DPH je v poslednom čase venovaný pomerne veľkorysý mediálny priestor, vedie sa veľa diskusií, a to najmä v súvislosti s podvodmi na tejto dani. Bojuje sa rôznymi prostriedkami od sťaženia dobrovoľnej DPH registrácie, čiernymi listinami, zavedením kontrolného výkazu či rozširovaním tzv. samozdanenia (alebo ak chcete prenosu daňovej povinnosti či “obrátenej dane“) na vybrané transakcie.
Zložité riešenia
Sťaženie dobrovoľnej DPH registrácie je z týchto opatrení hádam najviac kontroverzné. Mimochodom, samotný pojem dobrovoľnej DPH registrácie a žiadania o ňu je zavádzajúci. Členské štáty sú v zmysle európskych pravidiel povinné identifikovať resp. zaregistrovať pre DPH v zásade každého podnikateľa. Môžu však od DPH oslobodiť malé a stredné podniky, vzhľadom k tomu, že sa predpokladá, že výber DPH od týchto podnikateľov by nebol úmerný záťaži, ktorú by pre nich dodržiavanie DPH predpisov predstavovalo (u nás sú od DPH oslobodení podnikatelia s ročným obratom do 49 790 eur). V praxi sú však k DPH registrácii podnikatelia nútení pre zachovanie konkurencieschopnosti - pre väčšinu odberateľov je totiž nevýhodné mať za svojho dodávateľa neplatiteľa DPH. A tak malí a strední podnikatelia len chcú, aby štát svoje “veľkodušné“ ochranárske oslobodenie od DPH na nich nevzťahoval, pretože oň nestoja. Mentalita na úradoch je však úplne iná a v rámci všeobecnej paranoje platí prezumpcia podvodníckej viny. Registráciu často zamietnu z obavy, že vaše podnikanie nie je skutočné.
Čierna listina neplatičov DPH, ako sa jej ľudovo hovorí, je menej kontroverzná (teda po tom, čo z nej podnikateľov bude možné aj vymazať), iba opäť trochu zavádza. Je to zoznam podnikateľov, u ktorých nastali dôvody pre zrušenie DPH registrácie z úradnej moci. Nejde tu však o rušenie DPH registrácií – to nie je pre štát také jednoduché vzhľadom k fungovaniu DPH a európskym pravidlám. Čierna listina samozrejme slúži na rozšírenie ručenia podnikateľov za DPH, ktorú štátu neodvedú ich dodávatelia na tomto zozname.
Kontrolný výkaz sa síce príma so vždyprítomným šomraním, ale vo všeobecnosti ako predstavitelia podnikateľov, tak daňová správa aj daňoví odborníci veria, že sa týmto opatrením dá účinne bojovať proti DPH podvodom. Otázne ostáva, či a kedy daňoví úradníci budú vedieť kvantum údajov spracovať a efektívne vyhodnotiť a sporné sú tiež vysoké pokuty bez ohľadu na dôvod nesprávnosti resp. opravy podaného kontrolného výkazu.
Jednoduché riešenie?
V rámci boja proti DPH podvodom posledná novela DPH opäť rozšírila tuzemské samozdanenie na ďalšie tovary (v minulosti sa tak stalo už dva krát - v apríli 2009 a októbri 2012). O čo ide?
Ako vyplýva z názvu DPH, zdaňuje sa pridaná hodnota. Podnikateľ teda odvedie štátu daň, ktorú vyfakturoval v cene svojich tovarov a služieb svojim odberateľom (DPH na výstupe) po odpočítaní dane, ktorú zaplatil svojim dodávateľom (DPH na vstupe). DPH podvody vznikajú najmä z dôvodu uplatnenia neoprávneného či “falošného“ nadmerného odpočtu DPH (ku ktorému inak bežne dochádza, keď DPH na vstupe prevyšuje DPH na výstupe) alebo z dôvodu, že DPH, ktorú podnikateľ – dodávateľ štátu nezaplatí si jeho odberateľ odpočíta, resp. vypýta od štátu.
Kúzlo samozdanenia je v tom, že DPH je povinný odviesť štátu nie dodávateľ, ale odberateľ, a tak sa povinnosť odviesť DPH stretne s právom odpočítať si zaplatenú DPH u jednej a tej istej osoby. Výsledkom (zväčša) je, že podnikateľ štátu nič neplatí ani si od štátu nič nepýta. Ako sa uvádza v dôvodovej správe k novele DPH: „Už v minulosti sa zavedenie prenosu daňovej povinnosti na vybrané transakcie ukázalo ako jedno z najefektívnejších opatrení v boji proti daňovým podvodom.“
Účinnosť a jednoduchosť tohto riešenia priviedla nejedného podnikateľa ale aj daňového odborníka či poradcu k presvedčeniu, že: ,,Štát by mal tento systém rozšíriť na všetky odvetvia, pretože nezvyšuje administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, navyše má pozitívny vplyv na ich cash flow", či k názoru, že: „V boji proti daňovým únikom pre oblasť DPH by bolo najvýhodnejšie rozšírenie tuzemského režimu prenosu daňovej povinnosti na kupujúceho v prípade všetkých typov dodaní medzi dvoma platiteľmi dane. V podstate by sa tým odstránil hlavný motív väčšiny daňových podvodov...“
Prečo teda nezavedieme samozdanenie plošne na všetky dodania medzi podnikateľmi?
Dobrou odpoveďou je, že nemôžeme, pretože nám to nedovolí EÚ. Zlou odpoveďou, že nám to EÚ nedovolí pre svoju zadubenosť (nieže by u nás kompetentní nad takýmto opatrením reálne uvažovali). Tak teda prečo EÚ narába so samozdanením ako so šafranom, a aj to len na prechodné obdobie?
DPH verzus daň z predaja
Pri plošnom zavedení mechanizmu samozdanenia na všetky dodania by sa žiadna daň medzi podnikateľmi nefakturovala, a až posledný podnikateľ v distribučnom reťazci by vyfakturoval daň konečnému spotrebiteľovi. V takom prípade by sme tu však už nemali DPH, ale daň z maloobchodného predaja (retail sales tax).
Zdroj: VAT_new
Nejde o názvy, ale o to, že obe tieto dane ako aj iné nepriame dane majú svoje výhody a nevýhody. Skúsenosti s ich výhodami a nevýhodami najmä v 60. až 70. rokoch minulého storočia vyústili do zavedenia DPH ako spoločnej všeobecnej nepriamej dane zo spotreby v Európskom spoločenstve. Odvtedy je DPH na stálom vzostupe, pričom dnes funguje vo vyše 140 krajinách a napriek komplikovanosti je najpreferovanejšou nepriamou daňou najmä pre svoju všeobecnosť, neutralitu, a teda nenarúšanie trhového prostredia a hlavne schopnosť poriadne naplniť štátne truhlice.DPH sa vyberá postupne na všetkých stupňoch výrobného a distribučného reťazca od všetkých zapojených podnikateľov - platcov DPH. Pri dani z maloobchodného predaja za odvedenie celej dane do štátneho rozpočtu zodpovedá posledný podnikateľ v distribučnom reťazci (napr. internetový obchod). Výber dane sa koncentruje u subjektov, ktoré vo všeobecnosti možno považovať za menej stabilné a spoľahlivé, a teda rizikovejšie z pohľadu úspešnosti výberu dane.
Tak ako je chronickou vrodenou chorobou systému DPH neoprávnený nadmerný odpočet, tak je chronickou vrodenou chorobou systému dane z maloobchodného predaja nepriznanie predaja konečnému spotrebiteľovi či neodvedenie dane maloobchodom.
Zdroj: Sales tax_new
Pri dani z predaja je problematické aj rozlišovanie medzi zdaniteľným predajom konečnému spotrebiteľovi a dani nepodliehajúcim predajom podnikateľovi. Pri nákupoch v maloobchode je potrebné preukázať či tovar kupujete pre vlastnú spotrebu alebo ako podnikateľ. Ďalšie problémy sprevádzajú zdaňovanie služieb, ktoré tak zväčša dani z predaja vôbec nepodliehajú.Daň z maloobchodného predaja sa dnes uplatňuje v USA. Až na zopár výnimiek sadzba dane z predaja v jednotlivých štátoch USA neprevyšuje 10%. Pri vyšších sadzbách výrazne stúpajú podvody, a okrem vyššie uvedených neduhov dane z predaja, sa rozmáhajú aj praktiky ako zneužívanie distribútorských povolení, nákupy konečných spotrebiteľov cez veľkoobchody atď.
Zo všetkých krajín OECD sú USA jediná krajina, ktorá nezaviedla DPH. V USA sa vedie debata o zavedení DPH (alebo tu) nie preto, aby prestali vytŕčať z davu, ale preto, že tento stroj na daňové príjmy by pomohol okresať americký dlh, zaplatil by “Obama-care“ a ešte by aj ostalo. Nákladný európsky model sociálneho štátu je na super-výnosnej DPH v podstate závislý (paradoxne, keďže podľa niektorých ide o regresívnu “anti-sociálnu“ daň).
Samozdanenie je síce účinnou liečbou chronických chorôb DPH, vysoké dávky však vedú k smrti pacienta, ktorú si nemôžeme dovoliť. Budeme musieť bojovať najmä tými zložitejšími zbraňami.
Join me on LinkedIn Zdroj: Join me on LinkedIn
