Od 1. januára 2011 sa za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Príjem za prácu konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Odmena za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb alebo spoločenstiev sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o konateľa, respektíve iného štatutára, či osobu vykonávajúcu funkciu v orgánoch právnických osôb (ďalej len "konatelia a štatutári"), tak pokiaľ takáto osoba má z daného právneho vzťahu právo na príjem za prácu, respektíve má právo na odmenu za výkon funkcie, považuje sa za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení.

KEDY SA KONATEĽ ALEBO ŠTATUTÁR POVAŽUJE (NEPOVAŽUJE) ZA ZAMESTNANCA NA ÚČELY ZÁKONA O SOCIÁLNOM POISTENÍ

Spoločnosť s ručením obmedzeným

Ak podľa rozhodnutia valného zhromaždenia spoločníkov konateľ spoločnosti, respektíve člen dozornej rady má právo na odmenu za výkon funkcie, považuje sa za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení.

Ak podľa rozhodnutia valného zhromaždenia konateľ spoločnosti, respektíve člen dozornej rady právo na odmenu za výkon funkcie nemá, za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení sa nepovažuje.

Pozor, tu hovoríme o odmene za výkon funkcie, nie o práve na podiele na zisku. To, či konateľ alebo iný štatutár má alebo nemá podľa rozhodnutia valného zhromaždenia právo na podiel na zisku, nie je pre posúdenie, či sa považuje za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení rozhodujúce.

Akciová spoločnosť

Ak podľa rozhodnutia valného zhromaždenia akcionárov, respektíve podľa rozhodnutia dozornej rady člen orgánov akciovej spoločnosti má právo na odmenu za výkon funkcie, považuje sa za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení.

Ak podľa rozhodnutia valného zhromaždenia (dozornej rady) člen orgánov akciovej spoločnosti právo na odmenu za výkon funkcie nemá, za zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení sa nepovažuje.

Obdobne je to pri iných právnických osobách (družstvá, spoločenstvá vlastníkov bytov a podobne).

Poznámka.

Na Slovensku je zaregistrovaných množstvo spoločností, ktoré reálne nevykonávajú žiadnu činnosť a ich konatelia a ďalší štatutári nemajú nárok na odmenu. Takíto konatelia a štatutári sa za zamestnancov na účely zákona o sociálnom poistení nepovažujú.

PRAKTICKÝ POSTUP

Ak konateľ alebo štatutár má právo na odmenu, spoločnosť ho ako zamestnávateľ musí prihlásiť ako svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Prihlasuje sa formou registračného listu fyzickej osoby. Na registračnom liste sa musí vyznačiť, či ide o zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom alebo o zamestnanca s nepravidelným príjmom (viď ďalej).

Ak je z rozhodnutia príslušných orgánov spoločnosti (viď vyššie) z minulosti (spred roka 2011) zrejmé, že konateľ alebo štatutár má právo na odmenu, spoločnosť ho mala prihlásiť k 1. januáru 2011 (podľa zákona mal v takýchto prípadoch zamestnávateľ čas na prihlásenie zamestnanca najneskôr do 31. januára 2011).

Ak dôjde k rozhodnutiu príslušných orgánov spoločnosti o práve na odmenu po 1. januári 2011, spoločnosť musí prihlásiť konateľa alebo štatutára ku dňu, ku ktorému k rozhodnutiu došlo.

Po prihlásení konateľa, resp. štatutára ako zamestnanca do Sociálnej poisťovne by ho spoločnosť odhlasovať ako zamestnanca nemala. Výnimkou sú situácie, kedy dôjde k zániku funkcie konateľa alebo štatutára alebo prípady, kedy príslušné orgány spoločnosti rozhodnú o trvalom neposkytovaní odmeny za výkon funkcie konateľovi, resp. štatutárovi.

ZAMESTNANEC S PRAVIDELNÝM MESAČNÝM PRÍJMOM

Od 1. januára 2011 sa zamestnanci podľa zákona o sociálnom poistení delia na dve skupiny:

  • zamestnanci s pravidelným mesačným príjmom
  • zamestnanci s nepravidelným príjmom

Zamestnanci v právnom vzťahu, ktorý im zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, sú napríklad zamestnanci s pracovnou zmluvou v zmysle Zákonníka práce, štátni zamestnanci, osoby v služobnom pomere. Takýmito zamestnancami sú aj konatelia a štatutári, ak  podľa rozhodnutia príslušných orgánov spoločnosti majú právo na odmenu za každý kalendárny mesiac.

Na zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom sa vzťahuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie (invalidné poistenie, starobné poistenie, rezervný fond solidarity) a povinné poistenie v nezamestnanosti.

ZAMESTNANEC S NEPRAVIDELNÝM PRÍJMOM

Zamestnanci v právnom vzťahu, ktorý im zakladá právo na nepravidelný príjem, sú napríklad konatelia a štatutári, ak  podľa rozhodnutia príslušných orgánov spoločnosti nemajú právo na odmenu za každý kalendárny mesiac ale odmena im je vyplácaná nepravidelne, napríklad:

  • jednorazovo,
  • raz ročne,
  • raz štvrťročne,
  • raz za dva mesiace,
  • alebo v závislosti od zasadania príslušného štatutárneho orgánu a ten nezasadá každý mesiac a podobne. 

Na zamestnancov s nepravidelným mesačným príjmom sa vzťahuje len povinné dôchodkové poistenie (invalidné poistenie, starobné poistenie, rezervný fond solidarity).

VÝPOČET A VYKAZOVANIE POISTNÉHO - ZAMESTNANEC S PRAVIDELNÝM MESAČNÝM PRÍJMOM

Pri výpočte poistného konateľa a štatutára s pravidelnými mesačnými odmenami sa postupuje doteraz zaužívaným spôsobom (čiže rovnako, ako napríklad pri zamestnancoch s pracovnou zmluvou). Uvedených zamestnancov sa týka povinné nemocenské poistenie,  povinné dôchodkové poistenie (invalidné poistenie, starobné poistenie, rezervný fond solidarity) a povinné poistenie v nezamestnanosti. Z vymeriavacieho základu, daného ako zdaniteľná odmena konateľa a štatutára, sa vypočíta poistné do uvedených fondov. Do vymeriavacieho základu konateľa a štatutára sa nezahrnie prípadný podiel na zisku.

Na konateľov a štatutárov sa nevzťahuje úrazové poistenie ani garančné poistenie.

Pri výpočte poistného sa samozrejme rešpektujú zákonom ustanovené najvyššie možné vymeriavacie základy. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca - a teda ani pre konateľa a štatutára - stanovený nie je.

Výsledky sa vykazujú obvyklým spôsobom na mesačnom výkaze poistného a príspevkov.

Ak sa konateľ (štatutár) považuje za zamestnanca u toho istého zamestnávateľa viackrát - napríklad ak má aj pracovnú zmluvu - poistné sa vypočítava za každý vzťah osobitne. Konateľ (štatutár) sa v takomto prípade vykazuje na mesačnom výkaze poistného a príspevkov toľkokrát, koľkokrát sa v danej spoločnosti považuje za zamestnanca. Pri výpočte poistného sa pritom postupuje tak, že na konateľa ako zamestnanca sa najvyšší možný vymeriavací základ vzťahuje len jedenkrát - čiže jeho jednotlivé vymeriavacie základy sa spočítajú a ich súčet je ohraničený najvyšším možným vymeriavacím základom. Na zamestnávateľa sa však najvyšší možný vymeriavací základ vzťahuje za každý vzťah osobitne.

VÝPOČET A VYKAZOVANIE POISTNÉHO - ZAMESTNANEC S NEPRAVIDELNÝM PRÍJMOM

Za konateľ a štatutára s nepravidelnými odmenami sa vypočítava a odvádza len povinné dôchodkové poistenie, čo znamená platby do fondov invalidného poistenia, starobného poistenia (vrátane prípadného odvodu príspevku na starobné dôchodkové sporenie) a do rezervného fondu solidarity. I tu platí, že na konateľov a štatutárov s nepravidelným príjmom sa nevzťahuje úrazové poistenie ani garančné poistenie.

Pri výpočte poistného sa postupuje v súlade s § 139b ods. 2 zákona. Ak sa konateľovi, resp. štatutárovi vyplatí odmena, táto sa rozpočíta pomernými časťami na predošlé mesiace roka (počnúc mesiacom, od ktorého bol konateľ prihlásený v Sociálnej poisťovni) a poistné sa vypočíta "spätne" za predošlé mesiace. Ukážme si to na príkladoch.

Príklad

Anton je konateľom s nepravidelným príjmom. Raz ročne, vždy v novembri (za účtovný mesiac október) mu spoločnosť vypláca odmenu 3000 eur.

 Spoločnosť Antona prihlásila do Sociálnej poisťovne k 1.1.2011 ako zamestnanca s nepravidelným príjmom.

Pri vyúčtovaní odmeny za účtovný mesiac október spoločnosť pri výpočte poistného postupuje nasledovne. Odmenu rozdelí na 10 častí (čo zodpovedá 10 mesiacom - január až október). Na každý mesiac tak pripadne suma 300 eur. Za mesiace január až október sa následne vypočíta poistné príslušnými sadzbami zo základu 300 eur do fondov invalidného poistenia, starobného poistenia a do rezervného fondu solidarity.

Príklad

Boris je konateľom s nepravidelným príjmom. Z rozhodnutia valnej hromady spoločníkov ako konateľ doteraz odmenu nepoberal. Valná hromada však na svojom zasadaní v máji 2011 rozhodne, že najneskôr za mesiac december bude Borisovi vyplatená odmena.

Spoločnosť preto Borisa prihlási do Sociálnej poisťovne k 10.5.2011 ako zamestnanca s nepravidelným príjmom.  V januári 2012 vo vyúčtovaní za mesiac december 2011 dostane Boris odmenu 8000 eur.

Pri vyúčtovaní odmeny za účtovný mesiac december spoločnosť pri výpočte poistného postupuje nasledovne. Odmenu rozdelí na 8 častí (čo zodpovedá 8 mesiacom - máj až december). Na každý mesiac tak pripadne suma 1000 eur. Za mesiace máj až december sa následne vypočíta poistné príslušnými sadzbami zo základu 1000 eur do fondov invalidného poistenia, starobného poistenia a do rezervného fondu solidarity.

Pri rozpočítaní odmeny na príslušný počet mesiacov a pri stanovení vymeriavacieho základu na jednotlivé mesiace sa samozrejme rešpektuje zákonom stanovený najvyšší možný vymeriavací základ (v roku 2011 suma 2978 eur). Zároveň platí pravidlo - pri rozpočítavaní odmeny sa neberú do úvahy tie kalendárne mesiace, za ktoré sa už pri predošlej odmene vypočítalo poistné z najvyššieho možného vymeriavacieho základu.

Príklad

Cyril je člen dozornej rady s nepravidelným príjmom. Raz za polroka poberá odmenu 18000 eur.

 Spoločnosť Cyrila prihlásila do Sociálnej poisťovne k 1.1.2011 ako zamestnanca s nepravidelným príjmom.

Pri vyúčtovaní prvej odmeny roka 2011 za účtovný mesiac jún spoločnosť pri výpočte poistného postupuje nasledovne. Odmenu rozdelí na 6 častí (čo zodpovedá mesiacom január až jún). Na každý mesiac tak pripadne suma 3000 eur. Suma 3000 eur je však vyššia, ako najvyšší možný vymeriavací základ 2978 eur. Za mesiace január až jún sa preto vypočíta poistné príslušnými sadzbami zo základu 2978 eur do fondov invalidného poistenia, starobného poistenia a do rezervného fondu solidarity.

Druhýkrát spoločnosť vyplatí odmenu, znova 18000 eur, za účtovný mesiac december. Pretože pri prvej odmene došlo pri rozpočítaní na mesiace január až jún k dosiahnutiu najvyššieho možného vymeriavacieho základu, druhá odmena sa rozpočíta len na 6 mesiacov - júl až december. Na každý mesiac tak pripadne suma 3000 eur, čo je viac, ako najvyšší možný vymeriavací základ. Za mesiace júl až december sa tak vypočíta poistné zo základu 2978 eur.

Na vykazovanie poistného za zamestnancov s nepravidelným príjmom zaviedla Sociálna poisťovňa nový výkaz - Výkaz poistného a príspevkov. V tomto výkaze sa uvádza zamestnanec len vtedy, ak má vyplatený nejaký príjem. Napríklad ak za mesiac január 2011 zamestnávateľ nevyplatil zamestnancom s nepravidelným príjmom žiadne odmeny, Výkaz poistného a príspevkov do Sociálnej poisťovne vôbec nezasiela. Ak má zamestnávateľ napríklad troch zamestnancov s nepravidelným príjmom, prihlásených do Sociálnej poisťovne od 1.1.2011 a prvýkrát v roku 2011 vyúčtuje odmenu jednému z týchto zamestnancov v apríli 2011 za mesiac marec 2011, prvýkrát zašle do Sociálnej poisťovne Výkaz poistného a príspevkov vyplatených v mesiaci apríl 2011 s tým, že príloha Výkazu bude obsahovať tri riadky - výpočet poistného za daného zamestnanca postupne za mesiace január, február a marec. 

Príklady vyplnených tlačív nájdete tu.