Paríž bude koncom novembra hostiť Konferenciu OSN o klimatických zmenách, tzv. „COP21“ alebo „Paríž 2015“. Či patríte k tím, ktorých argumenty o významnom vplyve CO2 na globálne otepľovanie presvedčili, že vinníkom je človek. Alebo naopak vo vás rastie skepticizmus s hypotézou antropogenického globálneho otepľovania, nemali by ste zostať ľahostajnými k potláčaniu slobody slova.
Francúzsko sa pýši heslami ako sloboda, rovnosť a bratstvo. Keď sa začiatkom roka stala redakcia časopisu Charlie Hebdo terčom teroristického útoku, Francúzsko ale i svet vyjadril solidaritu a postavil sa na stranu slobody slova a práva otvorene hovoriť aj o takých citlivých témach ako náboženstvo, i keď necitlivým a urážlivým spôsobom. Zdá sa, že predsa len jedna téma je príliš tabu aj pre inak liberálne Francúzsko. Je ňou kritika „konsenzu“ antropologického globálneho otepľovania.
Ak sa postavíte do cesty mašinérie „klimatického poplachu“ a vyjadríte „klimatický skepticizmus“ môže sa vám stať, že prídete o miesto v štátom kontrolovanej inštitúcií. Podľa britského „The Telegraph“ sa o tom, ako funguje „sloboda slova“ vo Francúzsku mohol presvedčiť vedúci vysielania počasia v štátnej France2, Philippe Verdier. Jeden z najznámejších francúzskych moderátorov počasia tvrdí, že dôvod prečo dostal „nútenú dovolenku“ je publikácia kontroverznej knihy Climat Investigation. Philippe Verdier v nej obvinil politikov a vedcov z toho, že „si z ľudí urobili rukojemníkov“ a prezentovali im zavádzajúce údaje, aby ich držali v strachu. Kniha obsahuje podľa Verdiera aj politicky nekorektnú kapitolu o výhodách klimatických zmien pre Francúzsko.
Philippe Verdier tvrdí, že sa rozhodol napísať svoju knihu ako reakciu na konanie ministra zahraničných vecí, Laurenta Fabiusa, ktorý inštruoval hlásateľov počasia, aby zmieňovali vo svojich predpovediach slovné spojenie „klimatický chaos“. O pár dní neskôr, 13. mája 2014, sám Fabius vyhlásil, že „svet má 500 dní, aby odvrátil klimatický chaos“. Vyše 500 dní neskôr je problém takýchto vyhlásení zjavný. Nik ich v skutočnosti neberie vážne. Sú súčasťou mediálnej kampane, nezakladajú sa na vedeckých poznatkoch a dali by sa kvalifikovať do kategórie zastrašovania, o ktorom píše Philippe Verdier. Ak je problém ľuďmi produkovaného CO2 skutočne závažný, potom takéto vyhlásenia svojou neprofesionalitou len podkopávajú potenciálne dobrú vec – snahu o obmedzenie emisií CO2.
V roku 1989 pre časopis Discover klimatológ Stephen Schneider trefne charakterizoval rozpor medzi vedou a svedomím: „Na jednej strane sme eticky viazaní vedeckou metódou, dávajúc prísľub hovoriť pravdu, celú pravdu a nič než... čo znamená, že musíme zahrnúť aj všetky naše pochybnosti, výhrady a všetky „ak“ a „ale“. Na druhej strane nie sme iba vedci, ale aj ľudské bytosti. A, ako väčšina ľudí, chceli by sme, aby bol svet lepším miestom, čo sa v tomto kontexte premieta do našej práce na redukcii rizika potenciálne katastrofálnej klimatickej zmeny. Aby sme to mohli robiť, potrebujeme získať širokú podporu, zmocniť sa predstavivosti verejnosti. To, samozrejme, zahrňuje aj množstvo mediálnej pozornosti. Takže musíme ponúkať strašidelné scenáre, dávať zjednodušené a dramatické vyhlásenia, a nespomínať nijaké pochybnosti, ktoré prípadne máme. Na túto dvojitú etickú viazanosť, v ktorej sa často ocitáme, neexistuje žiadne pravidlo. Každý z nás sa musí rozhodnúť čo je správna rovnováha medzi tým byť efektívny a tým byť poctivý. Dúfam, že sa dá oboje.“
Do kategórie vytvárania strašidelných scenárov patrí aj film Ala Gora „Nepríjemná pravda“. V roku 2007 získal film dvoch Oskarov a Al Gore Nobelovu cenu za mier. V tom istom roku najvyšší súd Veľkej Británie odmietol návrh na zakázanie premietania filmu na britských školách, avšak rozhodol, že súčasťou jeho premietania musí byť upozornenie o deviatich vážnych vedeckých chybách, ktoré sa vo filme nachádzajú, aby sa predišlo politickej indoktrinácií žiakov na školách.
Či majú pravdu skeptici alebo alarmisti, či konajú v mene úprimného presvedčenia pre blaho ľudstva, alebo v mene skrytej agendy, či sú vedci na jednej strane financovaní ropným priemyslom menej zaujatí, ako tí, financovaní zo štátnych peňazí alebo zelených mimovládok, ukáže čas. V každom prípade poctivé hľadanie pravdy bude lepšie ako vytváranie falošných poplašných správ, ktoré môžu mať nakoniec presne opačný ako zamýšľaný efekt. Ani zbavovanie sa opozičných hlasov nie je dobrým signálom a svedčí skôr o pretláčaní politickej agendy. Keď zostal vo funkcii Laurent Fabius, mal by sa do práce vrátiť i Philippe Verdier.
Je suis Philippe!
