Asi každému, nielen mojim spoluatorom, by pomastilo brucho, keby ich štúdiu rozsiahlo citovala premiérka v otváraku ku schvaľovaniu programového vyhlásenia vlády v parlamente.

Budem citovať zo štúdie, ktorú nedávnom publikovala Národná banka Slovenska: „Na prvý pohľad vyznieva paradoxne, že dva tak rozdielne spoločenské modely dokážu prinášať významný pokrok v kvalite života, ktorý je odzrkadlený aj v indikátoroch subjektívneho vnímania blahobytu. Znamená to, že uspieť sa dá s menšou, tak ako aj s významnejšou úlohou štátu v ekonomike. Kľúč k úspechu treba hľadať vo faktoroch, ktoré tieto dve školy spájajú. Podľa nás je spojivom medzi škandinávskym a anglosaským modelom dôraz na trhovo-založené systémy. Kým v anglosaskom modeli tieto systémy fungujú predovšetkým mimo verejných financií, tak v škandinávskych systémoch je na nich založené prerozdeľovanie verejných zdrojov. Nejde teda o arbitrárne rozdelenie peňazí daňovníkov , ale o liečenie trhových zlyhaní striktnými pravidlami, často založenými na trhových princípoch, ktoré umožňujú vysokú mieru autonómie spojenej s verejnou informovanosťou.

Naozaj nezáleží na úlohe štátu v ekonomike? Práveže záleží, ale hlavným faktorom úspechu sú základné charakteristiky ekonomiky. Inak povedané, štúdia naznačuje, že úspešné môžu byť rôzne modely založené na trhových princípoch , avšak nie je jedno, akou cestou sa ktorá krajina vydá. V spoločnostiach s vyššou ekonomickou úrovňou, s nízkou mierou korupcie a šedej ekonomiky a so silnou kultúrou solidarity je možné vybudovať silný štát svysokou kvalitou života. Naopak, viac individualistické spoločnosti, s väčšou vierou v sociálnu mobilitu a silnou históriou podnikania (alebo s nízkou ekonomickou úrovňou a vyššou mierou šedej ekonomiky) dokázali zvýšiť kvalitu života skôr uplatnením trhových princípov mimo verejných financií.“

No zaujímavejšie je, že pomenovala aj šesť vládnych priorít:

1. zdravé a udržateľné hospodárenie štátu (EFDP*, GAP)

2. nulovú toleranciu korupcie a zabezpečenie prístupu k spravodlivosti (CORR)

3. dostatok pracovných príležitostí, ktoré znižujú sociálne riziká (LTUN, MARG)

4. motivujúce podnikateľské prostredie a aktívnu občiansku spoločnosť (DB)

5. vzdelaných ľudí a inovatívnu spoločnosť (PISA, CIT, HTE, EGOV)

6. prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti (HLY)

___

*Skratky v zátvorkách zodpovedajú výsledkovým ukazovateľom v tabuľke nižšie.

A pretože sa veľmi podobajú siedmym oblastiam (spojila dokopy vzdelávanie a vedu s inováciami), na ktorých sledovanie sme navrhli ešte v apríli 10 + 1 výsledkových ukazovateľov, ide – aspoň podľa mňa – o doteraz najľahšie odpočtovateľný vládny program.

Najeme sa z grafov?

Zdroj: schema

Vtedy sme stanovili aj ambiciózne, no počas nasledujúcich 8 rokov dosiahnuteľné benchmarky pokroku. Poskytujú atraktívnu alternatívu otrockému vyhodnocovaniu vládneho programu vetu po vete, (ne)schválený zákon po (ne)schválenom zákone - hoci sme aj v štúdii upozornili na problémy prílišnej závislosti verejnej politiky na kvantitatívnych cieľoch.

Čo tak hodnotiť ako úspešné tie oblasti, v ktorých sa počas nastupujúcej vlády zmenší rozdiel medzi východiskovým stavom a benchmarkom v tabuľke aspoň o tretinu (žiadať polovičné zlepšenie by asi nebolo férové, keďže vývoj má istú zotrvačnosť, a môže presahovať štvorročné obdobie)?

Najeme sa z grafov?

Zdroj: tabulka


<

Najeme sa z grafov?

Zdroj: najest