Opak je však pravdou, pretože štát im na jednej strane veľa berie a na strane druhej málo dáva.
Napríklad, ak zamestnávateľa jeden zamestnanec stojí 1000 eur, zamestnanec dostane na účet nakoniec len 579 eur. Je to kvôli tomu, že 360 eur putuje do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a 61 eur si zoberie štát na dani z príjmu. Hrubá mzda je preto len fiktívna veličina.
Pre zamestnávateľa je dôležité, koľko ho zamestnanec stojí (1000 eur) a pre zamestnanca je podstatné, koľko dostane na účet (579 eur). Na prvý pohľad sú na tom o niečo lepšie zamestnanci, ktorí majú deti. V skutočnosti sa však daňová úľava na ne sa pohybuje len medzi 10 až 20 percentami nákladov spojených s ich výchovou.
Výplatnou páskou sa však nepomer medzi prispievaním na chod štátu a službami, ktoré za to dáva, nekončí. Z každého eura, ktoré minie, si totiž štát strhne DPH (väčšinou 20%).
Tí, ktorí jazdia autom, prispejú navyše na ďalšej dani pri každom tankovaní. Extra daň si štát strhne aj za každý pohárik či cigaretu. Nehovoriac o rôznych poplatkoch, miestnych daniach a povinných platbách. V konečnom dôsledku tak zamestnanec zistí, že z 1000 eur mu viac ako 500 eur zobral štát.
Človek by sa nazdával, že za celkom dosť peňazí zo svojej mzdy aj dostane od štátu naspäť kvalitné služby. Aká je však realita? Ak mu sused robí naprieky, spravodlivosti sa nedomôže. Ak ho niekto okradne, tak ho na polícii namiesto ukradnutej veci čaká kopec papierov. Vzdelávací systém negarantuje jeho deťom ani to, že po 18 rokoch štúdia, si budú schopné nájsť prácu alebo začať podnikať.
V zdravotníctve neustále chýbajú peniaze na prevenciu, ale peňazí na predražené CT-čká je dosť. V štáte nefunguje elementárna vymožiteľnosť práva napriek tomu, že ho osem rokov z desiatich riadi právnik. Aby si to ľudia pred voľbami nevšimli, tak im zakrýva oči rôznymi balíčkami, ktoré však neriešia podstatu problému.
Podstatou problému je to, že štát ľuďom veľa berie, no dáva málo kvalitné služby. Prvým krokom k zmene k lepšiemu by malo byť zníženie daní zamestnancom, nech na výplate dostanú viac. Presadil som preto do programu KDH zvýšenie tej časti mzdy, na ktorú štát nemôže siahnuť (nezdaniteľná časť základu dane) o 560 eur.
Automaticky to zvýši ich ročné príjmy o približne 100 eur. Za každé dieťa, o ktoré sa starajú, sa im daň zníži ešte o ďalších 20 eur mesačne. Zostane im tak viac na zabezpečenie seba a svojej rodiny.
Druhým krokom, ktorý je náročnejší, je zlepšiť fungovanie štátu. Na ministerstve dopravy sme pred niekoľkými rokmi dokázali, že sa dá stavať zároveň lacnejšie aj kvalitnejšie. Bol to od prvého dňa ťažký zápas, ktorý začal prehodnocovaním zmlúv.
Pokračoval spustením prvej elektronickej aukcie vo verejnej správe, zvýšil sa počet súťažiacich pri obstarávaniach, zmluvy sa stali verejnými, tlačili sme na zníženie byrokracie a snažili sme sa počúvať, čo ľudia potrebujú.
V tomto je treba pokračovať v celej verejnej správe, aby mali ľudia pocit, že za svoje dane od štátu dostávajú aj služby na úrovni.
Ak vás blog zaujal, môžete ho veľmi jednoducho podporiť kliknutím na vybrali.sme.sk a na "hlasuj". Ďakujem.
