Mnohí z vás budú možno prekvapení, lebo vedia, že Travel blogy nie sú mojim bežným chlebíkom. Blog o Madeire som sa však rozhodol napísať, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že mnohé veci, ktoré by nám boli užitočné, nebolo možné z bedekrov a web stránok zistiť vopred. Madeira je prenádherné, ale aj špecifické miesto. Ak si ho za svoju dovolenkovú destináciu vyberiete (alebo naopak nevyberiete) na základe exotického mena alebo fotiek, môžete byť aj sklamaní.
Na začiatok pár faktografických poznámok, ktoré sú dôležité pre pochopenie súvislostí neskôr. Madeira je sopečný ostrov uprostred Atlantického oceánu, z hľadiska juh-sever smeru už v pásme Afriky (podobná geografická šírka ako Marrakesh v Maroku) a z hľadiska východ-západ smeru ešte viac na východ ako Írsko, asi 400 km od ostrova Tenerife. Zo správneho hľadiska je to portugalské územie, teda je to súčasť EU, platí sa tu Eurom a fungujú tu štandardne takmer všetky veci, na ktoré sme ako Európania zvyknutí. Ostrov má šírku 57 km a dĺžku 22 km, s celkovou plochou približne 740 km2. Hlavným mestom je Funchal (čítaj funšal), na ostrove sa hovorí po portugalsky, ale veľmi dobre sa dohovoríte po anglicky aj španielsky, občasne sa dá použiť nemčina, či francúzština. Na ostrove žije približne 260.000 Madeirčanov.
Ako sa tam dostať
Madeira má pomerne moderné letisko a keďže ide o pomerne známu destináciu, počas sezóny sem lietajú desiatky letov denne. Aj keď existujú aj priame lety z rôznych destinácii, väčšina ľudí priletí na Madeiru s prestupom cez Lisabon alebo Porto. Prvým prekvapením je, že hoci ide o exotickú krajinu, tak spiatočná letenka z Viedne (pokiaľ bookujete pár mesiacov v predstihu) vyjde na človeka cca 250 EUR, čo je fajn cena. Hlavným prepravcom na madeiru sú portugalské aerolinky TAP Portugal.
Prečo tam vlastne ísť
Jedným z dôvodov, prečo som sa rozhodol napísať tento blog je fakt, že Madeira je dosť špecifická destinácia. Je to síce exotika (tropické podnebie, stála teplota počas roka), ale nie je to vhodná destinácia pre typ dovolenky „ľahnime si na pláž“. Väčšina pláži je kamienková (aj keď sú aj pieskové) a ostrov obmýva Atlantik, takže sa nikdy nezohreje tak ako Stredomorie. Madeira je však prekvapivo príjemným spojením večných protipólov Hory-vs-More. Preto ak túžite po dovolenke, kde sa budete v mori kúpať a zároveň vyjdete na horskú túru z toho istého hotela, Madeira je perfektná voľba. Na ostrove nie je veľa pamiatok (bola intenzívne osídľovaná až v 18. storočí), ale je tu niekoľko veľmi moderne poňatých múzeí (vulkánov, veľrýb, akvárium, ...) , ktoré naozaj stoja za návštevu. Hlavným lákadlom ostrova je nespútaná príroda. Ak milujete kvety a zeleň, Madeira vám vyrazí dych. Kvietky alebo paprade, ktoré u nás rastú tak po kolená na tomto ostrove dorastajú do výšky vyše ľudskej postavy. Rovnako ak milujete vysokohorskú turistiku, Madeiru by ste mali za svoj život navštíviť, lebo tak nádherné túry nájdete asi málokde na svete. Z hľadiska rodiny, Madeira, nie je príliš vhodnou destináciou pre páry z malým dieťaťom, ale ak už máte školáka/-ov, určite na ostrove nájdete dosť zábavy na celú dovolenku. Všimli sme si, že ostrov je veľmi obľúbenou destináciou pre ľudí v strednom a staršom veku, ktorí preferujú prechádzky prírodou. Hlavnou atrakciou ostrova sú levády, ale o tom ešte viac neskôr.
Ak ste jeden z menovaných typov turistu, pokojne čítajte ďalej. Ak ste sa vo vyššie uvedených popisoch nenašli, asi radšej pohľadajte inú destináciu, aby Madeira nebola pre Vás dovolenkovým sklamaním. Pre tých, ktorí Madeiru stále zvažujú zopár praktických rád k pobytu:
Ubytovanie na ostrove
Keďže ostrov má sopečnú povahu, od pobrežia sa neraz pomerne rýchlo dvíha do strmých svahov. Výsledkom je, že na ostrove je len pomerne málo pozemkov pre rozsiahle rezorty alebo hotelové komplexy (aj keď zopár sa ich nájde aj tu). Väčšina ubytovania tak má povahu menších hotelov alebo penziónov. Výnimkou je len okolie hlavného mesta, kde nájdete aj pomerne veľké hotely. Keďže ide o štandardné európske prostredie, ubytovanie pokojne môžete hľadať cez booking.com alebo si vygoogliť hotel a spojiť sa s nimi priamo emailom alebo telefonicky. Nakoľko gro turistov sú iní ako Portugalci, hotelový personál bez problémov komunikuje v angličtine. Ak chcete počas celého pobytu bývať iba na jednom mieste, ideálnou polohou je hotel v Ribeira Brava alebo Sao Vicente, prípadne priamo v okolí Funchalu. Ak chcete vidieť celý ostrov (a nechcete denne niekoľko hodín stráviť presúvaním sa), potom odporúčam zvážiť jedno ubytovanie na južnom pobreží od mesta Machico až po Madalena do Mar a jedno severné ubytovanie, ideálne medzi Porto Moniz a Sao Vicente. Časti ostrova okolo miest Santana/Faial (SV ostrova) alebo Ponta do Pargo/Paul da Mar (JZ ostrova) sú nádherné a turisticky pokľudnejšie, ale sú tu komplikovanejšie cesty a výjazdy z týchto miest vás na viac času pripútajú k volantu. Cena ubytovania sa samozrejme riadi ponukou a dopytom, ale vo všeobecnosti môžete očakávať, že počas sezóny sa dá slušne ubytovať za 30 EUR na osobu a noc (vrátane raňajok).
Ako jesť na Madeire
Čo sa týka stravovania, väčšina turistov vyberá voľbu len s raňajkami (cez deň ste preč od hotela) a na večeru sa oplatí vybrať do niektorej zo špecializovaných reštaurácii. Ak máte v hoteli možnosť dať si aj večeru tak to zvážte iba ak z ekonomického hľadiska. Dobrá večera (2 chody + nápoje) vyjdú v miestnych reštauráciách tak na 20-30 EUR/osobu, čo pre viacčlennú rodinu nemusí byť zrovna málo. Ak si však zvolíte polpenziu, hotelovou stravou sa zrejme ukrátite o skutočné klenoty Madeirskej kuchyne, ktorá je prekvapivo zaujímavá. Ako to už chodí v prímorských krajinách, ťažisko predstavujú ryby a morské plody, na ostrove však majú slabosť aj pre mäso a tak si môžete dať steaky alebo na drevenom ražni pečenú Espetadu (hovädzí špíz). Vo Funchale nájdete takmer ľubovoľnú kuchyňu (od Ázie až po Taliansko), len nemusí byť nutne vo vašom susedstve. Počas svojho pobytu ochutnajte určite Limpety (mušle), Espadu (miestna ryba) s banánom, rybaciu polievku, či na mnoho spôsobov pripravenú chobotnicu.
Ak váš rozpočet diktuje, že si potrebujete variť sami, je možné nájsť vilové domy alebo apartmány aj s vlastnou kuchynkou. Potraviny netreba vliecť so sebou z kontinentu, všetko sa dá na ostrove kúpiť v miestnych supermarketoch (alebo trhoch) a ceny sú porovnateľné s cenami u nás. Vlastnú stravu by som však považoval naozaj za núdzové riešenie, hlavne z hľadiska času, ktorý budete musieť nákupom a príprave jedla venovať.
Ostrov dvoch tvárí
Madeira má jednu veľmi špecifickú vlastnosť: Vysokým pohorím uprostred je vlastne rozdelená na dve časti: Južné pobrežie, od Canical až po Paul do Mar, je slnečné, so stabilnou teplotou cca 25°C celoročne a takmer žiadnymi zrážkami počas celého roka. Za všetko hovorí asi to, že je to hlavná lokalita banánových plantáží. Naopak severné pobrežie od Porto Da Cruz až po Ponta Do Pargo je otočené prúdeniu z Atlantiku a tak doobeda často býva pod oblakmi a neraz zmáčané dažďami alebo mrholiacou hmlou. Tento rozdiel je tak zásadný, že osadníci v minulosti museli vykopať zavlažovacie kanály (nazývané levády) zo severnej časti ostrova na južnú, aby prežili, lebo medzi oboma stranami ostrova je priepastný rozdiel v množstve vlahy. Niektoré z levád dokonca vedú tunelmi popod hory a keďže popri leváde bol vždy budovaný aj chodník, stali sa neskôr hlavným turistickým magnetom. Ak na Madeiru idete ako na letnú dovolenku, určite je vhodnejšie sa väčšinu času ubytovať v južnejšej časti ostrova. Ak ste si vybrali Madeiru kvôli horám a turistike, asi za nevyhnete pár dňom ubytovania aj na severnej časti (niektoré východzie body na túry sú práve z tejto časti), takže neváhajte si prípadne ubytovanie rozdeliť medzi tieto dva póly ostrova. Uprostred ostrova je vysoké pohorie (výškou podobné našim Nízkym Tatrám), kde by ste komerčné ubytovanie hľadali len pomerne ťažko.
Presun po ostrove
Hoci z mapy nadobudnete pocit, že na ostrove je pomerne hustá sieť ciest a turistické bedekre vám ponúknu možnosť pohybovať sa aj verejnou dopravou, po dvojtýždennej skúsenosti vám otvorene poviem, že presúvať sa bez auta, je veľmi, veľmi obmedzujúce. Vulkanicky pôvod ostrova totiž nedal domácim inú možnosť ako stavať do kopcov. Aj prímorské mestá sa preto tiahnu strmo do stráne a tak sa vám pokojne môže stať, že hoci bývate v prímorskom letovisku, váš hotel/penzión je 300 metrov nad morom. V mestách (s výnimkou Funchalu) nie je žiadna mestská doprava a tak bez auta sa môže stať, že cesta z pláže vám riadne zahreje lýtka a vyrobí ďalší dôvod sa osprchovať. Rovnako väčšina nástupných bodov na túry je na miestach, kam sa musíte dopraviť. V turistických sprievodcoch sa síce dozviete, že tam ide aj autobus, ale už je zamlčané, že idú tak 3-4 denne a že po cestách typu horský prechod Šturec, či Vernár, im to tam bude trvať vyše 1,5 hodiny.
Dobrou správou je, že auto sa dá na Madeire požičať za veľmi rozumné peniaze. Prenájom auta nižšej strednej triedy nás vyšiel cca 25 EUR na deň + plus cca 8-10 EUR denne za palivo. Ak si budete požičiavať auto, pokojne si zoberte menšie auto (dlhý sedan alebo kombík vám bude na miestnych cestách iba na príťaž), ale zarezervujte si model s lepším motorom. Väčšina šoférovania je totiž do strmých svahov a neraz sa nám stávalo, že bolo potrebné podradiť do dvojky, či dokonca jednotky, aby sme sa po svahu vyštverali. Ak do takéhoto terénu zoberiete slabučký motor (1.3 alebo menej), vaše cestovanie sa neprimerane predĺži a zo šoférovania možno budete mať aj obavu. Vzhľadom na tieto okolnosti, radšej asi benzínový motor ako diesel. Neskúseným vodičom odporúčam radšej automat, lebo s manuálnou prevodovkou v týchto kopcoch treba vedieť pracovať, aby ste nemali spotrebu ako obrnený transportér.
Keď už sme pri tom šoférovaní, väčšinu času na Madeire pôjdete tunelmi alebo ostrými serpentínami hore, či dole. Niekoľko vtipných zážitkov pripájam na fotkách, ale jedným dychom dodávam, že cesty na Madeire sú veľmi kvalitné (žiadne jamy, či výmole) a udržiavané v perfektnom stave. Medzi mestami Porto Moniz - Sao Vicente – Ribeira Brava – Funchal – Santa Cruz - Machico – Santana je vybudovaná reťaz rýchlostných ciet a diaľníc (na ktorých je 120 km/h limit), ktoré sú ZADARMO a výrazne urýchlia presun po ostrove. Mimo týchto rýchlo ciest čakajte samé strmé stúpania. Presun medzi mestami totiž vyzerá tak, že zídete strmými serpentínami dole do údolia, aby ste do ďalšieho mesta vystúpali opäť strmými serpentínami nahor. Ak sa neviete pohýnať do strmého kopca na ručnej, na Madeire radšej šoférovanie prenechajte niekomu inému. Kvôli častým tunelom odporúčam nechať svetlá celodenne zapnuté.
S parkovaním je to na ostrove pomerne divoké. Budovaných parkovísk je pomerne málo a tak sa na ostrove rozmohlo parkovanie pri krajnici. Je všeobecne tolerované (okrem prípadov keď to zakazujú priamo značky alebo žltá čiara) a nikto vás nebude pokutovať ani odťahovať, keď auto necháte zaparkované tak, aby vás ostatní mohli obísť. V kopcovitých terénoch nájdete zaparkované autá aj v miestach, kde máte pocit, že ich treba podložiť, aby ste ich ráno nenašli v doline. Keď už hovoríme o tých pokutách, na Madeire ju nemáte vlastne ani za čo dostať. Rýchlosť sa nemeria (často ju nie je ani ako prekročiť), parkovaciu pokutu dostanete len ak v mestách necháte auto na hulváta v zákaze alebo zjavne prekážate premávke. Za celé dva týždne sme nestretli ani jednu cestnú policajnú hliadku alebo mobilný radar. Napriek tomu sme neboli za celú dovolenku svedkom žiadnej dopravnej nehody. Až by našich policajtov človek rád poslal na školenie ...
Taxíky sú na Madiere síce dostupné, ale je to pomerne drahý špás. Zakiaľ v rámci toho istého mesta ešte ako tak poslúžia, presun medzi dvoma, aj pomerne blízkym mestami, môže vyjsť na 20 až 50 eur jedným smerom. Pri tomto druhu presunu teda treba počítať, že začriete hlbšie do peňaženky.
Ešte jedna poznámka k navigácii na ostrove. Hoci väčšina smerov je dobre značených, hľadať konkrétne východzie miesta túr alebo turistické atrakcie nie je úplne jednoduché. Problémom je aj fakt, že menšie dediny sú v skutočnosti mestskými časťami väčších miest a tak zadávanie lokálnych názvov (ako Pico Pedras) do navigácie je poriadne frustrujúca skúsenosť. Rovnako, keď chcete zadávať cieľ cesty cez GPS, treba si uvedomiť, že ide o západnú zemepisnú dĺžku, čo sa v niektorých navigáciách zadáva mínusovými súradnicami a niekde plusovými (odporúčam zistiť vopred). Nám sa osvedčila veľká skladacia automapa Madeiry, navigáciu sme používali len na mestské ciele cesty.
Turistika na Madeire
Najväčší klenot tohto ostrova spočíva v prírode a turistike v nej. Na rozdiel od pohorí ako sú Tatry, príroda Madeiry ponúka možnosť krásnych túr pre akýkoľvek druh turistu. Najjednoduchšie túry, ktoré vedú len popri Levádach (zavlažovacích kanáloch), sú naozaj skôr prechádzky. Zvládne ich doslova každý, aj deti a starší ľudia. Vodné kanály sú totiž budované tak, aby dopravili vodu na veľké vzdialenosti a tak ich sklon je takmer nepozorovateľný, prakticky idete po rovine. Na tento druh turistiky stačia pevné tenisky a tenká nepremokavá bunda alebo pršiplášť. Napriek tomu idú túry okolo levád nádhernou prírodou a sú skvelým relaxom. Niektoré z levád boli vyhĺbené cez tunely v skalách, preto sa oplatí pribaliť si aj čelovku alebo aspoň baterku. Videli sme aj turistov, čo si svietili mobilmi, ale úprimne, keď vám náhodou vypadne z ruky, vo vodnom kanáli by som radšej hľadal tú baterku ako mobil. Túry popri levádach sú koncipované tak, že sa zväčša musíte vrátite po tej istej ceste späť k východziemu bodu.
Občas levády bývajú medzi sebou navzájom prepojené aj väčšími okruhmi, alebo nadzväzujú na seba. Tu už však zvyčajne čakajte náročnejšie zostupy a výstupy. Na tento druh turistiky už budete potrebovať pevnú obuv (aspoň trekové alebo vysoké tenisky) a možno náhradné oblečenie, keď sa spotíte alebo zmoknete. Vďaka sopečnej povahe ostrova, tu nie sú jemné stúpania. Buď idete po rovine alebo stúpate ostro hore. Na tento druh túr si teda treba vyčleniť buď viac času alebo mať solídnu kondičku. Zreťazením viacerých levád sa môžete vyhnúť (pre niekoho nudnému) návratu popri tej istej leváde späť k autu.
Keďže najvyšší vrch Madeiry (Pico Ruivo, čítaj piko ruivo) má 1 862 metrov n.m. (a vedie k nemu cesta aj značka od mora), tento ostrov samozrejme ponúka aj túry vysokohorského kalibru. Tu už však určite budete potrebovať turistické topánky (ktoré si budete musieť priniesť, na ostrove tento druh obchodu takmer nenájdete), dobrú bundu, funkčné oblečenie a batoh na vodu a jedlo, náhradne ponožky a oblečenie. Hrebeňovky a dlhšie túry sú charakteristické tým, že idete neustále buď dole alebo hore. Tu takmer neexistuje rovina. Tento druh túry je vhodný iba pre ľudí, ktorí turistiku milujú a majú patričnú kondíciu. Najťažšiu túru, ktorú sme absolvovali mala 1400 metrov stúpania a rovnako veľa klesania za jediný deň, dva krát sme zmokli, podvečer nás zase spálilo slnko. Odmenou sú však NEOPÍSATEĽNE krásne hory, fascinujúce strmé stráne a prenádherná príroda. Veď posúďte sami:
Ak sa vyberiete na dlhšiu levádu alebo ťažšiu túru, vedzte, že nikde po ceste sa nedá kúpiť jedlo a pitie. Ak idete popri leváde, zdroj vody máte stále po ruke (ak nie ste úzkostný piť z prírodných prameňov). Jedlo však musíte mať zbalené v batohu. V Madeirskych horách sú síce horské chaty, ale nepredávajú jedlo (alebo nápoje), súžia len ako útulne na prespatie pri diaľkových pochodoch. V prírode je možné stanovať alebo bivakovať, aj keď priestor si na to v strmých stráňach budete musieť dobre vyhliadnuť. Na vysokohorských túrach je možné vodu doplniť len pri turistických chatách, preto odporúčame Camel vak alebo aspoň 2 litrovú flašu vody na človeka. Balíček jedla na túru sa dá buď objednať v Hoteli alebo si môžete kúpiť potraviny v supermarketoch. Pamätať treba, že obchody s potravinami sú však len vo väčších mestách. (napríklad v sieti supermarketov Continente nájdete všetko, na čo si len spomeniete a ešte zopár lokálnych vecí k tomu).
Až po niekoľkých dňoch sme zistili, že turistika na Madeire je v prudkom kontraste s návykmi, ktoré máme z našich hôr. U nás sa na turistiku vyráža čo najskôr ráno (vyhnúť sa teplu a vrátiť sa za svetla). Na Madeire sa oplatí doobeda venovať mestu, kúpaniu alebo iným aktivitám a na túry sa vybrať až okolo obeda. Špeciálne, ak ste na severnej strane ostrova. Ráno totiž bývajú kopce v oblakoch a zvyčajne doobeda aj spŕchne, takže by ste mohli prísť o nádherne výhľady a navyše zmoknúť. Svetlo je na Madeire v pohode do 21.00 miestneho času, takže aj na 4-5 hodinové túry sa môžete vybrať pokojne aj popoludní. Ak ste si vybrali hrebeňovku na ktorú potrebujete 9 a viac hodín, je jasné, že budete musieť vyraziť pred obedom, inak to nestihnete. Nenechajte sa preto odradiť tým, že možno začnete v nie veľmi peknom počasí, ono sa to popoludní (zvyčajne) výrazne zlepší. Čo sa týka tepla na túre, nie je tak úmorné ako keď pečie slnko v Tatrách. Treba si však dať pozor, že stále ide o horské slnko, ktoré je silné a teda sa treba dobre natrieť opaľovacími prípravkami (aj faktorom 25 a viac), ináč zhoríte už za jedno popoludnie.
Na severnej strane počítajte s tým, že polohy od 800 do 1200 metrov n.m. môžu byť aj celý deň v hmlových oblakoch (z ktorých mrholí). Je to oblačnosť, ktorú kontinuálne od Atlantiku prinášajú veterné prúdy. Ako náhle vyleziete nad alebo zleziete pod túto výšku, ukáže sa vám krásne slniečko.
Plánovanie dovolenky na Madeire
Keďže Madeira je zmes prírody a mora, múzeí a mestských atrakcií, dovolenku si treba buď dobre naplánovať alebo priamo na mieste hodne improvizovať. Väčšina turistických sprievodcov vám popíše mestské atrakcie uspokojivo. Čo sa týka plánovania Levád a túr, odporúčame knihu Rolf Goetz: Madeira (www.freytagberndt.cz) je to najlepší sprievodca túrami, s ním sa nikdy nestratíte. Nakoniec pripájam aj listing vecí, ktoré nás uchvátili a preto určite odporúčam vidieť na Madeire:
Lávové jaskyne a Múzeum vulkanológie [Sao Vicente], Tradičné slamené domčeky [Santana], Múzeum elektrifikácie [Funchal], Jazda na saniach z Monte [Funchal], Hrob posledného Habsburgského cisára [Funchal], Lanovku na Monte [Funchal], Botanické záhrady [viacero možností vo Funchale], Akvárium [Porto Moniz], Prírodné morské bazény [Porto Moniz], Sklenená vyhliadka [Cabo Girao], Etnologické múzeum Madeiry [Ribeira Brava], Múzeum veľrýb a ich lovu [Canical], Rozárium [Arco de Sao Jorge], Pstružie farmy [Riberio Frio], Údolie Mníšok [Curral das Freiras].
Ak ste sa rozhodli vyskúšať Madeiru a máte aj po prečítaní tohto blogu ešte nejaké nejasnosti, kľudne napíšte otázku do diskusie pod blogom alebo sa skontaktujte s autorom na niektorej zo sociálnych sietí. Prajem minimálne tak skvelú dovolenku na Madeire, ako bola ta naša!
Autor sa intenzívne venuje skôr iným ako dovolenkovým témam. Zopár iných blogov viažucich sa na dovolenku nájadete tu:
blog.etrend.sk/filip-vitek/dovolenka.html
blog.etrend.sk/filip-vitek/what-can-supermarket-tell-about-your-health-status-2.html
PREHĽADNÝ ZOZNAM všetkých BLOGOV autora nájdete tu:
