Virtuálne alebo digitálne meny, tzv. kryptomeny boli jedným z fenoménov roka 2017. Bitcoin, Litecoin, Ripple, ale aj stovky ďalších. Dajú sa ťažiť, kupovať, predávať, vymieňať, dá sa nimi platiť. Možno je pre nás celá táto ekonomika virtuálna. Faktom ale je, že obrovské zisky niektorých investorov sú úplne reálne. A kde je zisk, tam sú aj dane (slovami bývalého premiéra, peniaze treba hľadať tam, kde sú). V marci sa teda mnohí úspešní investori oprávnene pýtajú ako k tomuto príjmu pristupovať z pohľadu daní.

Odpoveď zrejme nebude jednoduchá a ani jednoznačná. Nedávno publikovaný názor Ministerstva financií týchto daňovníkov príliš nepotešil - usmernenie. Podľa tohto usmernenia „Príjem (výnos) plynúci z predaja virtuálnej meny je predmetom dane, ktorý nie je od dane oslobodený a preto je považovaný za zdaniteľný príjem podľa zákona o dani z príjmov.“ Znamená to teda, že takýto príjem podlieha dani (19-25%) a následne aj zdravotnému poisteniu (14%). Už aj za rok 2017. Je na diskusiu, či sa za príjem, pre účely daní, má považovať aj výmena kryptomeny za inú kryptomenu. Ale možno sa treba vrátiť ešte o krok späť k otázke, či v zmysle súčasnej legislatívy je príjem z kryptomien až tak jednoznačne zdaniteľný. Prečo?

V zmysle §9 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov platí, že “Od dane je oslobodený príjem ... z predaja hnuteľnej veci okrem príjmov z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku, a to do piatich rokov od jej vyradenia z obchodného majetku; ZA HNUTEĽNÚ VEC SA NA ÚČELY TOHTO ZÁKONA NEPOVAŽUE CENNÝ PAPIER.” Príjem z cenných papierov je definovaný samostatne v §8, resp. §7 zákona o dani z príjmov. Ale aj tak mal zákonodarca potrebu v §9 uviesť, že cenný papier nie je považovaný za hnuteľnú vec. Prečo?

Pravdepodobne kvôli ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Keďže kryptomena nie je definovaná v zákone o dani z príjmov, zrejme ju musíme „kategorizovať“ podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (aj keď ten je ešte z roku 1964, kedy nikto o kryptomenách ani nechyroval). Podľa tohto „Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. ... Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. .... Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.“

Takže ak je cenný papier alebo kryptomena vec a nie je to nehnuteľná vec, tak potom to musí byť hnuteľná vec...

Aby bolo jasné, ja netvrdím, že kryptomena je určite hnuteľná vec. Ale v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka by ňou byť mohla. A tu vstupuje do hry základná zásada verejného práva: “In dubio pro reo”. Teda “V pochybnostiach v prospech obžalovaného”. Ak zákon o dani z príjmov nie je jednoznačný ohľadne zdaňovania (oslobodenia) kryptomien, zrejme by sa mal vykladať v prospech daňovníka…

Tak si zhrňme súčasný stav:

  • Počet daňových kontrol fyzických osôb sa ročne ráta na stovky (https://blog.etrend.sk/dobroslav-stica/dalsia-danova-loteria-2.html);
  • Aj ak by k daňovej kontrole došlo, Finančná správa nemá, podľa názoru odborníkov, veľké možnosti ako získať informácie o príjme daňovníkov z predaja kryptomien;
  • Ak tieto informácie aj získa, je zrejme spochybniteľné, či tento príjem je zdaniteľný alebo je od dane oslobodený;
  • Ak by aj prípadný spor vyhrala, daňovníkovi dorubí len daň, ktorú mal zaplatiť plus sankciu vo výške 10-50% dorubenej dane; Trestno-právna postih daňovníkovi pravdepodobne nehrozí, pretože existuje inštitút účinnej ľútosti a zároveň aj objektívna nejasnosť zákona (ktorú zrejme nenapravilo Usmernenie vydané tesne pred lehotou na podanie daňových priznaní).

Veľa daňovníkov sa možno pri súčasnej nejasnej legislatíve rozhodne príjem z kryptomien neuvádzať do daňového priznania a neplatiť z neho daň a odvody vo výške 39% (na druhej strane prípadnú stratu si pre daňové účely uplatniť nevie). A vie to aj technicky obhájiť.

Ako to riešiť?

Ja osobne súhlasím, že zisk z predaja kryptomien by zdaniteľný byť mal. Ale podľa jasných pravidiel a primeranou sadzbou. Skúsme teda nájsť riešenie.

  1. Definícia pojmu „virtuálna mena“ priamo v zákone o dani z príjmov (prípadne aj v Občianskom zákonníku alebo inej relevantnej legislatíve); Nie v právne nezáväznom Usmernení;
  2. Zdanenie takého príjmu “férovou” sadzbou dane (napr. sadzbou 19% pri zaradení príjmu do §7 zákona o dani z príjmov);
  3. Vylúčenie takéhoto príjmu (prípadne aj ostatných príjmov podľa §7 a §8 zákona o dani z príjmov) z predmetu zdravotného poistenia (https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/zdravotne-odvody--sky-is-the-limit.html).

Som presvedčený, že v takomto prípade by bolo oveľa viac daňovníkov, ktorí by uviedli príjem z predaja kryptomien vo svojom daňovom priznaní (a mohli pokojne spávať). A takéto riešenie by zrejme viedlo aj k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu a presvedčeniu daňovníkov o spravodlivom a systematickom daňovom zaťažení. A tí ostatní daňovníci by aspoň presne vedeli, aké sú pravidlá a potenciálne sankcie.