Sociálne balíčky, neochota racionalizovať stavy verejných zamestnancov a predražené nákupy zvyšujú verejné výdavky slovenskej vlády už niekoľko rokov. Natoľko, že rastú rýchlejšie ako miestna ekonomika.
Zdroj: Eurostat
* Májová prognóza Európskej komisie
Verejné výdavky SR rastú rýchlejšie ako hospodárstvo už tretí rok. Aby štát zároveň znižoval deficit, jeho príjmy z daní a odvodov potom musia rásť ešte rýchlejšie. Vyššie dane a odvody však odčerpávajú zdroje zo súkromného sektora a odrádzajú ľudí a firmy od hospodárskej aktivity, keďže im ich v peňaženkách ostáva menej.
Do roku 2007 podiel štátneho prerozdeľovania na ročnom výkone ekonomiky (HDP) klesal: vďaka rýchlemu rastu hospodárstva, privatizácii, či pravicovej ideológii o efektívnejšom menšom štáte. Od krízy sa tento trend obrátil.
Kým pred recesiou v r. 2007 verejné financie (priemer za príjmy a výdavky) tvorili zhruba 35 percent HDP, v tomto roku je to už 41 percent, teda o 17 percent (6 percentuálnych bodov) viac. Dlhodobo je pritom rast podielu štátneho prerozdeľovania na výkone ekonomiky neudržateľný - jednak sa nedá prerozdeľovať viac, ako sa vytvorí a jednak sa nebude veľa hodnôt vytvárať ak sa z nich bude veľká väčšina prerozdeľovať.
Veľkosť štátu na Slovensku napriek nárastu v ostatných rokoch zostáva v Európskej únii podpriemerná. Priemerom v EÚ boli vlani verejné výdavky na úrovni 48 percent HDP a príjmy na úrovni 46 percent HDP.
Priemerný deficit verejných financií SR dosiahol od roku 1995 neudržateľných 5,1 percenta HDP. Smutné je, že schodok sa od roku 2013, kedy poklesol pod tri percentá HDP, ďalej nijako neznižuje. V tomto roku má podľa prognózy Európskej komisie dosiahnuť vyššiu hodnotu (2,7 percenta HDP) ako predvlani (2,6 percenta HDP).
