Ani mnoho miliónov eur a niekoľko rokov nestačilo na to, aby štát dostal elektronické schránky - štátnu "e-mailovú" službu - do použiteľného stavu. Ako užívateľ nemôžem po mnohých praktických skúsenostiach hodnotiť ich používanie inak, ako trest štátu pre podnikateľov. A riešenie? V nedohľadne..

Doručenie elektronickej správy: Čakanie na Godota

Zrejme najčastejšou operáciou v elektronických schránkach je prevzatie doručenej správy.

Ak sme od elektronických schránok očakávali zjednodušenie a skrátenie doručovania oproti doručovaniu papierových dokumentov poštou, dočkali sme sa presného opaku. Prevzatie správy z elektronického portálu trvá spravidla dlhšie, než trvala cesta na poštu, státie v rade, prevzatie zásielky, aj s cestou naspäť.

Na "offline" pošte sa mi nikdy nestalo, že by som podpísal doručenku, a poštárka by ma po podpísaní nechala čakať pri okienku niekoľko hodín, kým by mi doniesla a odovzdala samotnú zásieku, ktorej doručenie som podpísal. Podpíšem prevzatie, dostanem zásielku. Žiadna veľká veda.

V elektronickom svete je to ešte jednoduchšie. Už pred dvoma desaťročiami, takpovediac v internetovom "praveku", snáď všetky e-mailové klienty zvládali doručiť správu a zároveň v tom istom okamihu vygenerovať potvrdenie o jej doručení (prečítaní). Na tom skutočne nie je nič zložité.

Ani vo sne by mi nenapadlo, že tak triviálnu vec, akou je potvrdenie doručenia, je možné skomplikovať a dodrbať tak, ako sa to podarilo autorom elektronických schránok Slovensko.sk. Výsledok je skutočne tragický.

Jeden príklad za všetky - po tom, čo som dnes večer (v sobotu) podpísal doručenku správy, som sa počas čakania na doručenie správy stihol niekoľkokrát prepnúť medzi schránkami, potom navečerať, napísať na helpdesk, asi stokrát zanadávať, napísať tento blog - a správu, ktorej prevzatie som podpísal, ešte stále nemám! Niekoľkohodinové čakanie je pritom ešte celkom úspech - už som čakal aj do druhého dňa, a niektorí užívatelia hlásia, že na doručenie správy, ktorej prevzatie podpísali, čakali aj dva či tri dni.

Ak takto "funguje" systém, ktorý ešte ani zďaleka nevyužívajú všetci jeho budúci užívatelia, a ani zďaleka ním ešte neprúdia všetky správy medzi štátom a jeho "ovečkami", čo nás ešte čaká? Budeme jedného dňa s nostalgiou spomínať na dobu, keď doručenie správy trvalo len hodiny či dni?

Odoslanie odpovede: Mission Impossible

Roky sme zvyknutí na to, že keď chceme odpovedať na e-mail, stlačíme Odpovedať, napíšeme text, odošleme, a je to. Akýkoľvek bezplatný e-mailový klient s tým nemá problém. Slovensko.sk nám ale dokázalo, že ak sa chce, dodrbať sa dá aj toto.

Pred niekoľkými dňami som potreboval odoslať odpoveď orgánu štátnej správy na správu, ktorú mi doručil do elektronickej schránky. Zvolil som odpovedať, napísal som text odpovede. Dal som Odoslať.

Vyskočila na mňa chybová hláška, z ktorej by som ako laik nepochopil vôbec nič, a podľa nálady by som sa po treťom pokuse buď rozplakal, hodil počítač z okna, alebo sebe slučku na krk. Ako programátor som však z hlášky porozumel, že názov jedného z interných komponentov obsahuje nepovolené znaky (obsahoval znaky s diakritikou, ktoré podľa hlášky obsahovať nesmel).

Po pár pokusoch o preľstenie systému som pochopil, že neuspejem, a keďže som skutočne potreboval správu odoslať, zavolal som na Helpdesk. Na moje mierne začudovanie nebola pani/slečna na helpdesku prečítanou hláškou vôbec prekvapená, a odporučila mi prepnúť sa do starej verzie schránky, kde to údajne funguje. Chvalabohu, fungovalo.

No ani toto sa neobišlo bez ďalšej komplikácie. Systém síce priebežne ukladal moju rozpísanú správu - pre istotu ju uložil do rozpísaných správ rovno až štyrikrát - no ani raz neuložil jej text ani predmet! Aby mi uľahčil život, štyrikrát uložil veľké nič...

Takže po prepnutí do starej verzie som najprv musel nanovo sformulovať a napísať odpoveď pre orgán štátnej správy, potom pre poriadok vymazať prázdne správy, ktoré systém medzitým nakydal do priečinka Rozpísané, a potom konečne hotovo. Ostáva už len modliť sa, že to príjemca skutočne aj dostane.

Odoslanie odpovede s niekoľkými vetami? Slabá trištvrťhodina..

Stratený čas nie je zadarmo

Samozrejme, chyby sa dejú, a len ten čo nič nerobí, nič nepokazí.

Nepochopiteľné je pre mňa nie to, že systém má chyby. Nepochopiteľné je to, že v takomto mimoriadne drahom, sledovanom a dôležitom systéme dodnes spoľahlivo nefungujú ani len základné funkcie.

Absurdná implementácia doručeniek (doručenka je samostatnou správou, ktorej prevzatím sa spustí doručovanie samotnej správy) sa mi javí ako totálny omyl priamo v architektúre systému. Systém sa takto musí vysporiadavať s dvojnásobným množstvom správ oproti tomu, ak by údaj o doručení bol iba príznakom (atribútom) doručovanej správy. Ak nastala chyba pri návrhu systému, je už zažratá tak hlboko, že zmeniť to za behu môže byť dosť náročné.

No oprava druhej spomínanej chyby (odstránenie diakritiky z názvu interného komponentu, alebo jej povolenie v kontrolnom regulárnom výraze) je pre programátora nepochybne vecou niekoľkých minút. Prečo nedošlo k oprave? Prečo sa takáto triviálna chyba namiesto opravy vlečie so systémom tak dlho, že sa stane zjavne dobre známou pre helpdesk, ktorý posiela užívateľov do starej verzie?

Tento sfušovaný systém obral len mňa samotného v tomto roku o desiatky hodín pracovného času, ktoré by som inak využil na produktívnu prácu.

Ak sa podobné veci dejú aj rádovo stotisícu ďalších užívateľov, koľko miliónov človekohodín a koľko desiatok miliónov eur sme len v tomto roku stratili kvôli tomu, že niekto takto brutálne odflákol svoju robotu a nie je schopný chyby v rozumnom čase odstrániť??

Jedinou záchranou pre tento systém je iba to, že jeho používanie je povinné. Ak by jeho používanie bolo dobrovoľné a stála by za ním súkromná firma, ani pes by už po nich neštekol...