V prvom článku o škandále v Študentskom pôžičkovom fonde som z pohľadu nového člena správnej rady fondu popísal schému, ako si exriaditeľ Ľ. Zburín s členmi kontrolných rád vyplácali si odmeny v desaťtisícoch eur obchádzaním zákona. Tiež som uviedol, akým zlým manažérom Zburín bol, keď ignoroval zákony o zverejňovaní a obstarávaní, a keď vyhadzoval peniaze fondu na zbytočnosti typu budova či obrazy.
Včera sme prišli na ďalší príklad šafárenia, a to práve vďaka zverejňovaniu. Pred týždňom sa po našom príkaze na webe fondu objavil zoznam tohtoročných faktúr. Do očí hneď padne faktúra od firmy Pro Vitae MUDr. Štefana Dušana Ogurčáka za pracovnú zdravotnú službu - na sumu 8758 eur. Zmluva hovorí, že Pro Vitae poskytne za tie peniaze komplexnú zdravotnú starostlivosť od preventívnych prehliadok po liečbu desiatim zamestnancom fondu ako aj - veď z verejných peňazí sa ľahko rozhadzuje - ich blízkym dospelým rodinným príslušníkom.
Update: Stanovisko SPF k zdravotnej službe (denník SME, 8.11. 2011)
Teda z peňazí, ktoré mohli ísť hlavne chudobným študentom na vysokoškolské štúdium, dostal každý zamestnanec fondu (vrátane Zburína s príjmom vyšším ako má predsedkyňa slovenskej vlády) extra ročný benefit v nadštandardnej starostlivosti za 875 eur. Pre porovnanie, vo vychytenej súkromnej poliklinike ProCare stojí najdrahší balík celoročnej starostlivosti TopCare 399 eur na osobu. Za ostatných 5 rokov tak Zburín vyplatil Ogurčákovi cez 28 tisíc eur, a zazmluvnil na budúci rok ďalších takmer 6 tisíc. Za tie peniaze mohlo dostať plné pôžičky na rok ďalších dvadsať študentov.
(Update: Na odporúčanie šéfa súčasnej správnej rady Petra Goliaša dnes fond s Ogurčákom zmluvu pre budúci rok obojstranne zrušil.)
Šedá eminencia fondov
Zdroj: Peter Plavčan (foto TREND/etrend.sk)
Dozerať na to, aby ex-riaditeľ peniaze nerozhadzoval, mali kontrolné orgány. Ich členovia, ako som už písal, ale namiesto toho z fondu vyťahovali vysoké odmeny, hoci ich funkcie sú zo zákona čestné. V príbehu zohral dôležitú úlohu Prof.Ing Peter Plavčan, CSc, generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl na ministerstve školstva. Plavčan je s pôžičkovými fondmi (jeden dáva pôžičky študentov, druhý mladým pedagógom) zrastený už od vzniku v roku 1997. Striedavo bol šéfom správnych rád, resp. dozorných rád takmer neustále až do dnes, kedy je stále v čele dozornej rady Fondu pre začínajúcich pedagógov. Zákon pritom obmedzuje členstvo v radách na dve obdobia po sebe s evidentným zámerom, aby sa kontrolór a kontrolovaný nedostali do príliš kamarátskeho vzťahu. No slabé obmedzenia zákona práve nestačili na duo Zburín-Plavčan, ktoré tak vlastne dominovalo hospodáreniu s fondami 13 rokov. Zburín bol totiž šéfom oboch fondov, a Plavčan striedavo skákal do jednej zo štyroch rád (správna a dozorná pre každý fond).
Keď sme ako noví členovia prišli v septembri na prvé zasadnutie kontrolných orgánov, Zburín si tam bez ohlásenia pozval práve aj Plavčana. Začali nám tlačiť kaleráby do hlavy, že ako je všetko v najlepšom poriadku a že ako sú oni vonkajšou kritikou fondu dotknutí. V osobných stretnutiach Zburín z členov rady najviac obhajoval práve Plavčana. A práve tento tandem si na oboch fondoch prišiel na najväčšie peniaze.
O Zburínových príjmoch už reč bola. Plavčan dostal popri svojom plnom úväzku na ministerstve školstva zo študentského fondu oproti iným ďaleko najštedrejšie odmeny, ktoré od roku 2005 podľa môjho odhadu v oboch fondoch skoro určite presiahli 50 tisíc eur**. Bol to práve Plavčan, ktorý podľa študentského člena minulej rady presviedčal všetkých, že poberanie odmien je právne v poriadku, hoci to zákon zakazuje, lebo veď to je akože práca navyše.
(** Update: Dnes (4.11.2011) sme sa dozvedeli informáciu, podľa ktorej Peter Plavčan 31.10.2011 vrátil ŠPF peniaze v objeme 38.534,15 €).
"Prácou navyše" boli už spomínané štúdie, ktoré síce boli väčšinou k ničomu a za ktoré fond vyplácal aj tritisíc euro na stranu. Plavčan tak dostal štyritisíc eur aj za prácu o smerovaní Slovenska k vedomostnej spoločnosti. Alebo urobil opis vládneho Národného programu reforiem bez toho, aby autorský a pôvodný materiál korektne odcitoval. A samozrejme pri jeho ďalších predražených no aspoň vecne vhodných materiálov nie je vôbec jasné, či ich nemal v náplni práce aj pre ministerstvo školstva a či teda nedostal za ne zaplatené dvakrát.
Plavčan mohol mať na fondy vplyv aj cez svojich kolegov z ministerstva školstva. Plavčanovou podriadenou zo sekcie VŠ je Ľubica Škvarková, ktorá pôsobila 6 rokov v študentskom fonde vrátane predsedníctva dozornej rady a prišla si aj na mastné odmeny. Mimochodom, dvakrát dostala od Zburína zaplatené za rovnaký text, a pri ďalšom ani nešlo o samostatnú štúdiu, ale o poznámky do textu iného autora.* V pedagogickom fonde sedí Jozef Jurkovič, Plavčanov priamy podriadený šéf odboru VŠ vzdelávania (teda na poste, z ktorého bol Plavčan povýšený bývalým ministrom školstva Jánom Mikolajom). Pri takejto kompozícii kontrolných rád si je ťažko predstaviť, že ďalší členovia rád, teda zástupcovia škôl, školských úradov či študentov, by vedeli byť adekvátne silným partnerom voči ľuďom z ministerstva. Veď tí mali mimo fondu potenciálne veľký vplyv na živobytie ostatných radných.
Nebola to asi ani náhoda, že ex-šéf Zburín nespomínal konkrétne mená, keď hovoril o vyplácaní odmien sebe i radným pod tlakom odvolania rady pedagogického fondu roku 2005. Šéfom správnej rady v pedagogickom fonde v v tom roku nebol nik iný ako jeho dobrý kamarát profesor Plavčan.
P.S. Minule som kritizoval študentských kolegov v novej rade študentského fondu za nemiestne chválenie práce Zburína a nesúhlas s jeho odvolávaním. Je ale namieste zase pochváliť ľudí, ktorí naopak nezištne fondu pomáhajú nasmerovať ho tak, aby slúžil práve študentom. Vďaka patrí najmä Petrovi Goliašovi, Andrejovi Salnerovi, Zuzane Dančíkovej a Štefanovi Kiššovi.
* opravené z pôvodného chybného tvrdenia
