Švajčiarske referendá bývajú štyrikrát do roka a pokiaľ možno, združujú sa federálne, kantonálne a obecné témy do jedného dátumu. Niekedy sa pridružia aj voľby. Tak tomu bolo aj túto referendovú nedeľu.
Energetická stratégia 2050
Veľký krok v energetickej politike krajiny, Stratégia 2050, bol podľa očakávania schválený. Nebolo to však jednoduché. V Ženeve bol výsledok vopred jasný, lebo Ženeva je silne protijadrový kantón a v ženevskej ústave je článok, ktorý vláde ukladá stavať sa proti jadrovej energii všade. V kantóne, vo Švajčiarsku, i v zahraničí. Ukázalo sa to napríklad aj pri podávaní žaloby trestného oznámenia na predstaviteľov elektrárne Bugey. Takže v Ženeve bola otázka plebiscitovaná 71% hlasov ÁNO.
Inak tomu bolo v nemecky hovoriacej časti. V hlavnom meste kantónu Aargau, ktoré sa volá Aarau, hlasovanie dopadlo v prospech nového zákona 62%. Ale v celom kantóne Aargau, kde jadrové elektrárne Beznau a Leibstadt predstavujú významný ekonomický prínos, občania hlasovali 52% NIE. V pôvodných švajčiarskych pra-kantónoch, ktoré sú prezývané Hlboké Švajčiarsko, kde sú všetky hlasovania silne konzervatívne, sa čakalo jednotné NIE. Nebolo to celkom tak. V kantóne Schwytz získalo NIE 56% hlasov, v kantóne Glaris 56%, v polokantóne Obwalde tesné odmietnutie 50.2%, ale jeho dvojča, polokantón Nidwald dal NIE len 49.43% hlasov a za zákon hlasovalo 50.57%. Takisto kantóny Uri, Zug a oba polokantóny Appenzell, kde boli výsledky ÁNO: UR 51.7%, ZG 53.8%, AI 56%, AR 53.8%. Solothurn, kde majú jadrovú elektráreň Gösgen, a kde to vyzeralo na negatívny výsledok, napokon dalo Stratégii 2050 zelenú 50.6% hlasov.
Okolo 13. hodiny je už jasné, že Energetická stratégia získa väčšinu hlasov ľudu i kantónov. O 13:40 sa objavila mapa výsledkov: 16 kantónov hlasovalo ÁNO, 3.5 kantóna NIE, čo znamená, že väčšina kantónov je už získaná a väčšina ľudu sa očakávala. Už je istota, že dôležitý zákon ľud vláde schválil. O 16 hodine padol výsledok ÁNO 58.2%. Infografika s mapkou i tabuľka s oficiálnymi výsledkami sú na serveri federálnej administrácie.
Zaujímavosťou je, že aj bývalý riaditeľ WWF Suisse a potom Federálneho úradu pre životné prostredie Philip Roch robil kampaň proti Stratégii 2050, a to z dôvodu rýchlosti opatrení a kvôli silovému tlačeniu na veterné elektrárne. Postaviť vrtuľu tam, kde to je vhodné, to je dobre. Ale stavať tisíc vrtúľ len preto, že sa to ideologicky odhlasovalo, to môže viesť k rozhodnutiam o inštalácii, ktoré poškodia krajinu.
Kantonálne a obecné hlasovania v Ženeve
V roku 1999, po bankrote spoločnosti Sonor, ktorá vydávala populárny denník La Suisse, bol majetok firmy rozpredaný v dražbách. Pozemky s budovami v centre mesta neďaleko pláne Plainpalais, pripadli štátu Ženeva, ktorý ich v tom istom roku odstúpil Fondácii pre asociácie formou 50-ročného prenájmu úplného vlastníckeho práva. Fondácia sa tak stala majiteľom na 50 rokov. Tento právny režim dáva novému majiteľovi omnoho viac práv, ako keby bol len nájomníkom budovy alebo parcely, dáva mu kompletné vlastnícke práva a všetko rozhodovanie o majetku počas trvania zmluvy, ale aj povinnosti pri správe majetku.
V 2015 Fondácia zorganizovala ľudovú iniciatívu, aby jej štát Ženeva udelil subvenciu 16.5 milióna určenú na renováciu a zväčšenie priestorov. Malo sa pridať ešte jedno poschodie, zmeniť vnútorné usporiadanie na vytvorenie veľkej multifunkčnej sály, zlepšenie zvukovej a tepelnej izolácie na úroveň Minergie, zväčšiť množstvo kancelárií, no udržať nájomné na rozumnej úrovni. Občianske spolky financované z členských prispevkov obvykle neplávajú v peniazoch.
Vo Švajčiarsku sú občianske spolky a iniciatívy považované za dôležitý prvok občianskej spoločnosti, ktorý si zasluhuje podporu. Mnoho z nich dostáva štátnu subvenciu v rôznych formách, ako priestory zdarma alebo za znížené nájomné, príspevky na činnosť buď paušálnu alebo jednorázovú pri organizácii podujatí, ktoré sú vo verejnom záujme, a podobne. Niečo ako Akcie Z v komunistickom Československu, ale činnosť nemusí byť manuálna, apolitická a pro-režimná, môže sa týkať čohokoľvek, čo ľudí zaujíma.
Od roku 2000 bola prevádzka Domu asociácií bez vonkajšej pomoci. Na začiatku zmluvy o prenájme boli nutné investície 5.7 miliónov na vybúranie priečok alebo naopak na ich postavenie, čím sa získalo 11 konferenčných sál a 60 kancelárií. Z nájomného už Fondácia splatila 1.4 milióna a úroky 1.2 milióna, ktoré by musel hradiť štát alebo mesto Ženeva, ak by priestory ostali v ich vlastníctve pre ich vlastné potreby. Štát len poskytol záruky na pôžičky. Priestory sú saturované a budova je v stave, ktorý by už zniesol renováciu. Fondácia sa pokúšala presvedčiť úrady o užitočnosti financovať budúce práce, no bez výsledku. Aj kantón, aj mesto majú iné finančné priority. Tak to skúsili formou iniciatívy, čím sa vyskratujú politické autority a rozhodne priamo ľud.
Nuž a ľud rozhodol, že si nepraje, aby dane vyzbierané od všetkých boli použité na účel subvencie pre činnosť spolkov, ktoré sú len pre niektorých. Fondácia pre občianske spolky je vlastníkom parciel aj budov a to počas 50 rokov, počas ktorých musí financovať ich prevádzku ako sa na majiteľa patrí. Prevádzku musia platiť spolky, ktoré sa tam schádzajú. A bolo to povedané poriadnou väčšinou 63.01% hlasov. To je facka, aká zabolí.
Druhou témou, ktorú Ženevania zamietli, bolo zvýšenie tarifov hromadnej dopravy. Ženeva bola priekopníkom verejnej dopravy od polovice 19. storočia. Ešte pred električkami mala omnibusy ťahané koňmi. Po elektrifikácii sa budovala električková trať, ktorá na vrchole slávy v 20-tych rokoch merala 170 km a integrovala aj blízke francúzske obce. Po 2. svetovej vojne bolo moderné to, čo bolo americké a priorita sa dávala autám do tej miery, že sa vytrhali všetky električkové koľaje okrem poslednej 9 km trate. V 90-tych rokoch, keď začalo byť jasné, že ulice nie sú elastické, vozovky sa nedajú nafúknuť podľa potreby a že automobilová stratégia zaviedla kantón do slepej uličky, sa znovu začali klásť koľajnice. Koľajová doprava má veľkú kapacitu, nízku ekologickú stopu, a napriek investičným nákladom má potom nižšie prevádzkové náklady na prepraveného pasažiera. Trate sa budú obnovovať aj cez hranicu do Francúzska. Podobne objavujú dieru v rúre v Bratislave o pár desaťročí neskôr.
Teoreticky ak sa rozširuje prepravná sieť, tak sa odvezie viac pasažierov a dopravný podnik má vyššie tržby. To je pravda, ale pravda je aj to, že nemusí mať vyššie zisky. Nové trate síce idú do štvrtí s vysokou koncentráciou obyvateľov, ale ich rentabilita je pri každom rozšírení nižšia. Príjmy dopravného podniku sú zložené z tržieb cestovného a zo subvencie z verejných zdrojov. Subvencovať verejnú dopravu je v poriadku, lebo ide o výkony vo verejnom záujme. Znížiť počty áut na cestách je v záujme všetkých. Problém je, že kým inde vo Švajčiarsku verejná doprava pokrýva predajom cestovných dokladov asi polovicu nákladov, v Ženeve to je pod 40% a zbytok tvorí subvencia.
Zníženie cien cestovného v máji 2014 spôsobilo výpadok príjmov vo výške 5.4% v 2015 a 2016. Vyššia subvencia v pravicovom kantonálnom parlamente neprešla a dopravný podnik bol nútený znížiť dopravnú ponuku o 5.9%.
Preto sa úrady pravidelne snažia dosiahnuť zvýšenie cestovného. Tentokrát sa navrhovalo zvýšenie hodinového lístka z 3 na 3.20 frankov, zníženého tarifu (mladí od 6 do 16 rokov, dôchodcovia, invalidi, držitelia železničného polo-tarifu) z 2 na 2.20, mesačného predplatného zo 70 na 75 frankov a ročného z 500 na 550 frankov.
Aby si vláda alebo dopravný podnik nemohli tarify stanovovať sami, tarify sú stanovené v zákone. Tým sa otvára cesta referendu, lebo každý nový zákon je napadnuteľný referendom.
Tri ženevské strany, socialisti, Spoločne naľavo a Hnutie ženevských občanov, sa rozhodli prinútiť štát zvýšiť subvenciu zákonom. 10 dní pred referendom predložili do parlamentu projekt zákona o subvenciách verejnej dopravy. Ak by v budúcnosti došlo k zvýšeniu tarifov, štátna subvencia sa nesmie znížiť, ale vyšší rozpočet dopravného podniku sa musí premietnuť do vyššej ponuky. Celonárodné zvýšenie 3%, k akému došlo aj vlani, musí byť celé kompenzované subvenciou. Cieľom je, aby si užívatelia verejnej dopravy nemuseli vyberať medzi nízkou cenou a kvalitou ponuky, ale aby mali oboje. Všetky tri strany dúfajú získať väčšinu pre svoj zákon, ale k tomu by potrebovali podporu Zelených proti buržoáznej koalícii. Problém je, že tieto tri strany bojovali proti zvýšeniu tarifov, kým Zelení zvýšenie podporovali.
Televízni komentátori si robili posmešky, že vraj jednou z definícií bláznovstva je skúšať to isté znova a znova a dúfať, že tentokrát to prinesie iný výsledok. Je pravda, že v minulosti boli iniciatívy týkajúce sa tarifov hromadnej dopravy úspešné. Ale vtedy šlo o ich zníženie, nie o zvýšenie: zbabrané referendum 3. marca 2013 a reparát 18. mája 2014. A tak ľudia zvýšenie cestovného zamietli väčšinou 53%.
V obecnom referende v ženevskom meste Onex voliči rozhodovali o premene detského bazénu v parku Onex-Parc na vodné detské ihrisko. Rodičia sa obávali, že bazén je príliš hlboký a najmenšie deti, ak by sa pošmykli a spadli v ňom, by sa mohli utopiť. Voliči výdavku povedali NIE väčšinou 64%, hoci bazén nespĺňa bezpečnostné normy.
Kantonálne a obecné otázky v iných kantónoch
V kantóne Vaud bolo tiež druhé kolo volieb do Štátnej rady. Päť štátnych radcov, dvaja socialistickí a traja liberálni, boli zvolení hneď v prvom kole. V druhom kole ich doplnia jedna Zelená a jedna socialistická štátna radkyňa. Predseda ľudovcov UDC pohorel, keď si proti sebe popudil mnohých pravicových voličov kvôli podpore Marine Le Pen vo francúzskych prezidentských voľbách. Vo Švajčiarsku si ľudia potrpia na to, aby aj krajná pravica ostala demokraticou silou a podobné komentáre kandidáta vystavia nemilosrdnej sankcii voličov.
V kantóne Valais - Wallis voliči väčšinou 72% akceptovali nový zákon o územnom usporiadaní. Ide o vykonávací zákon k federálnemu zákonu, ktorý bol vo federálnom referende schválený v 3.3.2013, no Valaisani ho vtedy silno odmietali 80% hlasov. Kantonálny vykonávací zákon bol predmetom silných polemík, ale napokon prešiel. Je pragmatický a zjemňuje dopady federálneho zákona. Ak by kantón striktne aplikoval federálny zákon, limit pre dezonáciu v urbanizačnom perimetri by bol 2000 hektárov, takto je len 1000. Obce si musia prepracovať územné plány. Rozvojové zóny s výhľadom 15 rokov sa stanú stavebnými pozemkami, do 30 rokov ostanú nestavebné zóny. Pri zmene afektácie musia vlastníci zaplatiť DPH zo zvýšenej hodnoty pozemku. Federálne zákony si kantóny musia premietnuť do vlastnej legislatívy tak, aby bola naplnená ich myšlienka a účinky. Tuná Valais šiel na limit toho, čo federálny zákon ešte umožňuje.
V Freiburgu pribudol nový zákon so 130 článkami o stavebnom poistení. Schválený bol 53% hlasov. V meste La-Chaux-de-Fonds, zvanom hodinárske hlavné mesto kantónu Neuchâtel, ľudia nechceli zvýšenie daní a spolu s pravicou ho zamietli 78% hlasov. Zvýšenie malo byť dočasné počas 4 rokov a priniesť po 3 milióny ročne. Iniciatíva, pravica a hodinárske firmy tvrdili, že by to bolo len kozmetické opatrenie, lebo čo je potrebné, je revízia štruktúry výdavkov. Zvýšenie daní by mohlo spôsobiť odchod hodinárov.
V Zurichu sa udrží výuka francúzskeho jazyka na základných školách. Asociácia učiteľov žiadala, aby v základných školách počet cudzích jazykov poklesol z 2 na 1 bez toho, aby bolo špecifikované, o ktorý jazyk pôjde. Bolo však jasné, že ide o zrušenie výučby francúzštiny, druhého národného jazyka v krajine. Ľud učiteľov nechal prepadnúť 60% hlasov. Podobne i v kantóne Thurgau, kde to bolo zamietnuté v parlamente začiatkom mája. V referendách ešte v žiadnom nemecky hovoriacom kantóne zrušenie francúzštiny nebolo úspešné, či už explicitne uvedené, alebo schované za "zníženie počtu cudzích jazykov od 3. a 5. triedy". V Luzerne sa o rovnakej téme bude hlasovať na jeseň. Hovoriť viacerými národnými jazykmi zvyšuje národnú súdržnosť švajčiarskeho národa. V kantóne Tessin ľudia hovoria aj nemecky a francúzsky, kým najslabšie jazykové znalosti sú vo frankofónnych kantónoch, ktoré sú ale na výuku francúzštiny v nemecky hovoriacich kantónoch veľmi citlivé.
Stále v kantóne Zurich, voliči nechcú privatizáciu kantonálnej nemocnice, ani psychiatrie vo Winterthure. Dva zákony v tomto smere boli zamietnuté 54 a 51% hlasov. Parlament zákon schválil, no ľavica ho napadla referendom z obáv o kvalitu starostlivosti a pracovné podmienky personálu v prípade privatizácie.
V polokantóne Basel - Stadt voliči odhlasovali kredit 25 miliónov na investíciu do cyklistického obchvatu mesta, niečo ako cyklistickú verziu Boulevard périphérique v Paríži. Proti boli ekonomické asociácie, automobilistické kruhy, ľudovci SVP-UDC a liberáli. Iný výsledok urien: v Bazileji ostáva naďalej v platnosti článok zákona o reštauráciách, podľa ktorého je podávanie alkoholu mladistvým zakázané. Voliči tiež zamietli zákon o nemocnici v polokantóne Basel - Landschaft. To otvára dvere spoločnej nemocnici pre oba polokantóny: mesto i vidiek. Učitelia môžu i naďalej učiť s diplomom z pedagogickej školy. Iniciatíva žiadajúca univerzitné vzdelanie vo svojom obore plus pedagogický diplom pre možnosť vyučovať bola zamietnutá 78% voličov. Kantonálni poslanci si môžu v parlamente i naďalej odkrútiť najviac 16 rokov, teda 4 volebné obdobia. 16 poslancov bude musieť opustiť svoje kreslá na konci legislatúry. Príslušný ústavný článok odmietlo zrušiť 68% voličov. A napokon autonómia 86 obcí v kantóne bude posilnená. 84% voličov akceptovalo zmenu ústavy o podpore subsidiarity.
V kantóne Luzern nechcú zvýšiť svoje dane. 54,3% voličov zamietlo požiadavku vlády prispieť k vyrovnanému rozpočtu zvýšením daňového koeficientu z 1.6 na 1.7. Daňové riaditeľstvo bude musieť vláde predložiť nový rozpočet 2017 a ten bude musieť prejsť celou mašinou schvaľovania vlády a parlamentu. Takisto si 67,7% voličov nepraje zníženie kantonálnej subvencie o polovicu žiakom hudobných škôl.
V kantóne Aargau sociálne slabší občania nemôžu počítať s kantonálnou pomocou platiť si zdravotné poistenie. Iniciatíva socialistov bola zamietnutá 66%. Text iniciatívy žiadal subvenciu všetkým občanom, u ktorých náklady na zdravie presiahnu 10% príjmu. Opatrenie by stálo 70 miliónov ročne.
V kantóne Solothurn voliči zamietli 66% hlasov iniciatívu "Áno kvalitnej škole bez Lehrplan 21". Lehrplan 21 je plán medzikantonálnej harmonizácie učebných osnov. Ľudia nechceli, aby kantón ostal ako sám vojak v poli a jeho učebné osnovy neboli kompatibilné s ostatnými.
Obwaldské obce si budú môcť i naďalej rozhodovať o svojich škôlkach samé. 58% voličov si myslí, že nútiť obce zákonom, aby si tvorili miesta v predškolských zariadeniach, nemá zmysel, lebo obce najlepšie vedia, čo majú robiť a kantón im nemusí šliapať po ich autonómii.
Zas v kantóne Schwytz ostane Úrad pre ochranu dospelých a detí (tutela) pod správou kantónu a kompetencie sa neposunú dolu na obce. Iniciatíva ľudovcov SVP-UDC v tomto smere bola zamietnutá tesnou väčšinou 51%. Tútorský úrad je od 2013 poskytovaný kantónmi a nie obcami na žiadosť Konfederácie. Dôvodom je profesionalita. Zas inicianti namietali, že stratili kontakt a blízkosť s úradom, aký existoval počas spravovania obcami. V Zurichu vzbudil veľa rozruchu prípad, keď matka dostala svoje deti na sviatky domov a pretože ich nechcela po sviatkoch vrátiť do zariadenia, radšej ich 1.1.2015 zabila.
Mládež ľudovcov SVP-UDC v kantóne Uri žiadala zrušenie povinných jázd v autoškole. Voliči im povedali jemné NIE 50.7% hlasov. Vláda i parlament varovali, že mladí vodiči sú už teraz najviac nehodotvornou kategóriou. V Uri boli tiež akceptované tri zákony podrobené povinnému referendu: posilnenie autonómie obcí na základe širšieho legálneho základu (75%), vykonávacia novela k federálnemu zákonu o občianstve (74%), a vykonávací zákon k federálnemu zákonu o územnom plánovací zavádza DPH zo zvýšenia hodnoty pozemku pri zmene afektácie na stavebný (64%).
V kantóne Schaffhausen budú veľkí akcionári i naďalej platiť daň len z polovice hodnoty akcií. Iniciatíva socialistvo zdaniť integralitu akcií bola zamietnutá 58% občanov. Súčasný režim má za cieľ znížiť dopad dvojitého zdanenia raz ako zisku podnikov a potom ešte raz ako príjem akcionárov. 67% voličov akceptovalo združiť štyroch uzmierovacích sudcov do jediného úradu. Schaffhausen je malý kantón.
Zug nebude mať kvótu na byty s nízkym nájomným. Iniciatíva mladých socialistov žiadala 20% bytov s nízkym nájomným do 20 rokov, aby sa Zug nestal "švajčiarskym Monacom" s vesmírnym nájomným. V Zugu je najnižšia sadzba pre podniky a mnoho firiem tam má adresu kvôli daňovej optimizácii. Veľa solventných nájomníkov strpčuje život obyčajným ľuďom, lebo nájomné rastie. Iniciatívu zamietlo 65,9% hlasov. Naopak 80% voličov schválilo novelu zákona o stavebnom poistení, ktorý bol od 1979 už neaktuálnym.
Súvisiaci blog: Zákon o energii bude jedinou otázkou referenda 21. mája 2017
