O minimálnych dôchodkoch

V odborných kruhoch prebieha diskusia o tom, aký by mal byť tzv. minimálny dôchodok - ktorý pripravuje zaviesť Richterove ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny  pravdepodobne od roku 2015. Ministerstvo pritom uvažuje o sume najmenej vo výške životného minima (čo je cca 200 eur).

Do diskusie sa v nedávnych dňoch aktívne zapojil aj Miro Beblavý, ktorý na májovú schôdzu parlamentu predložil svoj návrh zákona. Podľa návrhu Mira Beblavého by mal mať občan, ktorý odpracoval 40 rokov, garantovaný minimálny dôchodok 300 eur. S tým, že občan, ktorý by odpracoval menej ako 40 rokov, by mal minimálny dôchodok krátený - napríklad občan, ktorý odpracoval 25 rokov by mal minimálny dôchodok 255 eur.

Ako to je v roku 2014

V súčasnosti na Slovensku nemáme zavedený inštitút garantovaného minimálneho dôchodku a nastupujúcim dôchodcom sa dôchodok vypočítava podľa vzorca:

Dôchodok = POMB x Počet rokov dôchodkového poistenia x Dôchodková hodnota

POMB, čiže priemerný osobný mzdový bod zohľadňuje priemernú výšku vymeriavacích základov (hrubých príjmov) občana počas jeho pracovnej kariéry. Ak niekto celý život pracoval za mzdu blízku minimálnej (aktuálne 352 eur), jeho POMB je približne 0,571. Ak niekto zarábal, resp. platil odvody z príjmu približne vo výške polovice priemernej mzdy (aktuálne je priemerná mzda cca 830 eur, z toho polovica je 415 eur), tak jeho POMB je približne 0,61.*

(* zjednodušene, za čo sa ospravedlňujem tým, čo dobre poznajú detaily)

Dôchodková hodnota sa každoročne zvyšuje tempom rastu priemernej mzdy, aktuálne je to 10,2524 eura.

V praxi to znamená, že ak v roku 2014 odchádza na dôchodok občan, ktorý pracoval, resp. bol dôchodkovo poistený 25 rokov a mal príjem blízky minimálnej mzde, tak jeho dôchodok je:

Dôchodok = 0,571 x 25 x 10,2524 = 146,40 eura

A ak v roku 2014 odchádza na dôchodok občan, ktorý bol dôchodkovo poistený 40 rokov a mal príjem približne vo výške polovice priemernej mzdy, tak jeho dôchodok je:

Dôchodok = 0,61 x 40 x 10,2524 = 250,20 eura

To však nie je všetko. V prípade nízkych dôchodkov do hry vstupuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

Dôchodcovi, ktorému suma daná ako 75% až 60% dôchodku (označme si túto sumu ako "X") vychádza nižšia ako životné minimum, sa k dôchodku dopláca rozdiel medzi  "X" a sumou dávky v hmotnej núdzi - a tá je dnes 180,47 eura. Čím nižší dôchodok, tým viac sa dôchodcovi doplatí v podobe dávky.

Suma "X" sa určí ako 75% z dôchodku. Pozor, dôchodcovi, ktorý získal viac ako 25 rokov dôchodkového poistenia, sa za každý rok nad 25 rokov započíta vždy o jedno percento z dôchodku menej. Napriklad dôchodcovi, ktorý odpracoval 40% rokov, sa započíta len 60% dôchodku a doplácaná dávka je tak vyššia. Aj tu platí, že čím má občan viac rokov dôchodkového poistenia, tým je doplatok v podobe dávky vyšší.

A tak sa dôchodcovi, ktorý odpracoval 25 rokov za minimálnu mzdu a jeho dôchodok je 146,40 eura (viď vyššie), dopláca suma 70,70 eura. Jeho celkový príjem (dôchodok + dávka) je 217,10 eura.

Dôchodca, ktorý odpracoval 40 rokov za minimálnu mzdu, má dôchodok 234,20 eura. K tomu sa mu dopláca dávka presne 40 eur. Jeho celkový príjem je 274,20 eura.

A dôchodcovi, ktorý odpracoval 40 rokov za polovicu priemernej mzdy a jeho dôchodok je 250,20 eura, sa dopláca suma 30,40 eura. Jeho celkový príjem (dôchodok + dávka) je 280,60 eura.

Ako to bolo od roku 2004 doteraz

V nasledujúcej tabuľke nájdete veľa čísel a ak máte čas a chuť, všeličo sa z nej dozviete.

V tabuľke sú za jednotlivé roky od roku 2004 do roku 2014 uvedené údaje o výške dávok a príspevkov poskytovaných dôchodcom podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi - zaradom sú v stĺpcoch tabuľky uvedené sumy základnej dávky, príspevku na zdravotnú starostlivosť, ochranného príspevku, príspevku na bývanie a výška všetkých dávok celkom.

V posledných dvoch stĺpcoch vidíte údaj o výške "minimálneho" dôchodku - a to v dvoch sumách:

I.  Dôchodok + dávka vyplácaná dôchodcovi, ktorý odpracoval 25 rokov za minimálnu mzdu.

II. Dôchodok + dávka vyplácaná dôchodcovi, ktorý odpracoval 40 rokov za polovicu priemernej mzdy. 

Ako vidíte, výška dávky v hmotnej núdzi poskytovaná dôchodcom od roku 2004 pomerne prudko rástla, najviac hneď v roku 2005 (minister Kaník) a v roku 2006 (ministerka Radičová). Tomu zodpovedá aj pomerne prudký rast reálnych "minimálnych" dôchodkov v rokoch 2005 a 2006.

V rokoch 2007 - 2010 (ministerka Tomanová) sa rast dávok v hmotnej núdzi spomalil. A rovnako sa spomalil aj rast reálnych "minimálnych" dôchodkov.

V roku 2011 a 2012 (moja maličkosť) sa dávky v hmotnej núdzi vôbec nezvyšovali (znižovali sme deficit po prvej Ficovej vláde z 8% na 4,6%). Tzv. reálne "minimálne" dôchodky tak vzrástli len o niekoľko eur a tento rast bol daný rastom samotných dôchodkov ako takých.

Po nástupe ministra Richtera na prekvapenie mnohých - zrejme najviac na prekvapenie voličov SMERu - pokračovala konsolidácia verejných financií. Druhá Ficova vláda pokračuje v znižovaní deficitu štátu (zo 4,6% na 3%) a tak sa dávky v hmotnej núdzi nezvýšili za ďalšie dva roky ani o cent. Dokonca zrušením príspevku na zdravotnú starostlivosť druhá Ficova vláda ušetrila presne 90 centov mesačne na jedného poberateľa dávok. Nehovoriac už o tom, že nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi veľmi skomplikoval dostupnosť príspevku na bývanie dôchodcom, ktorí nie sú ani vlastníkmi ani nájomcami bytu, či domu, v ktorom bývajú - napríklad preto, lebo bývajú u svojich detí - a tak prišli nielen o 90 centov ale aj o ďalších 55,80 eura.

A toto všetko sa odráža aj na aktuálnej stagnácií reálnych "minimálnych" dôchodkov - aj preto, lebo sa spomalil rast dôchodkov samotných. Voliči SMER-u, ktorí žijú z malých dôchodkov, sa na vlastnej koži presvedčili o istote ich nezvyšovania.

Čo ďalej?

Príklady v tomto článku som nezvolil náhodne. Štát by nemal garantovať minimálny dôchodok hocikomu ale len ľuďom, ktorí získali dostatočný počet rokov dôchodkového poistenia - osobne túto hranicu vidím na úrovni 25 odpracovaných rokov.

Občan pracujúci "len" 25 rokov za minimálnu mzdu má dnes garantovaný príjem na dôchodku minimálne 217 eur. Ak pracoval za minimálnu mzdu 40 rokov, má dnes dôchodok a dávku spolu 274 eur.

Občan, pracujúci 40 rokov s príjmom v priemere na úrovni polovice priemernej mzdy má dnes garantovaný príjem na dôchodku 280 eur. A keďže dávky v hmotnej núdzi sa za posledné 4 roky nezvyšovali, mali by mať takíto ľudia garantovaný minimálny dôchodok vyšší ako to čo dostávajú dnes. Inak diskusia o minimálnych dôchodkoch stráca zmysel.

Z tohoto uhla pohľadu nevnímam návrhy Mira Beblavého ako populistický výstrel do prázdna - aj keď v dôvodovej správe k jeho návrhu mi chýba práve takéto číslami a faktami podložené zdôvodnenie. Minimálny dôchodok občana, ktorý odpracoval 40 rokov by mal byť garantovaný niekde na úrovni 300 eur mesačne a táto garantovaná suma by sa mala plynule znižovať ak mal občan menej odpracovaných rokov. Návrhy ministra Richtera, aby minimálny dôchodok bol len na úrovni životného minima (200 eur) nič neriešia. Veď ide o sumu, ktorá je omnoho nižšia ako faktická súčasná hodnota "minimálneho" dôchodku, čo je nelogické. Ale najmä - zo sumy 200 eur dôchodca, ktorý si už nedokáže privyrobiť a jeho deti mu nepomôžu, naozaj žiť nedokáže.

Na záver poznámka tým diskutérom, ktorí možno začnú niečo o príživníkoch a podobne. Pri garantovaných minimálnych dôchodkoch ja osobne a verím že všetci kompetentní, neuvažujeme o ľuďoch, ktorí väčšiu časť svojho života prežili na dávkach, respektíve platili odvody menej ako 25 rokov. V každom prípade je fakt, že občan v dôchodkovom veku, ktorý celý život nič poriadne nerobil a žiadne odvody vôbec neplatil, má dnes garantovaných 180 eur v podobe dávky v hmotnej núdzi (viď tabuľka). Aj preto musí byť na dôchodku jasný rozdiel medzi tými, čo odvody - hoci nízke - platili a tými, čo ich neplatili vôbec.