Eseročku za jedno euro ministerstvo spravodlivosti avizovalo už pred rokom. Deklarovalo, že cieľom jednoeurovky je najmä sprístupnenie podnikania začínajúcim podnikateľom, ktorých súčasná minimálna výška základného imania 5 000 eur často odrádzala od založenia s.r.o.

Mnohí informovaní, nádejní, budúci podnikatelia sa so založením spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodli čakať na schválenie návrhu v parlamente. Chceli sa tak vyhnúť povinnému vkladaniu päťtisícového základného imania na účet v banke. Teraz, po odhalení podoby jednoeurovky v novele Obchodného zákonníka, sa budú pravdepodobne so založením s.r.o. ponáhľať, aby spoločnosť fungovala podľa starej legislatívy. Tá je totiž výhodnejšia ako novo nastavené podmienky. Stačí ak bude eseročka založená do 31. decembra a návrh na zápis do obchodného registra sa podá v novom roku do 31. marca.

Jedna výhoda a veľa obmedzení

Eseročky s nízkym základným imaním od roku 2015 budú musieť existovať s mnohými významnými obmedzeniami. Jedinou výhodou bude len vklad 1 euro. Túto výhodu vysoko prevážia nevýhody. Novela obmedzuje možnosť vyplácania zisku, zvyšuje minimálnu výšku rezervného fondu a limituje počet spoločníkov pre spoločnosti s ručením obmedzeným s nízkym základnými imaním na päť.

Nevýhodou (a tu treba zdôrazniť, že sa to týka aj súčasných spoločností) eseročiek, ktorých výška základného imania nedosiahne 25 000 eur, bude povinnosť uvádzať na všetkých obchodných dokumentoch výšku základného imania a rozsah jeho splatenia. Štát teda takto chce ukázať prstom na tie „nemajetné“ spoločnosti, na ktoré si treba dať pozor.

Ďalšou nevýhodou jednoeurových eseročiek bude možnosť vyplácať si len tri štvrtiny zisku pri základnom imaní nižšom ako 5 000 eur.

Majiteľ takejto spoločnosti si tiež nebude môcť rozdeľovať iné vlastné zdroje, napríklad vklad do vlastného imania. Okrem toho sa zmenia aj pravidlá tvorby rezervného fondu. Eseročky so základným imaním nižším ako 25 000 eur budú musieť odložiť nabok do fondu 10 percent, teda 2 500 eur. Takúto rezervu budú musieť mať aj už existujúce spoločnosti. Dnes je to tiež 10 percent ale z hodnoty základného imania, teda 500 eur z imania 5-tisíc.

Eseročka so základným imaním nižším ako 25 000 eur bude zaťažená byrokraciou. Ak jej strata presiahne hranicu 2 500 eur, konateľ bude musieť zvolať valné zhromaždenie, bude musieť sústavne preverovať ekonomické výsledky spoločnosti.

Odborníci na obchodné právo pred lacnou eseročkou unisono varujú. Slušne povedané, väčšina návrhov je podľa nich neštandardná, nepraktická až diskriminujúca. Prakticky od jej založenia sa majiteľ takejto spoločnosti ocitne v stave „krízy“. Novela pod úpadkom rozumie stav, keď pomer vlastného imania a záväzkov nedosahuje v roku 2015 aspoň 4 ku 100.

Podnikateľovi na založenie s.r.o. bude stačiť euro, oveľa viac eur však bude musieť platiť účtovníčke, aby ho z toho legislatívneho bordelu vysekala. A viacej práce s účtovníctvom budú mať aj súčasné eseročky.

V ČR na to išli inak

Minister spravodlivosti prácu vlastných legislatívcov obhajuje. Kritiku jednoeurovky tvrdo odmieta. Ak by mal praktické skúsenosti s podnikaním, názor by určite zmenil.

Možno sa dalo k dobrému návrhu dopracovať rýchlejšie a ľahšie. Stačilo, aby sa ministerstvo inšpirovalo legislatívnou podobu českého návrhu. Tam funguje s.r.o. za korunu od januára. Spokojný je štát a aj podnikatelia.

Na rozdiel od našej právnej úpravy český zákon nevyčleňuje eseročky s nízkym základným imaním do osobitnej skupiny – do skupiny menejcenných, rizikových. V českej legislatíve nenájdete ani žiadne prísnejšie obmedzenia pre lacné s.r.o. Pre všetky eseročky tu platia rovnaké pravidlá.

Zodpovednosť za hospodárenie je tu riešená ináč ako u nás. Zákon ju účinne prenáša najmä na konateľov ako štatutárov spoločností. Tí môžu prísť pri insolvencii aj o svoj majetok. Platí, že ak sa spoločnosť dostane do úpadku a jej zástupcovia vedeli alebo mohli alebo mali vedieť, že jej hrozí úpadok, a neurobili pre jej odvrátenie všetko čo mali, ručia za záväzky svojim majetkom.

Tvorcovia zákona v Česku prišli na to, že ochranu veriteľov minimálne základné imanie 200-tisíc korún negarantuje. Spoločnosti ho totiž nemuseli držať ako aktívum vo firme, ale základný vklad hneď po založení spoločnosti vybrali. Toto sa deje aj na Slovensku. Údaj o základnom imaní je len účtovnou položkou a záznamom v obchodnom registri. O finančnom zdraví s.r.o. nič nehovorí. Výška základného imania, hoci aj zverejnená na všetkých obchodných dokladoch, veriteľovi nič negarantuje.

Nový Občiansky zákonník v Česku približuje eseročku súčasnému chápaniu akciových spoločností. Kam sa novou eseročkou uberáme my na Slovensku?