Posledné dni sa spustil politický boj o socio-ekonomické čísla, ako sú korupcia či nezamestnanosť. Pre verejnú diskusiu je tak cenný čo najpoctivejší obraz týchto štatistík. O zhodnotenie meraní korupcie sa prihlásili Martin Filko, či Rado Baťo. Skúsim svojou troškou prispieť k zhodnoteniu informácií o raste nezamestnanosti.
Piatková tlačová konferencia na Ministerstve financií SR priniesla pre mna zaujímavé tvrdenie - a to, že nezamestnanosť na Slovensku počas krízy narástla o nejaké ledabolé tri percentuálne body. Tentoraz vládni politici naštastie aj vysvetlili svoju metodiku: porovnávajú vývoj nezamestnanosti podľa Eurostatu od druhého štvrťroku 2008 po tretí 2009. Po krátkej analýze zistíme, že takýto postup dáva ten najoptimistickejší možný obraz o náraste miery nezamestnanosti v kríze na Slovensku.
Pozrime sa najprv na dostupné dáta. Na stránke Eurostatu ich máme štvrťročne aj mesačne (sezónne očistené, pretože nechceme merať vplyv zimy či leta, ale len krízy). Štvrťročné údaje sú k dispozícii po posledný štvrťrok 2009, mesačné po december 2009. Hneď na prvý pohľad tu teda niečo nesedí: prečo Ministerstvo neberie ako aktuálne číslo to najnovšie? Odpoveď môže znieť dvojako: buď svoju analýzu financi robili už pred nejakým časom, kedy novšie dáta ešte neboli dostupné, alebo najnovším číslam neveria (možnosť, že ministerstvo považuje za koniec krízy už tretí štvrťrok 2009 necháme radšej bokom). Ministerstvo najnovším číslam nemusí plne dôverovať, pretože "tvrdé" dáta podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl za posledný štvrťrok 2009 budú oficiálne známe až začiatkom marca. Eurostat však svoje najnovšie čísla počíta extrapoláciou za pomoci tiež "tvrdých" dát - nezamestnanosti evidovanej na úradoch práce. Či sa však rozhodneme veriť najnovším štatistikám alebo nie, prínos z aktuálnosti najnovších čísel v našom prípade výrazne prevyšuje náklad rizika ich nepresnosti. Podobne možno zhodnotiť možnosť použitia štvrťročných alebo mesačných údajov. Štvrťročné sú síce "tvrdé" (z reálnych prieskumov pracovnej sily), ich porovnávaním na krátkom období však strácame veľa cenných informácií o medzimesačných zmenách podielu ľudí bez práce. Tak sa stalo práve pri ostatnom výstupe ministerstva financií.
K poctivejšiemu zodpovedaniu otázky z nadpisu teda použijeme mesačné čísla, vrátane tých najnovších. Ponúkajú sa nám však stále dva prístupy: tzv. through-to-peak a zmena od začiatku krízy. Prvý postup vypovedá o náraste z cyklického minima na cyklické maximum, a vykazuje nárast o 4,8 percentuálnych bodov. Pre porovnanie, priemerný nárast nezamestnanosti v celej Európskej únii podľa tejto metodiky predstavuje 2,9 perc. bodov, v Českej republike 3,7 perc. bodov. Druhý prístup pripúšťa možnosť, že miera nezamestnanosti mohla na začiatku krízy ešte klesať. Na tento prístup však musíme najskôr nájsť začiatok krízy na Slovensku.* Čísla priemyselnej produkcie a indikátoru sentimentu dohromady hovoria, že kríza na Slovensko udrela najskôr v auguste 2008 (pozri graf hore). Oba indikátory sú pritom považované za tzv. predstihové, čiže ich zlom v čase predstihuje skutočný začiatok krízy (t.j. prepad HDP). Za posledný predkrízový mesiac teda možno brať najskôr júl 2008. Odvtedy nezamestnanosť narástla o 4,4 percentuálne body.
PS: Argument ministra Počiatka o tom, že dôležitejší ako nárast nezamestnanosti v percentuálnych bodoch je percentuálny nárast miery nezamestnanosti, považujem za scestný. Nárasty nezamestnanosti z 3% na 5% a z 10% na 12% sú svojou záťažou pre krajinu rovnaké - v oboch prípadoch stratili prácu dve percentá pracovnej sily.
* Pozn.: tradičný americký koncept dvoch za sebou idúcich medzištvrťročných prepadov HDP sa v našom kontexte nedá použiť, pretože slovenská ekonomika sa podľa oficiálnych čísel prepadla iba v prvom štvrťroku 2009.
