Môžu si firmy dovoliť vyššie mzdy?

Výška miezd na Slovensku je nevysychajúcim zdrojom šťavnatých diskusií. Podobne ako v športe, aj tu sa ľudia radi porovnávajú s víťazmi, hoci tí sú z úplne inej ligy. Teda slovenské mzdy so mzdami v západných krajinách a nie s krajinami bývalého východného bloku, s ktorými máme podstatne viac ekonomického dedičstva. Porovnanie s ukrajinskými, moldavskými či bulharskými platmi by dosť narušilo celkovo pesimistický tón diskusie.

Je to však svojim spôsobom dobre. Od života treba chcieť viac, to je jednou z podmienok pokroku. Pri hľadaní bohatších zajtrajškov by ale bolo vhodné neurobiť tie isté chyby, ktoré nám pred 70 rokmi zabezpečili miestenku v klube lúzrov, teda krajín s výrazne nižšími mzdami a životným štandardom.

Jednou z tých chýb je hľadanie triedneho nepriateľa v podnikateľoch. Bežný človek sa príliš (vlastne vôbec) nevyzná v podnikových financiách. Keď v televízii začuje správu o miliónových ziskoch tej či onej firmy, chýba mu už len jeden malý krôčik k záveru: prečo firmy aspoň časť týchto miliónov nedoprajú svojim zamestnancom?

Spravme si teda také malé cvičenie. V nasledujúcej tabuľke je 7 firiem, ktoré patria medzi 15 najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Do mixu som sa snažil dať rôzne typy firiem s rôznymi úrovňami miezd - je tam štátny podnik, oceliareň, centrum zdieľaných služieb, aj maloobchod a banka. Údaje sú za rok 2014, (časť z nich vypočítali na ako-investovat.sk).

S výnimkou TESCO sú všetky spoločnosti viac-menej v uspokojivom zisku. Pokus prvý – zvýšime mesačný náklad na zamestnanca o 100 eur. To znamená, že v peňaženke zamestnancov vďaka 35%-45% daňovo-odvodovej záťaži pribudne zhruba 55-65 eur mesačne. Čo sa stane so ziskami?

Medzi firmy v strate sa zrazu prepadla ďalšia (Slovenská Pošta), a to pomerne výrazne. IBM sa prepadá na hranu ziskovosti. Skúsme to inak. Miesto pevnej sumy zvýšime mzdové náklady relatívne, každej firme o 20%. To znamená, že každý zamestnanec dostane čistú mzdu vyššiu o zhruba 19% (s vyšším platom sa pomaly posúva hore aj výška marginálneho zdanenia, preto čistá mzda nestúpne o celých 20%). Pre zamestnanca príjemné, ale zase žiadna životná revolúcia. Čo sa stane s firmami?

Zrazu máme stratové firmy už štyri. Pri použití dát z roku 2013, alebo 2015 by ich bolo možno päť, alebo dve – to je jedno. Podstatná je pointa. Tá sa skladá z niekoľkých argumentov:

• Mzdy zamestnancov generujú pomerne značnú časť nákladov a ovplyvňujú hospodárenie firiem. Aj malý nárast mzdy znamená desiatky miliónov eur nových nákladov.
• Firmy s väčším podielom kapitálu (strojov) majú lepší „nárazník“ – ak je výrobnou jednotkou človekostroj, a nie len človek (ako je napr. na pošte, či v obchode), nemeniace sa náklady na kapitálovú zložku (stroj) znižujú celkový efekt rastu nákladov na ľudskú zložku (zamestnanca). Práve toto sú ale firmy, kde podiel miezd na produkte je pomerne nízky.
• Banky sú extrémnym prípadom. Pre ich dobré výsledky je kľúčová najmä cena kapitálu a nákladovosť rizika.
• Firmy s podpriemernými mzdami sú oveľa citlivejšie na rast miezd v absolútnych hodnotách. Dodatočných 100 eur na zamestnanca spôsobí oveľa väčšiu zmenu nákladov ako vo firmách s vyššími mzdami, tým skôr, ak sú orientované na služby (viď predchádzajúci bod).

Pripomíname, že zisk neslúži len na dividendové mastenie vreciek akcionárov (hoci bez toho by sa vytratila motivácia firmy vôbec budovať), ale jeho značná časť je využitá na investície a rozvoj firmy (a samozrejme na dane) a je tak nevyhnutný pre dlhodobú existenciu firmy.

Zatiaľ dosť pesimistické, čo poviete? Sú zamestnanci v TESCO či na pošte naveky odsúdení na 400-eurové čisté mzdy? Nie sme na tomto svete dva mesiace a prežitá skúsenosť nám ukazuje, že zase také zlé to nie je – mzdy v ostatnej dekáde na slovenské pomery celkom slušne rástli. Nezávisí to však od vôle podnikateľa s cylindrom odmeňovať svojich zamestnancov, ale od jeho úspešnosti a od úspešnosti jeho konkurentov na trhu.  Ako firmy rastú, zvyšujú svoj zisk. Zároveň však mzdami musia súperiť o zamestnancov. Čim viac konkurentov, tým viac z toho rastúceho zisku musí podnikateľ pre zamestnancov odkrojiť. Tým rastú aj mzdy. TESCO dáva zamestnancom polovičné mzdy oproti IBM, neznamená to však, že jeho zisky by boli dvojnásobné. O svojich zamestnancov totiž súperí v úplne inom ringu ako IBM.

Môže štát urobiť niečo iné, ako je dlhodobý a politicky bolestivý proces zlepšovania podnikateľského prostredia, ktoré pomôže väčšiemu počtu firiem rásť rýchlejšie a agresívnejšie bojovať o svojich zamestnancov mzdami?

Môže. Štát má moc prakticky cez noc zvýšiť mzdy až po hranicu 30-50%. Teda o to, čo vyberie na daniach a odvodoch. Nebudeme si naivne maľovať krajinu, kde sa nezdaňuje mzda a neexistujú odvody. To nie je a nebude. Ale vláda má vďaka rastúcemu výberu daní a odvodov v roku 2016 k dispozícii o 4 100 000 000 eur viac, ako mala v roku 2012.

Zhruba miliardu z toho musela dať na dôchodky, kvôli rastúcemu počtu dôchodcov a zvyšujúcim sa dôchodkom. Ak by tie ostávajúce 3 miliardy eur, ktoré má v roku 2016 naviac oproti roku 2012, použila na zníženie daní a odvodov, priemerný pracujúci (kategória zahŕňajúca aj živnostníkov) by mal v peňaženke o 104 eur mesačne viac. Vláda by mohla to zníženie rozdeliť plošne, alebo by mohla pomôcť práve tým najslabším skupinám, napríklad cez zavedenie odpočítateľnej položky na sociálne odvody.  Nebola by to žiadna fiškálna revolúcia, len by sa verejné výdaje s výnimkou dôchodkov vrátili na úroveň roka 2012. Ak ma pamäť neklame, v roku 2012 slovenské veci verejné (ne)fungovali zhruba tak isto, ako dnes. Skúsme sa teda pri hľadaní vinníkov nízkych miezd, pozrieť aj smerom na hradný kopec.

Martin Vlachynský

Naše články na podobnú tému:

Buďme vďační za nízky podiel miezd na HDP

Skutočná pomoc regiónom

Za veľa práce málo koláčov?