Čo si čítať, ak potrebujete mať dobrý prehľad o horúcich diskusiách v medzinárodnom ekonomickom prostredí? Ponúkam môj výber:
Dobrým zdrojom odborných analýz je portál VOX, kde si môžete prečítať síce pomerne technické, ale nie vyslovene akademické analýzy od ľudí, ktorí často patria k dnešnej medzinárodnej ekonomickej elite. Niečím podobným je portál Centre for Economic Policy Research (CEPR). CEPR je sieť spolupracovníkov, ktorá existuje práve za účelom produkovania policy papers na vysoko aktuálne témy. Podobným zdrojom aktuálnych policy-orientovaných textov sú weby bruselských think-tankov Centre for European Policy Studies (CEPS) a Bruegel. Povedal by som, že toto sú hlavné zdroje informácií pre ľudí, ktorí sa zaoberajú európskou ekonomickou politikou a chcú byť „in“ v diskusiách o horúcich témach ako kríza eurozóny, banková regulácia či vyjednávania o voľnom obchode.
Výborné sú tiež blogy a články na Financial Times, dobrým smerovníkom je Martin Wolf Exchange, blog/hub ich šéfkomentátora Martina Wolfa. Vôbec, Financial Times by mal byť pre každého, koho zaujíma ekonomická politika v jej medzinárodnom rozmere, pravidelné čítanie.
To je všetko skôr mainstream. V európskom prostredí kritické zrkadlo zvyčajne ponúka napríklad Social Europe Journal. S misiou ponúkať nové, kritickejšie pohľady bol nedávno, v roku 2012, založený aj Institute for New Economic Thinking (INET). Štedro na jeho rozbeh prispel George Soros a poradcami sú také hviezdne mená ako Amartya Sen, James Mirrlees, John Kay, Charles Goodhart a podobne.
Ešte viac kritická je napríklad EuroMemo Group, čo sú ekonómovia dôsledne trvajúci na politike plnej zamestnanosti a podobne. Podobne ostrá je aj skupina Les Économistes Atterrés, ktorá vznikla cez protikrízový manifest podpísaný pôvodne skupinou fracúzskych ekonómov (stránka je v angličtine prístupná len cez online preklad). Keď už spomínam francúzske prostredie, niekedy sú zaujímavé veci aj na spolupracujúcom portáli marianne.net. Pomerne dôsledne proti veciam ako privatizácia zdrojov a priestoru či neregulovaný finančný trh pôsobí aj European Alternatives, dávam do pozornosti najmä dokument Citizens‘ Manifesto.
Potom sú tu think-tanky, ktoré sú bližšie k straníckej politike. Mimoriadne produktívny je stredoľavý think-tank založený bývalými poradcami Tonyho Blaira s názvom Policy Network. Viac britské témy spracúva tradičný stredoľavý londýnsky think-tank Institute for Public Policy Research, či novší Compass, ktorý vznikol pôvodne okolo vnútrostraníckej opozície voči Blairovi, vnímanom ako prílišnom neoliberálovi. Potom je tu Demos, čo bol pôvodne naopak think-tank blízky Blairovi, ale v posledných rokoch sa profiluje ako nadstranícka platforma. Niečo podobné je Social Market Foundation, čo je tiež nadstranícka platforma, aj keď kedysi dávno pôvodne sociálnodemokratická. V Londýne sídli aj New Economics Foundation, ktorá je trošku poslabšia, hlavne, čo sa týka originálneho výskumu alebo analýz, ale niekedy dá zaujímavé veci.
Na druhej strane Atlantiku sa špeciálne výskumom relevantným pre medzinárodnú ekonomickú politiku zaoberá napríklad Peterson Institute for International Economics. Ale vždy môže byť zaujímavé sledovať aj, čo produkuje napríklad National Bureau of Economic Research, aj keď teda tu už ide o často veľmi technické veci, ktoré navyše nemajú vždy relevanciu pre policy expertov. Sociálnodemokraticky orientované je Washington Centre for Equitable Growth, s ktorým svoje mená spojil Robert Solow, Brad DeLong či Emmanuel Saez. Zaujímavé je tiež sledovať blogy akademikov ako napríklad spomínaný DeLong (odporúčam naskrolovať dolu na jeho weekly memos) či Dani Rodrik.
Kríza potom zvýraznila problémy v rôznych špecifickejších oblastiach. Najzaujímavejšia je hádam daňová problematika. Tou sa intenzívne zaoberá Tax Justice Network (TJN), ktorá má aj výborný blog (staršia verzia tu). Ďalší dobrý blog má Nicholas Shaxson, autor knihy Treasure Islands, čo je veľmi pútavá publikácia o problematike offshore režimov. Podobne odporúčam prácu skupiny Eurodad či blog Tax Research UK daňového odborníka Richarda Murphyho. Keď už som pri tejto téme, tak zaujímavé je sledovať aj aktivity hnutia UK Uncut, čo sú neakademickí aktivisti proti daňovým výhodám veľkých korporácií.
Ďalšou zaujímavou témou je fungovanie verejného sektora. V UK prostredí vyprodukovala zaujímavé veci zvláštna komisia odborníkov pod hlavičkou 2020 Public Services Trust (po ukončení práce komisie vznikol follow-up hub). V Londýne na túto tému veľa produkuje aj Institute for Government. Ten má veľmi blízko k Downing Street, pôsobí tam dosť ľudí, ktorý mali rôzne poradné funkcie u labouristických premiérov či majú blizko k terajšiemu kabinetu.
Toľko môj stručný výber. Na druhej strane, oveľa dôležitejšie ako zúrivo držať prst na pulze doby cez online články považujem dobré akademické vzdelanie a hlbšiu teoretickú prácu. Svet policy discussions je, napriek pre laika ohurujúco zložitému jazyku, veľmi povrchný a stádovitý. Ak máte k ekonomickej politike blízko, tak sa scanovaniu aspoň časti hore uvedených zdrojov nevyhnete. Ale mala by to byť už skôr nadstavba po dôležitejších veciach. Tými je proste kvalitné štúdium neoklasickej ekonómie a ekonomickej histórie, dobrý úvod do sociológie, teórie poznania a diskurzu a kritických spoločenských teórií, najmä marxizmu. Bez toho človek iba šliape vodu.
