Hlasovanie o DPH a iniciatíve No Billag

Ako obce a kantóny, aj Konfederácia vyberá daň z príjmu fyzických osôb a daň zo zisku podnikov. Ale všetok výťažok z DPH ide do federálnej kasy. DPH sa od 1.1.2018 znížila z 8% na 7.7% v súlade s výsledkom referenda 24. septembra 2017. Právo Konfederácie vyberať priamu daň a DPH je zapísané do ústavy a je časovo obmedzené. To je z historických dôvodov: až do I. svetovej vojny mala Konfederácia príjem len z cla, a právo vyberať daň z príjmu a zo zisku podnikov mali len kantóny. Aby Konfederácia mohla čeliť mimoriadnym výdavkom v čase krízy, podľa zákona o núdzovom stave vyberala zvláštnu daň z príjmu a daň z obratu pod názvom "daň na národnú obranu". Tieto výbery boli po II. svetovej vojne predĺžené a po referende 11. mája 1958 boli zapísané do federálnej ústavy, oba časovo obmedzené. Aj toto bolo výsledkom kompromisu. Odporcovia argumentovali fiškálnou suverenitou kantónov a obavami z privysokého daňového zaťaženia. Ale na druhej strane počas II. svetovej vojny a po nej boli Konfederácii zverené nové úlohy, ktoré bolo treba financovať. Časové obmedzenie výberu daní znamená, že ľud a kantóny musia finančný režim znovu a znovu schvaľovať po 15 rokoch.

A tak sa stalo, že sa federálny finančný režim periodicky schvaľuje. Naposledy ľud a kantóny schválili právo Konfederácie vyberať PFD a DPH v 2004, súčasný finančný režim vstúpil do platnosti v 2007 a trvá do 2020. Teraz nastal čas predĺžiť právo Konfederácie vyberať PFD a DPH na ďalšie obdobie do konca roku 2035. Nový finančný režim odníma federálnej kase právo vyberať provizórnu daň z piva, lebo príslušný zákon o dani z piva vstúpil v platnosť 1. 7. 2007.

V minulosti už boli pokusy dočasný charakter DPH a PFD zmeniť na trvalý režim, ale ľudové hlasovania v 1977, 1979 a 1991, ako aj parlamentné hlasovanie v 2004 to vždy odmietli.

Ak by bola zmena ústavy zamietnutá, Konfederácia by prestala vyberať one dve dane od 1. 1. 2021 a vznikla by obrovská diera v rozpočte, ktorú by bolo treba riešiť rušením viacerých služieb a funkcií, ktoré federálne úrady doteraz vykonávali, a zvyšovaním iných daní a príjmov, ktoré nie sú zapísané v ústave a sú v dosahu federálnych zákonov a vládnych nariadení. Zvládnuť túto úlohu v tak krátkom čase by nebolo možné bez hĺbenia deficitu, ktorý je však obmedzený dlhovou brzdou. Okrem toho by kantóny prišli o 17% príjmov federálnej pokladne, ktoré sú im každoročne prerozdelené formou federálnej subvencie.

Máloktorá téma zjednotí celé politické spektrum tak, ako otázka nutnosti pokračovať vo financovaní Konfederácie cez PFD a DPH. Hlasovanie vo federálnom parlamente dopadlo jednomyseľne v prospech nového finančného režimu v oboch komorách s nula hlasmi proti, nula zdržaniami sa. Všetky politické strany a zoskupenia doporučujú hlasovať za nový finančný režim. V takýchto situáciách obvykle hlasujú proti len anarchisti a dogmatickí anti-etatisti kdesi vysoko v horách, ktorí žijú osamote s ovcami a štát im je ľahostajný, alebo recesisti typu Veselá Kapurková.

Počas parlamentnej debaty chcela menšina ústavu zmeniť tak, aby už finančný režim nemusel byť o 15 rokov znovu obnovovaný referendom, nakoľko nik nepochybuje o užitočnosti výberu oboch daní. Pritom debata o zmenách daňového systému môže byť otvorená v ktorejkoľvek chvíli bez nutnosti mať pravidelné znovu-schvaľovanie samozrejmosti. DPH financuje aj dlhodobé ciele, ako zdravotné poisťovne a výstavbu železničnej siete. Iná menšina, obávajúc sa rastúceho etatizmu, naopak navrhla skrátiť obdobie platnosti nového režimu z 15 na 10 rokov. Väčšina oba návrhy zamietla a potvrdila časovú platnosť nového finančného režimu 15 rokov. Ostatne, v demokracii slúži parlamentná debata k uvedomeniu si existencie iných alternatív, ako tej dominantnej. Pri záverečnom hlasovaní v parlamente nebol proti schváleniu nového finančného režimu nikto.

Nik neveril, že by si ľud dobrovoľne vypol federálne úrady. A tak sa i stalo, hranica medzi veľa hlasov a málo hlasov bola okolo 80% a celkový výsledok je 84.1% a všetkých 26 kantónov sú za pokračovanie súčasného finančného režimu. Výsledky podľa kantónov sa dajú pozrieť na serveri RTS, Radio Télévision Suisse a oficiálne výsledky na serveri Konfederácie.

Švajčiarsko je tak asi jedinou krajinou na svete, kde ľud drží nad existenciou federálnych úradov Damoklov meč a znovu a znovu sa rozhoduje držať ho ďalej. Ľudia svoj štát chcú, lebo si ho vytvorili presne taký, aký ho potrebujú mať.

Iniciatíva NO BILLAG - Áno zrušeniu poplatkov za rádio a televíziu (zrušenie poplatkov Billag) - žiadala zákaz financovania rozhlasového a televízneho vysielania formou koncesie. Žiada zmenu dvoch ústavných článkov, 93 a 197 tak, aby Konfederácia pravidelne robila dražby koncesií pre rádiá a televízie, aby nesubvencovala žiadnu stanicu a platila len za vysielanie súrnych správ v prípade potreby, žiadne koncesné poplatky od obyvateľov nebudú vyberané ani priamo Konfederáciou, ani na jej mandát tretími stranami, a aby Konfederácia v čase mieru neprevádzkovala žiadne vlastné stanice a vysielače. Všetka podpora rádiám a televíznym staniciam má prestať k 1. januáru po hlasovaní (1.1.2019) a to bez akejkoľvek náhrady.

Podľa súčasného znenia ústavy rádiá a televízie majú prispievať k vzdelávaniu a kultúrnemu rozvoju, k formovaniu názorov a k zábave, a pritom brať do úvahy zvláštnosti krajiny a potreby kantónov. Príjmy z reklamy a sponsoring nestačia na financovanie vysielania a preto je nutné vyberať koncesné poplatky, aby sa uchovala paleta vysielaní v štyroch jazykoch a rešpektovala heterogenita populácie.

Ak by sa vysielalo len v jednom jazyku, stálo by to až o 40% menej. Ale Švajčiari si potrpia na podporu menšín a regiónov, lebo práve v tom je ich sila a národná kohézia. Ak by sa diala niekomu krivda, tak sa zaň postavia všetci. Tu nie je Žilina, ktorá by vo všetkom ťahala perinu na seba.

Argumenty zástancov iniciatívy sú, že Société Suisse de Radiodiffusion (SSR) je privilegovaná kvôli prísunu prostriedkov cez koncesné poplatky a bráni tak rozvoju súkromnej ponuky. Zrušenie koncesných poplatkov by urobilo konkurenciu lojálnejšou a podporilo ekonomiku, lebo domácnosti a podniky by peniaze na koncesiu mohli utratiť iným spôsobom.

Odporcovia iniciatívy tvrdia, že odstrihnúť SSR od 75% rozpočtových zdrojov by znamenalo okamžitú smrť podniku, čím by zanikli ženevská, zurišská a luganská televízia a množstvo rádií, patriacich pod SSR. Vysielanie do zahraničia, ako Swissinfo, by muselo okamžite zaniknúť, lebo je čisto stratové. Ekonomický efekt by bol negatívny, lebo by o prácu prišlo mnoho ľudí a príliš rýchlo, aby si našli iné zamestnanie. To isté platí o rozvoji súkromnej alternatívy - to sa nedá stihnúť za rok, ako vypnúť vypínač. Mediálna diverzita by utrpela tiež, lebo by sa dali prevádzkovať len najrentabilnejšie stanice.

Proti zrušeniu koncesných poplatkov boli všetky politické strany a zoskupenia sprava naľavo, okrem ľudovcov SVP - UDC, ktorí s iniciatívou prišli, a Liberálno-radikálnej mládeže, ženevská sekcia. Ako to už býva, keď sú všetci proti, iniciatíva neprejde a výsledok bol úplne jednoznačný. 71.6% ľudu a všetky kantóny iniciatívu zamietli. Výsledky sú na serveri RTS, Radio Télévision Suisse a oficiálne výsledky na serveri federálnej administrácie. Ak si zvedavý čitateľ prepne zobrazovanie výsledkov na mapke z kantónov na volebné okrsky, uvidí odpor horských oblastí, ktoré by stratili subvenciu pre rádio vo svojej doline. Pre ne stačí nedostať pár desiatok tisíc a položia sa.

Doplnené 5. marca 2018:

Od 2019 sa pripravujú zmeny v koncesionárskych poplatkoch. Namiesto koncesie za prijímanie signálu bude všeobecná koncesia formou dane, ktorá sa bude týkať všetkých. Dôvodom je, že dnes už nie je nutné mať prijímač na prijímanie a spracúvanie signálu. Stačí počítač alebo hoci smartfón. Televízny príjem je tak nekontrolovateľný. Namiesto súkromnej firmy Bill AG bude poplatky vyberať Federálna administrácia daní a poplatkov pre firmy, a firma Serafe pre domácnosti. Poplatok pre firmy nebude vyžadovaný, ak firma nedosahuje ročný obrat 500 tisíc frankov. Poplatok pre domácnosti bude 365 frankov, čo je presne 1 frank denne.

Okrem toho bude limit na príspevok firme SSR, ktorá má mať strop 1.2 miliardy ročne. Tak zvýši viac pre malé vysielače. V roku 2016 z vybratých 1.37 miliardy frankov dostala SSR 1.24 miliardy, a ostatní, 21 rádií a 13 regionálnych televízií, len 61 miliónov.

Nasledovná tabuľka zhŕňa štruktúru príjmov jednotlivých typov médií.

Čo sa týka príjmov z reklamy, v súčasnosti SSR zachytí asi polovicu príjmov. Súkromné švajčiarske vysielače si dokážu zachytiť len asi 11% trhu, a zbytok príjmov švajčiarskej reklamy, asi 40%, ide zahraničným médiám.

Spoločnosť SRG-SSR okrem prevádzkovania televízneho a rozhlasového vysielania má aj viacero webserverov, podporuje švajčiarsku kultúru, domácu filmovú tvorbu (napríklad film Gothard), švajčiarsku hudbu, garantuje podiel švajčiarskej hudby vo vysielaní SSR. Pri vysielaní je myslené aj na iné jazyky a na handicapovaných: pridávajú sa titulky a posunková reč pre hluchonemých. Zároveň sa ziskami z centrálnych lokalít financujú periférne regióny. SSR a regionálne vysielače dávajú prácu 6800 zamestnancom.

Ďalšou zmenou bude zahrnutie ponuky online do zákona o elektronických médiách. Aj difúzia cez Web sa hlási o podiel na koncesných poplatkoch. Doteraz boli financované len zo súkromných zdrojov.

Riaditeľ SRG-SSR ohlásil viacero zmien, ktoré majú viesť k úsporám vo fungovaní asi 80 miliónov a 100 miliónov investícií. Plán "No Billag" bol extrémistický, ale vystrašil dostatočne, aby sa hľadalo lepšie fungovanie. Jeho zamietnutie síce odstrašilo iniciátorov nového referenda, aby skúsili poplatok znížiť na 250 frankov, ale vo verejnej debate padlo viacero návrhov, ktoré sú zaujímavé a realizovateľné. Tieto boli analyzované a budú uvedené do praxe. V predvídaní zníženia príjmu z koncesných poplatkov je lepšie preventívne odtučňovať, ako sa potom snažiť dostať viac, lebo dostať viac už nebude možné.

Od hlasovania o pripojení sa k Spoločnému hospodárskemu priestoru v decembri 1992, predsieni Európskeho spoločenstva, a hlasovania o obmedzení cudzincov vo februári 2014, nebola kampaň tak vášnivá a únavná. Veľa besied, televíznych debát, obviňovaní z partikulárnych záujmov, etatizmu, socializmu. Aj keď niekto chce v televízii pozerať len na baby a na psíkov, ako naháňajú loptičku, a kvôli tomu si priplatí na kábli talianske vysielania od Berlusconiho, aj to je plne legitímne stanovisko. Väčšina ľudí však má rada televízne reportáže na aktuálne témy, politické debaty, stanoviská a informácie, ktoré nám v zahraničí závidia. Napríklad na debaty o EÚ pozerajú Francúzi, lebo u nich doma sa o tom veľmi nediskutuje. Predvolebné plagáty však boli prekvapivo nudné, čo kontrastuje s vášnivou kampaňou.

Ženevské mestské hlasovania

Veľkú pozornosť dostalo hlasovanie o Fêtes de Genève, ženevských sviatkoch. Kedysi sa oslavoval len federálny sviatok 1. augusta, ktorý deň bol pri absencii presného údaja vybratý na oslavu Federálneho paktu 1291. Vedelo sa len, že stretnutie predstaviteľov troch dolín, ktoré položili základy Pra-švajčiarska, muselo byť v lete, lebo v zime sa v horách nedalo pohybovať. Keď to musí byť, tak je lepšie vybrať jednoduchý a dobre zapamäteľný dátum. Takže 1. august.

Vtedy býva ohňostroj na jazere, stánky, hluk, davy ľudí, uzavreté ulice v centre. Podobne i ženevský sviatok vznikol na vyplnenie uhorkovej sezóny a zvýšenie obratu obchodníkov ešte niekedy začiatkom 20-tych rokov. Ľudia začali mať po I. svetovej vojne peniaze a bolo zaujímavé im niečo ponúknuť, aby ich mali ako utratiť. Umelý komerčný sviatok ako sv. Valentín či Halloween sto rokov pred ostatnými krajinami.

Vtedy pred 95 rokmi sa to volalo Sviatok kvetov a trvalo 2 dni. Potom už 10 dní, 15 dní a napokon tri týždne, zavŕšené novým ohňostrojom na jazere. Vyvinula sa z toho celkom slušná mašina na peniaze. Najväčšie podujatie vo Švajčiarsku, zapojených 100 reštaurácií a barov, 200 koncertov, 60 manéží, hier, zábav, kurzy tanca, súťaž DJ, stánky, stany, kiosky, maringotky.

Iniciatíva žiadala skrátenie Ženevských sviatkov na 7 dní a schvaľovanie programu 8-člennou komisiou. Kiosky by boli predovšetkým na pláni Plainpalais a nie v parkoch a uliciach pri jazere. Prednosť by mala byť daná domácim umelcom. Trávniky a stromy mali byť zvlášť chránené. Reklama na tabak a alkohol zakázaná. Táto iniciatíva dostala 37.3% hlasov, 62.7% voličov bolo proti.

Zato proti-projekt Mestskej rady, ktorá navrhla dĺžku 11 dní, v tom dva víkendy, a udržať jarmočný a sviatočný charakter, ktorý prináša mestu príjmy, prešiel. Prístup k jazeru musí byť zachovaný, ako aj veľký ohňostroj zdarma. Na druhej strane, mesto nebude subvencovať ani finančne podporovať podujatie. Môže však organizátorom poskytnúť zdarma verejné priestory a prispieť v naturáliách (pódiá, terasy, vybavenie), a to aj vtedy, ak organizátor bude tieto fakturovať tretím stranám. Podujatie sa musí financovať samé. Tento proti-projekt získal 54.4% hlasov. Organizátor iniciatívy sa teší, lebo proti-projekt obsahoval väčšinu z toho, čo chcel dosiahnuť. Znovu starý dobrý švajčiarsky kompromis, keď sú všetci spokojní, vlk celý, aj koza nasýtená.

Štyri témy hlasovania sa týkali mestského rozpočtu. V mestskej rade má teraz väčšinu pravica (kresťanskí demokrati, radikáli, liberáli, ľudovci UDC a Hnutie ženevských občanov MCG), a tí dali stopku viacerým výdavkom, ktoré považovali za zbytočné. V priebehu 10 rokov sa výdavky mesta zvýšili o 10.34%, čo robí 110 miliónov z celkového rozpočtu 1.2 miliardy frankov. Z toho 100 miliónov na dlh. Projekt rozpočtu 2017, ktorý sa schvaľoval ešte v lete 2016, predvídal prebytok 2.1 milióna frankov. V októbri boli nové predpovedi daňového výberu o 6 miliónov nižšie, no rozpočet nebol pozmenený. Návrhy úspor 4 milióny boli poslané späť do komisie pre financie. Rozpočet 2017 s prebytkom 3.8 milióna bol prijatý až v apríli 2017. Medzi januárom a aprílom mesto fungovalo na provizórnom rozpočte.

Do ďalšieho roku preto mestská rada navrhla:

- znížiť všeobecné výdavky Departementu financií a bývania o 1 milión frankov

- znížiť príspevok na medzinárodnú solidaritu a rozvoj (medzinárodné školy) o 340 tisíc frankov

- znížiť príspevok pre šport a kultúru o 963 tisíc frankov

- znížiť príspevok pre nový školský rok v ženevských školách o 150 tisíc frankov

Stále tu ide o rozpočet 2017, ako bol debatovaný na zasadnutí 28. apríla 2017. Hlasovanie o ňom sa koná 4. marca 2018. Medzitým rok 2017 uplynul, peniaze sa minuli, treba riešiť rozpočet 2018. Smiešne? Nie, to je daň za právny štát. Po zasadnutí mestskej rady bol rozpočet 2017 napadnutý, a malo sa o ňom hlasovať v referende v septembri 2017, ale referendové otázky zrušil súd, lebo komentár úradov, ktorý mal byť neutrálny, neutrálnym nebol. Nadŕžal ľavicovej mestskej rade, ktorá chcela utrácať.

V kantóne Ženeva máme ľavicové mesto Ženeva s ľavicovým vedením a pravicovou mestskou radou, a pravicový vidiek. Občas to vytvára zaujímavé situácie. Ako teraz: ľud povedal 4x NIE rozpočtovým škrtom väčšinou okolo 60%. Rozpočet 2017, ako bol schválený a utratený, je v poriadku. Ľavica jasá. Rozpočet 2018 má byť deficitný asi o 2.1 milióna frankov.

Poslednou mestskou témou bola zmena zón rozvojového plánu Petit-Saconnex, ktorý bol kedysi samostatnou obcou, dnes mestskou časťou mesta Ženeva. Táto zmena má umožniť výstavbu 200 bytov. V zóne sa uskutočnil inventár historických budov a viaceré boli označené za významné historické pamiatky, ktoré si zasluhujú ochranu. Tak sa zakomponovali do urbanistického plánu. Našli sa však ľudia, ktorí si myslia, že netreba chrániť len jednotlivé budovy, ale dedinku Petit-Saconnex ako takú. Ide o poslednú zachovalú dedinku s kostolom, poštou, krčmou a farmou. Je obstavaná školou, obchodmi, infraštruktúrou. Výstavba bytoviek by zlepšila index zastavanosti na 1.4, ale zničila charakter dedinky. Byty by neboli pre verejnosť, ale pre medzinárodné organizácie v blízkosti, kvôli čomu by bolo možné nájomné vyhnať do výšin. Referendum im však nedalo za pravdu, 60% voličov mesta Ženeva si prajú postaviť tých 200 bytov. Ak by Petit-Saconnex ostal nezávislou obcou, určite by to referendum bolo úspešné.

Podobne aj v obci Bernex voliči schválili väčšinou 53.5% hlasov zmenu územného plánu a výstavbu 400 bytov a jaslí, s prioritou pre miestnych občanov. Naproti tomu proti výstavbe v obci Chêne-Bougeries boli dve referendá na tú istú tému a obe úspešné s 53,4% a 54,6% hlasov. Stavať sa nebude. Referendum je záväzné pre obec, ale nie pre kantón, ktorý je zodpovedný za projekt. Ale aj tak je ťažko predstaviteľné, že by sa kantón opovážil ísť proti ľudovému NIE. To sa jednoducho nerobí. Občas sa tomu hovorí aj politická kultúra.