Slovenské ministerstvá (riadiace orgány Operačných programov), ale aj ich implementačné agentúry (tzv. sprostredkovateľské orgány) majú po letnej mediálnej smršti hlavy v mútku. Trápi ich, ako sa vyhnúť hrozbe bolestivej mediálnej pozornosti.
Druhou, paradoxne menej vypuklou hrozbou, sú sankcie zo strany EÚ v prípade rôznych (aj systémových) pochybení. V kritických prípadoch môže nastať pozastavenie čerpania zdrojov operačných programov tak, ako tomu bolo niekoľkokrát v minulosti. Zásadný rozdiel je v tom, že tieto pozastavenia niekoľkých operačných programov neboli pretriasané v médiách, ale riešili sa len v kuchyniach jednotlivých ministerstiev bez záujmu verejnosti.
V oblasti rozdeľovania európskych zdrojov všetci očakávajú nápravu-od žiadateľov po Európsku komisiu. Snahou by malo byť, aby nové výzvy spĺňali západné/európske štandardy, najmä z hľadiska transparentnosti výberu projektov. Pozor, aby nedošlo k omylu, nejedná sa len o výzvu smoliarov z MŠVVaŠ SR, ale o akúkoľvek podporu, ktorú poskytuje štát.
Ako na to? Ako nastaviť (nie len) avizovanú novú výzvu dlhodobého strategického výskumu? Pri nastavení podpory je potrebné zohľadniť niekoľko odporúčaní.
Odporúčanie číslo 1: zohľadnenie strategických cieľov.
Každá nová výzva, teda aj DSV, musí byť v súlade s plnením niektorého strategického dokumentu, ktorý bol schválený Vládou SR. Napríklad všetky výzvy Operačného programu výskum a inovácie (OP VaI) musia byť v súlade s tzv. Stratégiou inteligentnej špecializácie (RIS3), ktorej cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska (slovenskej ekonomiky).
Určite sa všetci zhodneme, že malá krajina akou Slovensko je, nemôže podporovať čokoľvek systémom „od buka do buka“. Naopak, malé krajiny sa musia zamerať na vybrané perspektívne oblasti. Viac o špecializácii: https://blog.etrend.sk/miroslav-balog/ekonomicka-specializacia--nevyhnutnost-rozvoja-nasej-ekonomiky.html.
Preto, zjednodušene, stratégia RIS3 definovala oblasti, na ktoré sa Slovensko špecializuje a je ich potrebné rozvíjať aj prostredníctvom výskumu, vývoja a inovácií. Nové výzvy, vrátane DSV, by preto mali podporiť špecializáciu.
Projekty výskumu a vývoja podporované zo zdrojov OP VaI tak musia byť z definovaných oblastí, pričom Európska komisia nie je nadšená z podpory čistého základného výskumu. Výzvy by mali byť prospešné pre univerzity a SAV na jednej sprane a podniky na strane druhej. Na zabezpečenie nastavenia výziev bude dohliadať CKO (Centrálny koordinačný orgán).
Cieľom novej výzvy DSV by malo byť podporiť realizáciu VaV v perspektívnych smeroch a to prostredníctvom veľkých konzorciálnych projektov. Každý projekt by mal vytvoriť výstupy, ktoré prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti ekonomiky a jej vyššiemu prepojeniu s verejnými VaV organizáciami v súlade s cieľmi a prioritami RIS3.
Odporúčanie číslo 2: využitie potenciálu verejných VaV organizácií.
V predchádzajúcom programovom období (2007-2013) sa zo zdrojov OP VaV investovala cca. miliarda € do rôznych typov infraštruktúr, najmä v prostredí verejných VaV organizácií (univerzity a SAV). Je priam trestuhodné nevyužiť tieto výdavky, ktoré by sme však mali považovať za investície (aby neboli zmarené). Nové projekty by mali vo väčšej miere zapojiť do diania v ekonomike práve vybudované
moderné infraštruktúrne celky, ako napr. univerzitné vedecké parky. Univerzity a SAV by mali určiť svoj vlastný rozvojový potenciál. Napr. SAV je excelentná (nie len) v materiálovom výskume, ale aj v uplatnení výsledkov tohto výskumu v praxi. Je taktiež excelentná v oblasti biomedicínskeho výskumu, pričom do tejto oblasti bolo investovaných viac ako 100 mil. € a bolo by nezodpovedné nechať tieto zdroje nevyužité. Výzvy by mali tento potenciál zohľadňovať.
Pozor. Európska komisia podporuje budovanie ďalšej infraštruktúry len v špecifických a dobre zdôvodnených prípadoch, čo by mohlo byť napr. systémové dobudovanie infraštruktúry pre rozvoj robotiky a digitálnych technológií. Práve toto je jednou z perspektívnych oblastí v spojitosti s výzvami rozbiehajúcej sa štvrtej priemyselnej revolúcie (koncept Industry 4.0). Priestor pre uplatnenie našich VaV organizácii je v tomto priestore obrovský.
Odporúčanie číslo 3: zapojenie renomovaných expertov z praxe.
Do prípravy výziev (a už samozrejme schém pomoci) majú tendenciu zasahovať rôzne lobistické skupiny. To je samozrejme úplne prirodzené a logické, že každý chce presadiť svoje ciele. V slovenskej realite to vyzerá tak, že v pozadí dochádza k rôznym sporom. Tu by však mal byť dostatočne silný a erudovaný štát (štátni úradníci), ktorí sú schopní obhájiť jednak logiku nastavených stratégií/opatrení, ale aj prísľuby, ktoré boli dané EC v rámci negociovania nastavenia (nie len) OP VaI. V opačnom prípade si koledujeme o vážny problém. Nuž a nie vždy bude schopný huncútstva a zavádzanie donora (Európsku komisiu) upratovať CKO.
K nastavovaniu jednotlivých opatrení by mali byť pripustení nie len zástupcovia strešných záujmových organizácií, ale najmä experti, ktorých by sa konkrétne opatrenia mali týkať. Práve oni sa vedia vyjadriť k zmysluplnosti nastavenia podpory. Je možné zapojiť napr. expertov neformálnych sietí, akou je napr. asociácia prestížneho Fulbrightovho štipendia (SFAA, https://sfaa.sk) či Učená spoločnosť SAV (http://www.us.sav.sk). Renomovaných odborníkov (uznávaných výskumníkov z priemyslu) by určite vedeli poskytnúť organizácie ako napr. ZPVVO (www.zpvvo.sk), alebo AZZZ (www.azzz.sk). Zo skúseností vyplýva, že títo nemajú tendenciu „stavať, vymieňať okná a zatepľovať“, ale riešiť projekty. Veľkou výhodou mnohých je ich skúsenosť so zahraničnými projektami (napr. FP7, Horizon 2020), ale aj rezistencia k rôznym postranným vplyvom.
Odporúčanie číslo 4: prepracovanie dokumentácie a hodnotiacich kritérií.
V novej výzve DSV je potrebné odstrániť všetky problémové časti a to nie len verejne diskutované. Je ich tam viac ako dosť (napr. v oblasti prepojenia žiadateľov a partnerov). Je potrebné kompletne prepracovať tlačivá žiadostí, nastavenie príloh tak, aby bolo možné hodnotiť prínosy ideí/navrhovaných projektových zámerov. No a samozrejme je potrebné komplexne prerobiť hodnotiace kritériá tak, aby sa hodnotila skutočná kvalita projektových zámerov so zohľadnením kvality žiadateľov. Predchádzajúce nastavenie to neumožňovalo.
Odporúčanie číslo 5: prezentovanie nastavenia podpory Európskej komisii.
Tento krok prakticky absentuje, keďže nie je povinný. V súčasnej situácii pred opätovným spustením problematických výziev by však bolo viac ako žiadúce presvedčiť donora o našich dobrých úmysloch a zmysluplnosti pripravovanej podpory. V opačnom prípade nás to dobehne a všetky excesy odnesie štátny rozpočet, z čoho sa nebude radovať najmä Ministerstvo financií SR.
Odporúčanie číslo 6: zabezpečiť transparentný výber projektov.
Kritickým bodom celého hodnotiaceho procesu sa zdá byť odborné hodnotenie. Pre minimalizáciu možných negatívnych efektov je nevyhnutné v rámci implementácie EŠIF zabezpečiť:
1. maximálne využitie kritérií, ktoré hodnotia kvantitatívne parametre projektov podľa zamerania jednotlivých schém pomoci,
2. výber (skutočne) kvalitných hodnotiteľov a ich adekvátne ohodnotenie,
3. využívanie zahraničných hodnotiteľov najmä v prípade väčších projektov (napr. národné projekty) a projektov špecifického odborného zamerania,
4. hodnotenie prostredníctvom elektronických rozhraní, ktoré eliminujú možné ovplyvňovanie hodnotiaceho procesu,
5. využitie inovatívnych objektívnych a transparentných metód udeľovania podpory (napr. losovanie),
6. zváženie iných foriem objektivizujúcich výber projektov (napr. zapojenie investorov),
7. podporu zlepšovania procesov a zavádzania progresívnych inovatívnych riešení.
Odporúčania č. 6 som diskutoval ešte pred prevalením problémov v skoršom blogu: https://blog.etrend.sk/miroslav-balog/huraaa-na-eurofondy--cast-3--kvalitny-projekt-je-rozhodujuci.html.
Práve zahraniční hodnotitelia môžu vyriešiť problém s konfliktom záujmov a možného ovplyvňovania domácich hodnotiteľov. Je to jeden z najvhodnejších prístupov zvýšenia transparentnosti poskytovania zdrojov (nie len) na výskum a vývoj. Výskumná agentúra zvládla proces hodnotenia projektov DSV zahraničnými hodnotiteľmi v stanovenom termíne (mesiac) a dokázala, že zahraničné hodnotenie nie je technický problém. To taktiež otvára otázku prečo hodnotenie domácimi hodnotiteľmi trvalo tak dlho? Čiže keď sa chce, tak sa dá alebo ináč, kde je vôľa, tam je cesta.
Poznámka na záver: nejedná sa o vyčerpávajúci výpočet všetkých možných opatrení, ale o základný rámec, ktorý je potrebné ďalej rozvinúť aj v diskusii k blogu.
