Čo spôsobuje, že niektoré národy sú bohaté a niektoré chudobné?
Niekedy je to prístupom k prírodným zdrojom (ropa), niektoré štáty hlavne na Blízkom východe z nich kompletne žijú.
Prírodné zdroje sa však dnes dajú relatívne ľahko nakúpiť a prepraviť, takže podstatnejším zdrojom bohatstva je dnes vzdelané obyvateľstvo a hlavne jeho možnosť reálne svoje schopnosti uplatniť.

Ako si to zariadili v Írsku a čo si z toho môžeme zobrať pre Slovensko?
Írsko bolo poslednou z chudobných krajín na severo-západe Európy. Okrem prístupu k európskym trhom bolo prostriedkom ich zbohatnutia odbúranie bariér v podnikaní, hlavne vo forme nízkych firemných daní. To prilákalo zahraničné firmy s výrobkami a službami s vysokou pridanou hodnotou. Neboli to len veľké technologické firmy ako Google alebo Apple, ale aj mnohé výrobné spoločnosti produkujúce napríklad liečivá.

Nerozvážne nafukovanie realitnej bubliny spláchlo predošlé úspechy. Následné nerozvážne prevzatie dlhov súkromných bánk na plecia štátu položilo "Keltského tigra" na lopatky.

Napriek všetkému však v tejto krajine zabrala predošlá stratégia. Ak sa totiž vytvorí niečo životaschopné, vie sa to opäť predrať ku svetlu.
V Írsku sa rýchlo obracia situácia, hrubý domáci produkt narástol v roku 2014 o 4,8% (!!!) a v novinách je opäť bohatá ponuka pracovných miest.

Krajina je však stále stále de facto v nútenej správe a nerozhoduje sama o sebe. „Troika“ ju bude monitorovať približne do roku 2034 – kedy má splatiť ¾ núdzových úverov.

Na Slovensku sa tak všetkými silami musíme vyhnúť tomu, aby sme boli v nútenej správe. Áno, gréckym politikom sa stále darí rozhadzovať miliardy štátnym zamestnancom, dôchodcom, na hromadnú dopravu zadarmo a na dotácie štátnych podnikov.
Áno, im je stále jedno, ako sa zdvihnú dane, lebo DPH sa vyhýbajú platením hotovosťou a daniam z príjmu sa vyhýbajú falšovaním účtovníctva.

My však nie sme balkánska krajina, nás by to postihlo tak, ako Írov. Teda oveľa viac, lebo životná úroveň je u nás oveľa nižšia.
Táto nútená správa „troiky“ slúži v prvom rade na vytiahnutie prostriedkov na splácanie dlhu (resp. úrokov), nie na „naštartovanie rastu“, ako sa to prezentuje.
Navyše, pod „naštartovaním rastu“ sa dnes nerozumie uľahčenie podmienok na podnikanie, ale „štát vyberie viac peňazí a potom ich investuje“.
V Grécku sa tak má zvýšiť daň zo zisku firiem z 26 na 28 percent!!!

V Írsku, kde je teraz táto daň medzi 10 – 12,5%, museli tvrdo zápasiť o jej udržanie. V opačnom prípade by sa nikdy zo svojej situácie nevyhrabali. Práve produkcia s vysokou pridanou hodnotou totiž odlišuje Írsko od Grécka. Keby daň neudržali nízku, poviedlo by to ku katastrofe namiesto dnešného rýchleho ožívania.

Zhrniem poučenie pre Slovensko:
- Znižovanie daní zo zisku je cesta k prosperite (na Slovensku môžeme ísť najprv na 17, potom na 15%)
- Štát nesmie zachraňovať súkromné podniky/banky
- Musíme spraviť všetko preto, aby sme sa nikdy nedostali "pod drno", vyhneme sa tak povesti "skrachovanca" a tvrdej a nevýhodnej správe iných

Ak vás článok zaujal, čítajte aj:
Vlaky zadara pre celú Európu
Keď je zle, aj ľavica a Brusel kde tu dostávajú zdravý rozum