O minimálnom a minimálnejšom dôchodku

Pre účely vlastnej propagácie navrhujú politici a politické strany opatrenia, ktoré skupinám obyvateľstva prinášajú výhody až na hrane ich ekonomickej únosnosti. Nemusia to byť len nezmyselné veci, mnohokrát ide o odstránenie nedostatkov v legislatíve, ktoré bezdôvodne poškodzujú niektoré fyzické osoby a ktoré odhalí až legislatívna prax. A potom sú iné opatrenia, ktoré vykazujú všetky znaky populizmu a predvolebné obdobie je ich skutočnou rajskou záhradou. Prijímanie opatrení bez ohľadu na ekonomiku štátu a bez ohľadu na budúce dopady na obyvateľstvo je nielen iracionálne, ale aj hlúpe, odsúdeniahodné a prehliadnuteľné.

To vie aj vláda a snaží sa vytvárať dojem, že má patent na riešenie ťažkého problému a síce ako skĺbiť prijímanie ľúbivých veci typu bezplatné cestovanie vlakmi, osobitný príspevok pre dlhodobo nezamestnaných, minimálny dôchodok a pod. tak, aby dopad na štátny rozpočet bol čo najmenší. To by bolo iste chvályhodné, keby sa aj tak dialo. Lebo ani len tie vlaky nie sú zadarmo (navyše prevážanie bezdomovcov medzi Bratislavou a Košicami je iracionálne) tak sa hľadajú miesta, kde možno peniaze vziať a dopady prijímaných „populín“ na verejné zdroje sa zahmlievajú do šatu dobrej kondície ekonomiky.

Peniaze sú v druhom pilieri dôchodkového zabezpečenia, znížiť počet sporiteľov má pre štátny rozpočet také ozdravné účinky, ako antibiotikum pri liečbe zápalových ochorení. Preto nie je nič neočakávané, ak sa pozornosť vlády opätovne sústredila na „otváranie“ druhého piliera s cieľom vylákať čo najviac sporiteľov zo systému starobného dôchodkového sporenia. K tomuto účelu sa vyrojili kvázi analýzy kvázi odborníkov o nevýhodnosti dôchodkového sporenia, ktorých hlavným posolstvom je - nízkopríjmoví sporitelia vystúpte zo sporenia, lebo, ako sa ukázalo, dôchodky z prvého piliera sú pre vás výhodnejšie.

Nemám v úmysle dokazovať, že to nie je pravda, len jedna poznámka.

Je nezmyslom porovnávať budúce dôchodky z prvého piliera a z druhého piliera podľa platného právneho stavu. Keď klesne miera náhrady v prvom pilieri na 40% bude to o úplne iných počtoch a zakrývanie tejto skutočnosti pred poistencami je morálny hazard zo strany vlády.

Minimálny a minimálnejší dôchodok

Nuž a v návale snáh o čo najlepšiu „populinu“ sa stalo niečo, čo sa stať nemalo. Pán minister práce akosi prehliadol, že ním navrhovaný minimálny dôchodok sa vzťahuje na všetkých poistencov a teda aj na tých, ktorí sú sporitelia. Tým sa argumenty na vystúpenie nízkopríjmových poistencov z druhého piliera stali nepravdivými a začalo sa hľadať riešenie. Našlo sa.

K minimálnemu dôchodku sa pridal minimálnejší dôchodok.

Minimum nejakej funkcie (a starobný dôchodok je funkciou troch premenných) je najnižšia hodnota v jej definičnom obore. Žiaden parlamentom schvaľovaný zákon nemôže odporovať poznatkom z exaktných vedných odborov, takže dôchodok nižší ako minimálny dôchodok je blbosť.

Minimálnejší dôchodok je definovaný takto:

„Suma minimálneho dôchodku poberateľa starobného dôchodku, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu¹) sa znižuje rovnako ako sa znižuje suma starobného dôchodku podľa § 66 ods. 6; .....“

Ak opomeniem vecnú stránku problému, potom konštrukcia minimálneho dôchodku, ktorá neodporuje definícii minima musí byť založená na tom, že definuje minimálny dôchodok garantovaný všetkým poistencom a pre jednopilierových dôchodcov sa táto hodnota zvyšuje.

V takomto prípade by vznikala iba kolízia s antidiskriminačnou legislatívou a Ústavou SR, ale takto to jednoducho nemôže ostať, lebo je to v spore nielen s matematikou ale aj s  elementárnou logikou.

V úžase som si prečítala odôvodnenie návrhu poslanca Podmanického neposkytovať sporiteľom minimálny dôchodok v plnej výške.

Pozrime sa bližšie na zásadné tvrdenia čo položil ( alebo skôr mu položili) na papier pri zdôvodnení návrhu.

1. „Predkladanou úpravou sa navrhuje modifikácia nastavenia vybraných parametrov minimálneho dôchodku. Navrhuje sa, aby sa suma minimálneho dôchodku poberateľovi starobného dôchodku, ktorý si sporil v II. pilieri, znížila a to podľa rovnakých zásad ako sa poistencovi – sporiteľovi znižuje starobný dôchodok z I. piliera za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení (t.j. v II. pilieri).“

To znamená, že pomerná časť minimálneho dôchodku sporiteľov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok v roku 2015 sa v rokoch paralelného starobného poistenia a starobného sporenia zníži

• od roku 2005 do roku 2012 o 50%
• v roku 2012 od 1.1. do 31.8. o 50% a od 1.9. do 31.12 o 2/9
• od roku 2013 do roku 2015 o 2/9

V nasledujúcej tabuľke je prehľad minimálneho dôchodku pre poistencov a minimálnejšieho dôchodku pre sporiteľov.

Tab. 1

2.. „Dôvodom zníženia starobného dôchodku sporiteľa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je skutočnosť, že do fondu starobného poistenia neplatí plnú sadzbu starobného poistenia,...“

To som sa pobavila, lebo ja som platila do povinného starobného poistenia poistné a aj väčšina poistencov platila poistné, ale teraz som sa dozvedela, že poniektorí vyvolení platia do fondu starobného poistenia sadzbu poistného, len mi nie je jasné v akých jednotkách sa sadzba poistného platí, v percentách? No paráda.

3. A za tým nasleduje konštatovanie

„Vychádzajúc z uvedeného nie je odôvodnené, aby sa sporiteľovi súčasne zahrnul do úhrnu dôchodkových príjmov na nárok na zvýšenie starobného dôchodku, akýkoľvek priamy dôchodkový príjem z II. piliera.“

Toto je rébus, lebo

1. a) text nevyplýva z predchádzajúceho textu
2. b) ide o zjavný nezmysel, lebo nárok na zvýšenie starobného dôchodku na úroveň minimálneho dôchodku je podmienený výškou dôchodkových príjmov a podľa § 82 ods.2 písm. c) bod 3 sa do dôchodkových príjmov zhrňujú aj dôchodkové dávky z 2.piliéra.

Tu možno konštatovať, že myšlienkové pochody autora textu sú nejasné a odporujú predchádzajúcemu textu navrhovaného zákona a celá veta má divnú skladbu.

4.“Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa reaguje na možnosť vzniku morálneho hazardu v súvislosti so zavedením minimálneho dôchodku pri skupine poistencov – sporiteľov“

Tak toto stojí za pozastavenie.

Morálny hazard sporiteľov kontra morálny hazard iniciovaný vládou

Lebo je tu jasný odkaz:

Ak my (SMER-SD) prijímame zákony, ktoré priam nabádajú k morálnemu hazardu je to v poriadku, ak ale ide o sporiteľov, tak to v poriadku nie je, aj keď máme v rukách všetky mocenské páky aby sa možnosť vzniku morálneho hazardu znížila na prijateľnú úroveň.

Napríklad zákon 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi zaviedol dávku „osobitný príspevok“, ktorý sa poskytuje fyzickej osobe, ktorá bola o. i. dlhodobo nezamestnaná a zamestná sa, pričom jej dohodnutý príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy.

Teda stačí sa zamestnať a je jedno, či takáto osoba aj skutočne bude vykonávať zárobkovú činnosť. Ak v deň vzniku pracovného pomeru takáto osoba bude práceneschopná a ostane práceneschopná 52 týždňov, nárok na výplatu osobitného príspevku jej bude trvať celý rok.

Toto je priame podnecovanie k  morálnemu hazardu zo strany vlády,

takže moralizovanie o možnom morálnom hazarde sporiteľov je falošný argument na „znižovanie“ minimálneho dôchodku sporiteľov, keď inde ho vláda priamo podporuje.

Z uvedeného vyplýva jasný odkaz pre dlhodobo nezamestnaných- nájdite si niekoho, kto vás formálne zamestná za dvojnásobok minimálnej mzdy (760 eur), zaplaťte mu z osobitného príspevku za desať dní náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti a buďte práceneschopný cca 52 týždňov. Budete mať nárok na nemocenské a k tomu osobitný príspevok. Ak by napríklad nezamestnaný bol bezdetný, tak by pri vykonávaní zárobkovej činnosti za vyššie uvedenú mzdu mal ročný príjem spolu s osobitným príspevkom 8255,2 eur eur, pri nevykonávaní zárobkovej činnosti cca 6151,2 eur. Bez ranného stávania, cesty do práce a z práce, bez cestovných nákladov a hlavne bez práce.

5. 5. Garancie SMER-SD

„Uvedeným pozmeňujúcim návrhom sa jasne deklaruje, že SMER – SD odmieta niesť garancie za výsledok hospodárenia súkromných dôchodkových správcovských spoločností a že považuje za amorálne, aby sa v prípade zlého zhodnotenia úspor sporiteľov, skladali takýmto dôchodcom ostatní daňovníci na minimálny dôchodok v nekrátenej sume“

Neexistuje zákon, ktorý by ukladal ktorejkoľvek politickej strane niesť zodpovednosť alebo garantovať hospodársky výsledok DSS a to sa týka aj strany SMER-SD, takže neviem o čom pán Podmanický píše a nie je ani verejne známe, že by sa táto strana k niečomu podobnému dobrovoľne prihlásila. To je nejaký populistický výkrik do tmy.

Rovnako je zaujímavá argumentácia v druhej časti vety

1. a) nikto sa nikomu neskladá na minimálny dôchodok, lebo taká dávka neexistuje. To by predseda výboru pre sociálne veci snáď mohol vedieť. Minimálny dôchodok je len dolná hranica starobného resp. invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku poistenca pod ktorú pri splnení zákonom stanovených podmienok tieto dôchodky nemôžu klesnúť.

1. b) ak je argumentom, že sporitelia by mali mať minimálny dôchodok nižší ako jednopilieroví poistenci z dôvodu zlého hospodárenia DSS, otázka znie, prečo majú mať nižší minimálny dôchodok v prípade dobrého hospodárenia DSS? Lebo takto to predpokladá iniciatíva poslanca Podmanického. Istý vysokopostavený činiteľ strany SMER-SD minule na túto tému uviedol, že v takom prípade predsa budú mať dôchodkový príjem z 1.a 2. piliera nad hranicou minimálneho dôchodku, čo je úžasné tvrdenie aj v osobitnej škole.

Príklad, nech jeden poistenec získa v roku 2015 z 1.piliera starobný dôchodok za 30 rokov dôchodkového poistenia 230 eur a druhý poistenec získa spolu s dôchodkom z 2.piliera rovnaký dôchodkový príjem. Prvý bude mať nárok na doplnenie starobného dôchodku do sumy 269,4 eur, druhý nebude mať nárok na zvýšenie, lebo minimálnejší dôchodok sporiteľa je 230 eur. Pokiaľ sme právny štát, tak takýto stav bude nielen v kolízii s Ústavou SR, ale aj v kolízii so súdnosťou.

2. c) hádam netreba ani opakovať, že hlavným zmyslom zavedenia 2.pilierového systému dôchodkového zabezpečenia bolo ohrozenie stability priebežne financovaného dôchodkového systému negatívnym demografickým vývojom. Samozrejme, že v súvislosti so zavedením dôchodkového sporenia vznikol iný druh ohrozenia a to ohrozenie dôchodkov zo starobného sporenia situáciou na finančných trhoch, svedkami krízy sme boli v nedávnej dobe. Výnosy z aktív sporiteľov boli nízke a nešťastný vstup vlády do investičných rozhodnutí DSS situáciu ešte zhoršil.

Pozrime sa tiež ako sa prejavili zmeny demografie na počty poistencov v prvom pilieri.

Tab.2

Za 10 rokov od zavedenia 2.piliera stúpol počet poberateľov starobných a predčasných starobných dôchodkov o 98 856 osôb, kým počet platcov( vrátane poistencov za ktorých platí poistné štát) klesol o 83 983 osôb. Znížený počet platcov je  z časti spôsobený nárastom nezamestnanosti. V počtoch platcov nie sú zahrnuté  osoby za ktoré platí poistné Sociálna poisťovňa ( nie sú demograficky závislé a nie sú z dôvodu zmien legislatívy porovnateľné).

Ak je argumentom pre krátenie „minimálneho“ dôchodku“ pre sporiteľov potenciálny morálny hazard pri voľbe dôchodkových fondov, potom na rovnakej argumentačnej báze možno konštatovať, že za klesajúci počet platcov sú zodpovední dôchodcovia, ktorí morálne hazardovali s výškou svojich dôchodkov tým, že mali málo detí.

A tento hazard nie je potenciálny ale reálny, tak kde berie SMER-SD morálne východisko zvýhodňovania jednopiliérových dôchodcov? Malý počet detí mali aj sporitelia, ale ich nároky na dôchodky z 1.piliéra budú nižšie a teda aj postih za malý počet detí by mal byť nižší.

Tak prečo sa ide sankcionovať potenciálny morálny hazard sporiteľov a nepostihuje sa reálny morálny hazard poistencov?

Niet morálneho základu na krátenie “minimálneho dôchodku“ pre sporiteľov a  je jasné, že ide len a len o peniaze na ďalšie „populiny“.

Ak sa presadí v NR SR minimálnejší dôchodok tak vznikne popri kauze „Váhostav“ ďalšia dobrá téma do budúcich volieb.