Avšak vírus samodeštrukcie poľnohospodárskych družstiev bol zasiaty už pri ich vzniku a bolo len otázkou času, kedy sa osud pochybných družstiev naplní.
Mimochodom, za dôb družstiev bolo všetkého nedostatok, po ich krachu sa stal pravý opak.
Na pochopenie histórie socialistického poľnohospodárstva a jeho konečného úpadku je potrebné sa premiestniť do päťdesiatych rokov. Do dôb tzv. kolektivizácie. Je tiež potrebné vedieť ako sa v tých časoch žilo a ako slovenskí roľníci obrábali svoju pôdu a ako poľnohospodárske družstvá vznikali.
Áno, treba priznať že poľnohospodárska pôda bola rozdrobená a obzvlášť v severnejších kútoch Slovenska bolo obrábanie pôdy namáhavé a neefektívne. So začínajúcim rozmachom agrárnej techniky vznikla samozrejme aj otázka, aké veľké majú byť polia aby bolo hospodárenie na nich efektívne. Som presvedčený, že už aj vtedajší poľnohospodári si takéto otázky začali klásť a už aj nakupovali na tú dobu moderné stroje, ktoré im neskôr ukradli .. do družstva.
Avšak skôr ako sa vtedajší poľnohospodári rozhodli svoju výrobu naozaj modernizovať a združovať sa do väčších fariem predbehli ich súdruhovia s kolektivizáciou, ktorá mala v princípe nielen urýchliť modernizáciu poľnohospodárskej výroby, ale hlavne naplniť ideologické dogmy stalinských súdruhov. O skutočných cieľoch „kolektivizácie“ neskôr.
--------------------------------------------------------------------
V mojom okolí som v súčasnosti všeobecne pozoroval odpor ku kapitalizmu - pluralitnému systému, ktorý je založený predovšetkým na závisti, neschopnosti a ekonomickej negramotnosti. A tiež samozrejme v deformovanom presvedčení, že štát je tu na to aby sa postaral.
Takéto mentálne nastavenie má preto sklon okradnutie „kapitalistu“ relativizovať. Totiž ak má niekto veľa, môžeme mu zobrať, to sa smie, jemu to chýbať nebude.
Takto žiaľ uvažuje množstvo súčasných občanov a to predovšetkým tých, ktorí pokladajú socializmus za niečo dobré. Áno. Vtedy sme boli všetci chudobní, ale teraz len niektorí, a to je niečo strašnéJ
V tejto súvislosti chcem predovšetkým vysvetliť, kto bol za čias pred kolektivizáciou boháčom. Teda tzv. kapitalistom. Z rozprávania môjho otca viem, že najbohatším človekom v dedine kde som sa narodil bol sedliak, ktorý mal dvadsať oviec, štyri kravy a koňa. Toto bohatstvo získal naozaj tvrdou a poctivou prácou
Koľko hektárov poľa mal, si už nepamätal, ale vždy bolo obrobené. To len na margo súčasných neobrobených polí, ako kritiky po krachu socialistických družstiev.
Mimochodom, nestal sa prvým predsedom družstva v dedine, stal sa ním človek, ktorý nikdy žiadnu ornú pôdu vo väčšej výmere nevlastnil.
Ale ako vlastne vznikali tzv. Jednotné roľnícke družstva? Tzv. JRD?
Keď sa súdruhovia rozhodli zakladať družstvá podľa vzoru sovietskych kolchozov začali roľníkov presviedčať o výhodnosti tzv. spoločného hospodárenia. Problémom však bolo, že človeka spätého s pôdou a so svojim majetkom je ťažké presvedčiť o tom, že jeho odovzdanie bude pre jeho budúcnosť prospešné.
Preto sa presvedčovacie metódy obmedzili na vyhrážky a vydieranie. Ak mal roľník deti ktoré by chceli študovať , mali malú šancu dostať sa na školu pokiaľ so vstupom do družstva nesúhlasil. Podobne to bolo aj so zamestnaním v znárodnených ( ukradnutých) podnikoch. Nepodpísal si do družstva? Nebudeš zamestnaný.
Aj napriek vyhrážaniu sa a vydieraniu zostali mnohí roľníci neoblomní a do družstva nevstúpili. Uvedomovali si, že bez pôdy už nebudú môcť žiť svoj tradičný život a ich potravinová sebestačnosť (ten výraz potravinová sebestačnosť si zapamätajte prosím) bude ohrozená a stanú sa vazalmi nového, dovtedy nepoznaného systému. Ktorý už zo svojej donucovacej podstaty nič dobré priniesť nemohol.
Je treba pripomenúť že pri zakladaní družstiev nezobrali roľníkom len pôdu, ale aj zvieratá či stroje.
Keď sa súdruhom nepodarilo časť roľníkov presvedčiť o výhodnosti vstupu do družstva, rozhodli sa ich zaťažiť daňou tzv. kontigentom. Túto daň platili časťou úrody. Zemiakmi, mliekom, vajciami, maslom a pod. Kontigenty boli neúmerné produkcii malých roľníkov a ich úlohou bolo donútiť ich na vstup do družstiev.
Kontigenty sa mnohokrát vymáhali násilím. Jednoducho prišli súdruhovia a zobrali také množstvo plodín, že roľníkovi nezostalo ani na sadbu v ďalšom roku. Paradoxne tak združstevňovanie prinieslo týmto ľuďom biedu a hlad. To bola tá potravinová sebestačnosť podľa súdruhov...
Bol to tiež čas veľkých ľudských tragédií a straty slobody.
Pamätám si ako mi banková úradníčka pri spracovávaní mojej prvej žiadosti o poskytnutie úveru po r. 1989 prerozprávala príbeh jej prastarého otca, ktorý dlhé roky pracoval v USA a potom si za ušetrené peniaze kúpil polia, ktoré mu neskôr komunisti „združstevnili“. Po tomto sa tento pracovitý človek rozhodol vziať si život. Obesil sa, tak ako mnohí, ktorým s poliami či majetkom zobrali predovšetkým slobodu.
A keď hovoríme o tej slobode. Združstevňovanie prinieslo súdruhom aj iné benefity. Človek bez pôdy bol závislý na štáte a bolo ľahšie s ním manipulovať a donucovať ho akceptovať komunizmus. Nič iné mu totiž na to aby dokázal vzdorovať, nezostávalo.
Menová reforma ( výmena peňazí ) v r. 1953 pripravila slobodných ľudí o poslednú možnosť slobodne nakladať so svojim majetkom a definitívne ich zotročila.
Z uvedeného celkom prirodzene vyplýva, že ak chceme ovládnuť či zotročiť nejakú slobodnú skupinu ľudí, je potrebné zbaviť ju majetku. Tak ako židovských občanov za fašistického Slovenského štátu, tak ako v päťdesiatych rokoch roľníkov a majiteľov súkromných podnikov boľševikmi, tak malých živnostníkov tzv. sociálnodemokratickými daňovými opatreniami .
Ekonomika družstiev.
Družstvá fungovali na základe dotácií. Ale na inom princípe ako dnes. Treba podotknúť že ten dnešný tiež nestojí za nič.
Nech bola ich výkonnosť akákoľvek slabá, zamestnanci dostali výplaty vždy. Preto sa ťažko dalo hovoriť o nejakej efektivite. Produkcia družstiev sa ešte priamo v nich rozkrádala a pracovné výkony boli bez motivácie slabé. Obzvlášť v zimných mesiacoch v nich vládla prezamestnanosť.
Pri zbere úrody sa využívala aj detská práca. Deti už od veku 12-tich rokov chodili napr. zberať zemiaky za mzdu vo výške 5 korún za cca 6 hodín práce.
A potom prišiel rok 1989. Pomery sa menili a družstvám boli stanovené nové podmienky , ale aj bývalým majiteľom ornej pôdy.
Pamätám si na „rozprávku“ o tom ako J. Čarnogurský nariadil zabíjanie kráv a likvidáciu družstiev čo bola len nechutná boľševická propaganda. Predsedovia družstiev žiaľ nevedeli viesť tieto farmy v nových podmienkach a preto jednoducho na to aby mali na výplaty riešili situáciu zabíjaním dobytka a rozpredávaním mäsa.
Avšak najväčší problém nastal vtedy, keď sa očakávalo, že bývalí vlastníci si svoje polia zoberú späť čo sa nestalo. Žiaľ, potomkovia bývalých roľníkov už dávno neboli spätí s pôdou a nemali záujem hospodáriť na pôde ktorú by im vrátili. A práve tento fakt spôsobil, že mnohé pozemky dokonca aj tie ktoré si v menšej výmere zobrali ľudia späť zostávajú neobrobené.
Nie, nikto z politikov nemal záujem zničiť družstvá. Zničili sa samé a to predovšetkým preto, lebo sa pri ich vzniku použila socialistická morálka, ktorá povoľuje násilie ako spôsob dosiahnutia dobra či všeobecného prospechu.
Mimochodom, stačí sa pozrieť do Poľskej republiky kde nikdy žiadne družstvá nemali a čuduj sa svete, poľnohospodárstvo prosperuje podstatne lepšie ako to naše družstevné postsocialistické.
Pred tým ako som napísal tento článok som mnohokrát absolvoval rozhovory s ľuďmi na túto tému ktorí boli kresťania a vôbec sa im nezdalo nekresťanské násilie pri zabraní pôdy do družstiev a ani prenasledovanie nevinných ľudí iba preto, že si chceli uchrániť svoj majetok.
Možno preto majú komunisti a kresťania k sebe tak blízko....čo je naozaj smutné poznanie.
