Centralizmus vo Švajčiarsku narastá, deklaroval dnes na Konferencii kantonálnych vlád v Berne jej prezident Benedikt Würth. Tvárou v tvár tomuto vývoju chcú kantóny prehĺbiť medzikantonálnu spoluprácu. Švajčiarske kantóny sú pôvodne suverénne štátiky, ktoré vstupom do Švajčiarskej konfederácie prijali konfederačné princípy. Spočiatku slabé, limitované na obranný pakt a odmietanie autority cudzích sudcov, tieto sa posilnili po občianskej vojne Sondebund v roku 1847 prijatím federálnej ústavy 1848. Aby občianska vojna už nebola možná, kantóny sa zriekli vlastných armád, mien a zahraničnej politiky, ktoré boli delegované na federálnu úroveň.
Federálne právomoci sa odvtedy len posilňovali a Konfederácia dostávala stále viac úloh, k čomu je potrebné i financovanie. Napriek tomu sú v porovnaní s centralistickými susedmi i kantonálnymi administráciami federálne úrady personálne obsadené slabšie a Konfederácia je viac púha prerozdeľovňa peňazí, než čokoľvek iného. Ozajstná moc je v kantónoch, ktoré majú suverenitu v oblasti riadenia verejného vzdelávania, zdravia, územného usporiadania, svojej ekonomiky, životného prostredia a aj takých detailov, ako dopravných predpisov a parkovacej politiky.
Konferencia bola organizovaná pri príležitosti 10. výročia otvorenia Domu kantónov. Prítomní boli viacerí prezidenti Konferencií kantonálnych riaditeľov, čo sú združenia riaditeľstiev jednotlivých rezortov v kantónoch, založené za účelom priamej spolupráce, aby sa nečakalo na federálne nariadenia zhora. Napríklad Švajčiarska konferencia kantonálnych riaditeľov rezortu zdravia, verejného vzdelávania, či verejných prác, územného usporiadania a životného prostredia. Tiež konferencia riaditeľov švajčiarskych gymnázií, kantonálnych riaditeľov rezortov sociálnych vecí, departmentov justície a polície, veliteľov kantonálnych polícií, energie, miest a obcí, vojenských záležitostí a civilnej obrany, verejnej dopravy, poľnohospodárstva či ekonomiky, účtov verejného sektora, kantonálnych vlád, lesných inšpektorov, atď. Mnohé z nich majú sídlo v Dome kantónov. Otvorený v 2008 s cieľom posilniť medzikantonálnu spoluprácu, je sídlom 12 medzikantonálnych konferencií a 16 medzikantonálnych organizácií.
Ako úrady podporujú občianske spolky, aktivity a iniciatívy, Konfederácia podporuje kantonálne združenia a organizácie ako prvok federalizmu, ktorý definuje Švajčiarsko. Nik nesmie byť odstrčený, nik nesmie mať pocit, že nie je reprezentovaný. Nesmie sa vytvoriť syndróm Žiliny a hladových dolín. Popri ľudovej iniciatíve obecnej, kantonálnej či federálnej, keď s legislatívnym návrhom prichádza občan alebo skupina občanov, a parlamentnej iniciatíve, čo je intervencia poslanca federálneho alebo kantonálneho parlamentu, existuje aj iniciatíva kantónov na federálnej úrovni a kantonálny konkordát, čo je dobrovoľná medzikantonálna dohoda bez legislatívnej intervencie federálnych inštitúcií.
"Federalizmus nie je ideológia a kantóny nie sú lobisti", povedal prezident Konferencie kantonálnych vlád, kresťansko-demokratický štátny radca z kantónu Sankt-Gallen, Benedikt Würth. Pascal Broulis, liberál z kantónu Vaud, povedal: "Kantóny nemajú rady federalizmus vykonávania príkazov". Je prezidentom Fondation CH, organizácie, ktorá rozvíja vzťahy medzi kantónmi a Konfederáciou.
Optimizácia medzikantonálneho prerozdeľovania bola jednou z dotknutých bodov. Slúži na finančné vyrovnávanie a vyváženú kompenzáciu medzi kantónmi a Konfederáciou, ako aj medzi samotnými kantónmi. Kantónom pribudlo viacero úloh, ktoré majú byť financované z kantonálnych zdrojov.
Odpor kantónov voči centralizácii nie je ničím novým. V správe monitorujúcej federalizmus v júni 2014 kantóny konštatovali tlak na obmedzenie kantonálnych kompetencií v územnom plánovaní a pri rozhodovaní o financovaní starostlivosti o seniorov, nemocníc a zdravia. V 2012 federálny parlament odmietol ústavnú juridikciu kantónov, podľa ktorého návrhu by rešpekt federalizmu (v zmysle federálnych slobôd a suverenity kantónov) mohol byť preskúmaný súdmi. V 2014 sa otázka opäť položila na stôl. Kantóny tiež chceli mať slovo v zahraničnej politike, čo bolo jednoznačne zamietnuté. Kantóny však majú niektoré kompetencie pri medzinárodných vyjednávaniach, ako v rámci daňového dialógu s EÚ a pri reforme zdanenia firiem RIA III. V mnohých doménach je pri rozhodovaní kompetentná Konfederácia, ale výkon je delegovaný kantónom. A financovanie tiež. Kantóny by si priali revíziu financovania výkonu federálnych rozhodnutí, čo by prispelo k väčšej reglementačnej zdržanlivosti na federálnej úrovni.
Všeobecne sa uznáva, že federalizmus a subsidiarita patria k najvýznamnejším konkurenčným výhodám Švajčiarska v porovnaní s inými krajinami. Je to tiež jeden z hlavných dôvodov systematického umiesťovania sa na popredných priečkach medzinárodných hodnotení, ako aj prieskumov spokojnosti švajčiarskych občanov.
Text bol inšpirovaný správou v dnešnej Tribune de Genève.
Súvisiaci blog: Ako funguje medzikantonálne finančné prerozdeľovanie, 15.11.2017
