Všetkým známa historická udalosť z dejepisu, tým mladším z komerčného filmu 300, je autormi spomínaná zväčša v súvislosti s vlasteneckým bojom a obranou svojho domova. Tento príbeh sa síce neodohráva v Grécku, nezúčastňujú sa ho stovky odvážnych bojovníkov s mečom v ruke, ale hŕstka maďarských ústavných sudcov sprevádzaná a motivovaná obdobným príbehom, bojujúca za určité zásady a princípy, nakoľko ako samotní grécki bojovníci, tak aj oni predstavujú prakticky poslednú inštanciu schopnú zastaviť útok kontroverzných návrhov zákonov jednofarebnej vlády našich južných susedov.

Mašinéria maďarského parlamentu pozostávajúca z prevažujúcej ústavnej väčšiny jednej politickej strany vyvíja neustále snahy o pretransformovanie mnohých kompetencií pod centralizovanú kontrolu vládnucej triedy. Tŕňom v oku sa od začiatku javil maďarský ústavný súd. Napriek mnohým polenám hodeným pod nohy ústavným sudcom, ktoré predstavovali obmedzenia právomocí ústavného súdu a účelové úpravy voľby a zloženia sudcov, bol predseda ústavného súdu Péter Paczolay schopný nájsť potrebnú väčšinu na zrušenie protiústavných návrhov zákonov priečiacim sa základným princípom osobných slobôd.

Svojimi enunciátmi zrušil napríklad zákon zavádzajúci trestnosť bezdomovectvu, zákon podmieňujúci volebné právo registrácii, zákon zakazujúci vyobrazovanie rôznych extrémistických symbolov (červenej hviezdy alebo svastiky - svastika sa napríklad v mnohých kultúrach používa ako náboženský symbol) a zákon odnímajúci právne postavenie mnohým cirkvám bez odôvodnenia a možnosti odvolať sa. V neposlednom rade sa rozhodnutia ústavného súdu postavili do cesty ústavným/zákonným novelizáciám neprimerane sústreďujúcich právomoci do rúk predsedníčky Národného súdneho úradu Tünde Handó, ktorá je zhodou okolností dobrou priateľkou Viktora Orbána a manželkou zakladajúceho člena vládnucej strany Fidesz Józsefa Szájera, údajného tvorcu kontroverznej maďarskej ústavy schválenej v roku 2011.

Vládna garnitúra nedala na seba dlho čakať a svoj pátos prekonala dnešným schválením extenzívnej novely ústavy, ktorá v sebe zahŕňa mnoho zrušených/protiústavných zákonov. Keď to nejde po dobrom, tak to pôjde cez priamu novelizáciu ústavy. Tieto prípady sú zriedkavé, no v Európe sa už vyskytli situácie, kedy normotvorcovia chceli obísť zrušenie protiústavného zákona, povýšením jeho znenia na zákon ústavný. Nie až tak dávno sa tiahli patálie okolo zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Ústavný súd SR vyhlásil zákon ako ústavne neakceptovateľný. Prvotné úvahy boli povýšiť úpravu do roviny ústavného zákona a obísť tým rozhodnutie Ústavného súdu SR. Nakoniec sa zákon prepracoval, spolu s ním novelizovala Ústava SR a to tak, aby sa otvorili dvere novému, v prvotnej forme protiústavnému a v súčasnej forme prakticky bezzubému zákonu.

Zásadná novela maďarskej novely myslela na všetko a oklieštila kompetenciu maďarského ústavného súdu tak, že je oprávnený preskúmať novelu iba z hľadiska, či boli dodržané procesné podmienky na jej schválenie.

Dnes schválená novela prináša také perličky ako je iba ďalšie oklieštenie právomocí ústavného súdu, kriminalizácia bezdomovcov, zavádza predpoklady na užšie spojenie cirkví so štátom a priamu kontrolu/ovládanie školstva, osobitné neprimerané zdaňovanie občanov mimo rozpočtu a zasahovanie do nezávislosti médií počas volieb. Do budúcnosti bude otázna ústavne inkorporovaná zodpovednosť orgánov a predstaviteľov komunistického režimu, vrátane právnych nástupcov sovietskej strany, za režim a ich činy spred roku 1990. Nehovoriac o výslovnej možnosti obmedziť právo na slobodu prejavu v prípade, ak bude narúšaná dôstojnosť maďarského národa, alebo dokonca článok ústavy zriaďujúci parlamentnú gardu/stráž, zodpovednej priamo predsedovi parlamentu.

Predsedníčka Národného súdneho úradu od dnešného dňa centrálne riadi administratívne záležitosti všetkých maďarských súdov a sudcovská samospráva iba participuje. Váhy Justície sa nahli v prospech predsedníčky ešte viac, nakoľko v „záujme vymožiteľnosti fundamentálnych práv“, v duchu „rozhodnúť v primeranej lehote“ a v rámci určitej zásady „rovnomerného rozloženia prípadov“ bude oprávnená presunúť prípad na úplne iný súd. Takže individuálny orgán tabuľkovo zhodnotí preťaženosť súdu a v rámci rovnomerného rozloženia prípadov odníme prípad zákonnému sudcovi.

Posledná spomenutiahodná perla a kopanec do judikatúry ústavného súdu spočíva v absolútnom „zmazaní" histórie všetkých jeho rozhodnutí, ktoré predchádzali prijatiu novej ústavy. Z prvotného pohľadu sa to javí ako logický krok – nová ústava – nové rozhodnutia, avšak mnohé skoršie rozhodnutia vychádzali z axióm právneho štátu a osobných slobôd, pričom predchádzajúce znenie ústavy nespadalo práve do obdobia nedemokratického režimu. Je úplne bežné, že ústavné súdy vychádzajú aj zo starších rozhodnutí, ktoré v tom čase síce opierali svoju argumentáciu o ustanovenia už v súčasnosti s iným znením, avšak vychádzali z ducha celej ústavy a predovšetkým z jej základných princípov kompatibilné so súčasnými ústavnými poriadkami.

Je potrebné si pripomenúť, že mnohé práva jednotlivcov, ktoré nie sú pozitivisticky upravené, sa vyvinuli práve vďaka bohatej judikatúre maďarského ústavného súdu ako je napríklad politická nezávislosť médií a vysielania, zákaz trestu smrti, uznanie partnerstiev rovnakého pohlavia a ďalšie. Mnohé z týchto práv boli uznané, resp. potvrdené sudcovskou mocou, narážajúce si však momentálne hlavu o početné články novej ústavy. Súdny dvor Európskej únie a Európsky súd pre ľudské práva so svojou judikatúrou tu budú bdieť aj naďalej, nezabúdajme totiž na viaceré tvrdohlavé výhrady maďarskej vládnej garnitúry spochybňujúce ich postoje a rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že podľa novelizovaného článku maďarskej ústavy a iba na základe návrhu prezidenta a predsedníčky Národného súdneho úradu bude sudcov ústavného súdu vyberať parlament, ktorý je fakticky ovládaný jednou politickou stranou, Péter Paczolay so svojou družinou pravdepodobne naplní osud spomínanej bitky v starovekých dejinách Európy. Bez pochýb si bol vedomý, že sa púšťa do vopred prehratej bitky, avšak bol si určite vedomý aj toho, že tá bitka má význam, ktorá môže nájsť svoje, aj keď možno nie až tak viditeľné, miesto v dejinách.