Akademická ratingová a rankingová agentúra (ARRA) zverejnila výsledky hodnotenia vysokých škôl za práve končiaci rok. Hoci "ambíciou ARRA je hodnotiť aj súkromné vysoké školy" a "plánuje hodnotiť všetky súkromné školy a porovnať ich s verejnými, dokonca to považuje za jeden zo základných cieľov svojej činnosti", našu školu tam nenájdete. Určite nie dovtedy, kým sa rebríček bude zostavovať podľa súčasných princípov. Hodnotenie ARRA totiž trpí dvomi nedostatkami, ktoré sa pri podobných evaluáciách považujú za smrteľné hriechy: je diskriminačné a nestabilné.
Jedným z kritérií je počet grantov. Súkromné VŠ sú vylúčené z grantov VEGA a KEGA. Autorom diskriminačnej vyhlášky síce ARRA nie je, ale to, že na jej základe robí svoje hodnotenia, znamená, že jej to nevadí. My s diskrimináciou nesúhlasíme, preto sa do evaluácie odmietame zapojiť. Budeme tak postupovať dovtedy, kým si agentúra neuvedomí, že svojím prístupom vlastne legalizuje nespravodlivosť.
Poviete si: „Čo tam po jednom kritériu? To predsa nemôže ovplyvniť výsledok." Pravdou je opak. Môže. Systém ako celok je totiž nestabilný - malá zmena vstupných údajov vyvolá výraznú zmenu na výstupe. Aj evaluátori sa pozastavili nad dvomi skutočnosťami - nad náhlym prudkým vzostupom Reformovanej teologickej fakulty Univerzity Jánosa Selyeho a podobne hlbokým prepadom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V obidvoch prípadoch pritom došlo iba k čiastkovej zmene v jednom-dvoch hodnotiacich kritériách. Vysvetlenie pre nematematikov: Predstavme si, že všetky pracoviská v danej skupine majú podobnú - priemernú - úroveň, napríklad dosahujú okolo 50 zo 100 možných bodov. Potom ten, kto má 52 bodov, je líder. Kto má 48, je na chvoste. Na budúci rok jedno pracovisko získa a iné stratí 4 body - a tabuľka sa prevráti rovnako účinne ako keby ju zamiešal generátor náhodných čísel. Preto je nezmyslom robiť závery na základe krátkodobých faktorov, charakteristických pre hodnotenie ARRA. V skutočnosti sa nič nestalo. Rozdiely zostali rovnako nepatrné ako predtým, iba rebríček vyzerá opticky inak.
Nie je dobre, ak sa evaluačná metóda dá charakterizovať podobnými negatívnymi prívlastkami. Je v záujme povesti rankingovej agentúry, aby tomu predchádzala. Nemôže síce zmeniť diskriminačnú vyhlášku, ale môže upraviť vlastné kritériá tak, aby ju ignorovali. Môže prestavať metodiku hodnotenia tak, aby v nej začali hrať výraznejšiu úlohu dlhodobé faktory a tým sa zbavila nestability. Je viacero ciest, ako to spraviť:
- Jednou je brať do úvahy priemer za niekoľko posledných rokov a tým eliminovať dopad náhodných krátkodobých zhlukov priaznivých - či nepriaznivých - okolností. (Predstavte si, ako by asi skákal „šanghajský" rebríček, keby bral do úvahy iba laureátov Nobelovej ceny za predchádzajúci rok.)
- Ďalšou je robiť závery na základe redukovaného počtu kritérií, v ktorých vysoká škola alebo fakulta dopadne najlepšie a ignorovať ostatné. Výberom najlepších výsledkov spolu s uvedením oblastí, v ktorých boli dosiahnuté, by sa ukázalo, čo je na danom pracovisku dobré. Cieľom hodnotenia nemá byť „potápať" školy, ale ukázať, či a do akej miery sa dokážu v určitých oblastiach priblížiť k maximu.
Výhodou takéhoto prístupu je šanca na diverzifikáciu vysokých škôl. Tie by sa totiž mohli rozhodnúť, ktorými smermi sa budú špecializovať, dlhodobo sa na ne zameriavať a vynikať v nich. To by prospelo nielen im, ale aj celému vzdelávaciemu systému. Snaha vyhovieť rovnako dobre všetkým kritériám totiž vedie k priemernosti a šedivosti.
Nielen my, ale aj ARRA si určite želá, aby sa so šedivosťou nášho vzdelávania už konečne skoncovalo.
Zdroj: Hlasuj za tento článok na vybrali.sme.sk
