Pre slovenské zdravotníctvo platí jeden paradox. Zo všetkých strán počujeme, ako je v zdravotníctve málo peňazí, každá vláda deklaruje racionalizáciu a zefektívnenie v tomto rezorte, ministerstvo zdravotníctvo pravidelne prináša informácie o ďalšom opatrení posilňujúcom transparentnosť pri narábaním s verejných zdrojmi. To je sprevádzané každoročným nárastom verejných výdavkov na zdravotníctvo a aj v slovenskej verejnosti vládne zhoda, že výdavky na zdravie seba a svojej rodiny priamo financované z vlastného vrecka neustále rastú. Takže to zrekapitulujem - štát podľa vlastných slov racionalizuje a zefektívňuje, výdavky na rezort rastú, aj občan dopláca stále viac. Ak by to bolo tak, naše zdravotníctvo čaká v najbližšom období rozkvet. Prečo ale dennodenne počujeme o nových podozreniach z ulievania peňazí v slovenskom zdravotníctve?
Ako príklad fungovania finančných tokov v slovenskom zdravotníctve uvediem prenájom parkovísk pred Nemocnicou Ružinov a Nemocnicou sv. Cyrila a Metoda, ktoré patria pod Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB). Koncesná zmluva bola podpísaná na obdobie 10 rokov a súkromná firma ma UNB zaplatiť za celé obdobie desiatich rokov necelých milión eúr. Pritom aj tie najpesimistickejšie odhady hovoria o desaťnásobnom zisku súkromnej spoločnosti. Ide o istý biznis. Chorí ľudia do nemocnice budú stále prichádzať - v núdzi, tlačení nepokojom a obavami o zdravie svojich blízkych, či seba. No a peniažky sa budú pekne sypať do vrecka súkromníka. Ako sa to dá celé inak nazvať ako obyčajné zlodejstvo?
A ako sa k tomu postavilo vedenie UNB a rezortu zdravotníctva? My s touto zmluvou nemáme nič spoločné. Dohodlo to predchádzajúce vedenie UNB, jeho berte na zodpovednosť. Urobili sme 48 právnych krokov proti tejto zmluve, urobili sme dokonca 50 právnych krokov. Nič sa nedá robiť...
Skrátka neustále vyhovárania sa, ako sa nedá vypovedať táto nevýhodná a zahanbujúca zmluva. Pýtam sa, čo týmto prístupom chce ministerstvo zdravotníctva povedať jednotlivým vedeniam nemocníc? Najskôr toto: Vážení riaditelia nemocníc, ďalej podpisujte nevýhodné zmluvy na čokoľvek, zabezpečte si znenie nepriestrelných zmlúv prostredníctvom prestížnych advokátskych kancelárií, aby sa ďalšie vedenia ministerstva zdravotníctva a jednotlivých nemocníc mohlo rovnako vyhovárať na predchádzajúce vedenie, prečo nemôže zrušiť vaše zmluvy. No a výmena figúrok na riadiacich postoch môže ďalej pokračovať a správne „nasmerovanie“ finančných tokov tiež.
Ešte sa vrátim k paradoxu nášho zdravotníctva z úvodu článku. Neustálym zdôrazňovaním podvyživenosti slovenského zdravotníctva sa ospravedlňuje potreba každoročného zvýšeného financovania rezortu zo štátneho rozpočtu, zvyšovania zdravotných odvodov a tiež nárastu spolupodieľania sa na chode slovenského zdravotníctva občanmi priamo zo svojho vrecka. Tak sa zdôrazňovanie nedostatku peňazí v zdravotníctve stáva paradoxne živnou pôdou na jeho neustále rozkrádanie, pretože do očí bijúci dôsledok rozkrádania sa jednoducho skryje za konštatovanie, že všetci vieme, ako je rezort nedofinancovaný. To je smutná pravda o slovenskom zdravotníctve.
