Prešiel týždeň a Janka a Danka sa znova po náročnom pracovnom týždni vybrali na plaváreň.
Po plávaní si ako obvykle sadli na kávu. Janka hneď spustila: „Ako sme minule diskutovali o tých firemných benefitoch (https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/ako-janka-a-danka-isli-na-plavaren.html), už som aj navrhla vo firme prenajať na leto apartmánový dom v Chorvátsku. Zamestnanci aj s rodinami budú mať zabezpečenú dovolenku, finančný riaditeľ bol rád, že ušetrí na bonusoch aj odvodoch. A moje HR oddelenie budú mať všetci radi. Možno ma aj nominujú na cenu za Najlepší benefitový plán. Tak ešte zistíme aký by bol záujem a potom to možno spustíme.“
Danka si len povzdychla: “U nás by to šlo len ťažko. Nás je príliš málo aby sme dokázali vyťažiť celé rekreačné zariadenie. Ak by mi zamestnávateľ preplatil náklady na prenájom apartmánu, musel by mi z toho zraziť dane a odvody... Ale nestačilo by prenajať si časť zariadenia? Ach Janka, ja sa v tom už úplne strácam. Čo je vlastne rekreačné zariadenie?”
„Pozri Janka“, ozvala sa Danka, „veď tam vedľa je ten daňový poradca z minulého týždňa. Skúsme sa ho opýtať“.
Janka a Danka podišli k daňovému poradcovi a vyrozprávali mu svoj problém. „Máte samé dobré otázky. Odpovede ale už tak jednoduché nebudú. Opäť sme raz v situácii keď legislatíva používa nejaký pojem, ktorý nikde nedefinuje. Minule sa to stalo v zákonníku práce pri pojme “dodávka práce” (https://blog.etrend.sk/radovan-ihnat/vysielanie-zamestnancov-po-18-juni--nove-pravidla-a-frequent-business-traveleri.html). A toto je možno podobné, aj keď tu nehrozia až tak likvidačné sankcie.“
„Takže rozumiem, že aj jeden apartmán prenajatý na týždeň by mohol byť považovaný za rekreačné zariadenie?“ hneď sa pýtala Janka.
„Vlastne prečo nie,“ prisvedčil daňový poradca. „Keď je zákon nejasný, mal by sa vykladať v prospech daňovníka. Pojem rekreácia zamestnanca máme od roku 2018 aj v zákonníku práce a definuje sa ako ubytovanie zamestnanca u poskytovateľa ubytovacích služieb.”
A existuje pojem „zariadenie?“ pýtala sa Danka. „O žiadnej definícii pre účely daní neviem,“ odpovedal daňový poradca. „Ale aj keď ho zákon nepozná, finančná správa si ho na svojej stránke zadefinovala sama. Hneď Vám to aj vygooglim (https://podpora.financnasprava.sk/743050-Pr%C3%ADspevok-na-pou%C5%BEitie-rekrea%C4%8Dn%C3%A9ho-zdravotn%C3%ADckeho-vzdel%C3%A1vacieho-pred%C5%A1kolsk%C3%A9ho-telov%C3%BDchovn%C3%A9ho-alebo-%C5%A1portov%C3%A9ho-zariadenia-poskytnut%C3%A9ho-zamestn%C3%A1vate%C4%BEom-zamestnancovi):
Použitím zariadenia sa rozumie použitie zariadenia zamestnávateľa v jeho vlastníctve a zariadenia, ktoré má zamestnávateľ v prenájme t.j. ide o poskytnutie zariadenia resp. jeho časti, za ktoré zamestnávateľ zaplatí úhradu za prenájom (náklady za prevádzku a použitie priestorov, zariadenia -prístrojov napr. bio-lampy, inhalačné prístroje a pod.), nie o nákup služieb. Ide o zariadenia a prístroje, ktoré môže zamestnanec použiť sám bez asistencie.
„Na chvíľku ma ospravedlňte“, ozvala sa Janka, „musím ísť požiadať plavčíka, aby si spravil voľno, kým tu plávajú naši zamestnanci.”„Ešte počkaj“, zastavila ju Danka. „Plaváreň bez asistencie by ešte možno išla... Ale čo spravíme s tvojou škôlkou. To by bol celkom problém tam nechať deti bez učiteliek…”„A pokiaľ si pamätám, to ustanovenie platí aj na zdravotnícke zariadenia“, zachichotala sa Janka. „Tak si predstavte, že si zdravotnícke zariadenie prenajmete bez lekárov, aby ho mohli klienti používať bez asistencie.“
„Tie dane naozaj niekedy nedávajú logiku, zhodli sa Janka a Danka. Ale čo s tým... Veď patria k dvom veciam v živote, ktorým sa nikto nevyhne.“
A daňový poradca si len pomyslel:
Škoda, že tieto praktické veci sa nevydiskutujú pri príprave nového zákona o dani z príjmov. Čím nejasnejšia legislatíva tým „kreatívnejšie“ spôsoby na strane daňovníkov ako hľadať výhodnejší daňový režim (aj keď, kým je to v rámci zákonných limitov malo by ísť o prípustnú daňovú optimalizáciu). A na druhej strane potom všeobecné výklady autorít, ktoré akoby automaticky považovali daňovníkov za špekulantov a podvodníkov.
Nemuselo by to byť zložité. V nejakom ročnom limite, napr. 500 eur, oslobodiť nepeňažné benefity hradené zo sociálneho fondu alebo nedaňových nákladov od daní a odvodov. Či už pôjde o zariadenia zamestnávateľa, preplatené permanentky, poskytnuté lístky na športové alebo iné zariadenia alebo udalosti. Ale prečo do toho nezapojiť aj poistenie, dôchodkové pripoistenie a iné benefity. A tým sfunkčniť aj tzv. Cafeteria benefitové schémy, pri ktorých má zamestnanec pridelený určený kredit a z neho si vyberá benefity zo zoznamu prevádzkovateľa systému.
Možno je to len o chýbajúcej komunikácii a hľadaní spôsobov ako zlepšiť daňové prostredie na Slovensku. A je jedno, aká je legislatíva krátka či dlhá, dôležité je aby vytvárala pre daňovníkov jasné pravidlá a právnu istotu (https://blog.etrend.sk/dobroslav-stica/hnutie-za-zlozite-dane.html).
A snáď už nebudú hlavný argument o tom, ako by mohli zamestnanci takéto oslobodenie zneužívať, že benefity nechcú a len by zháňali doklady v rámci rodiny, kamarátov alebo internetu... Možno je čas skúsiť pozitívny prístup a zadefinovať si aj nejaké vízie a priority, aspoň ako symbolické gesto - podporme cez daňovú legislatívu šport (športové zariadenia, permanentky), kultúru (vstup zamestnancov na tieto podujatia), rodinu (predškolské zariadenia) alebo zdravotné a dôchodkové uvedomenie zamestnancov (zdravotné a dôchodkové pripoistenie). Tých daňovo a odvodovo oslobodených 500 alebo 1 000 eur ročne za zamestnanca z tohto pohľadu nie je tak veľa. A nový zákon o dani z príjmov je ideálna príležitosť.
