Voľby ženevskej vlády podľa novej ústavy sa prvýkrát konali 6. októbra 2013 a druhé kolo 10. novembra 2013. Vtedy v prvom kole nebol zvolený ani jeden kandidát a všetci postúpili v druhom kole. Podľa novej ženevskej ústavy na zvolenie v prvom kole už treba 50% hlasov namiesto predošlých 30%. Okrem toho sa predĺžilo i volebné obdobie zo 4 na 5 rokov.
Voľby tak pripadli na rok 2018. Prvé volebné obdobie podľa novej ústavy bolo aj tak kratšie o pol roka, lebo kedysi sa voľby konali na jeseň, po novom na jar. Teraz sa prvé kolo volieb konalo v nedeľu 15. apríla 2018 a druhé kolo v nedeľu 6. mája. V prvom kole bol už zvolený liberál Pierre Maudet a voľby sa tak týkali len šiestich zvyšných kresiel.
Mnoho kandidátov z prvého kola volieb sa stiahlo z taktických dôvodov, aby sa nedrobili hlasy. Všetci socialisti, ktorí boli pod čiarou v prvom kole, svoju kandidatúru disciplinovane zrušili. Eric Stauffer, búrlivý populista, ktorý svojho času založil Hnutie ženevských občanov MCG, so všetkými sa pohádal a teraz si založil nové hnutie Ženeva v pochode, pohorel tak, že hneď po prvom kole ohlásil rozpustenie politickej strany. Za politickou stranou na jedno použitie nebude veľa ľudí plakať. Len Luc Barthassat, kandidát kresťanských demokratov, a zopár iluminátov a chmelárov skúšalo šťastie znovu.
Definitívne výsledky boli oznámené v nedeľu podvečer. Účasť nízka (35.0%), výsledky jasné, odstup medzi kandidátmi značný, nebolo treba opakovane prepočítavať hlasy do noci. Na serveri Republiky a kantónu Ženeva sú zverejnené výsledky nasledovné:
1. Pierre Maudet, pravicová Dohoda (zvolený už v prvom kole 50180 hlasmi)
-
2. Mauro Poggia, Hnutie ženevských občanov MCG 51015 hlasov
3. Serge Dal Busco, kr. dem., pravicová Dohoda PLR+PDC 50141
4. Antonio Hodgers, Zelení, ľavicová koalícia Soc+Zelení 49684
5. Nathalie Fontanet, lib., pravicová Dohoda PLR+PDC 45522
6. Anne Emery-Torracinta, soc., ľavicová koalícia Soc+Zelení 44905
7. Thierry Apothéloz, soc., ľavicová koalícia Soc+Zelení 44884
-
8. Luc Barthassat, kr. dem., pravicová Dohoda PLR+PDC 34357
9. Jocelyne Haller, Spoločne naľavo, 27121
10. Yves Nidegger, ľudovci UDC, 23940
11. Willi Cretegny, Zvládnutá prosperita 20600
12. Paul Aymon (prezývaný Paul Sierre), Na zdravie! 9428
Infografika na kantonálnom serveri je výborne prepracovaná, prepojená s mapkami a je možné vidieť, v ktorej obci ktorý kandidát bodoval. Iné znázornenie vrátane účasti od roku 1930 je na serveri Tribune de Genève. Odvtedy bola volebná účasť nižšia len dvakrát, a to 27.9% v roku 1948 a 33.25% v roku 1989.
Nováčikovia sú dvaja. Nathalie Fontanet, malá sympatická blondínka, rozvedená s dvoma deťmi, vie zosúladiť politiku s rodinným životom. 6 rokov v mestskej rade Ženevy, 10 rokov v ženevskom parlamente. Právna poradkyňa banky UBS. Zaujímavosť: narodená na francúzskej strane hranice v mestečku Saint-Julien-en-Genevois. Thierry Apothéloz, socialista, právnik a sociálny pracovník, starosta mesta Vernier, prezident Asociácie ženevských obcí. Vo Švajčiarsku nemá slovo "právnik" rovnako negatívny podtón, ako v niektorých krajinách, kde najhorší darebáci sú poväčšine právnici.
V porovnaní s predošlým obdobím, keď do vlády prišlo päť zelenáčov, je táto vláda ostrieľaná a ľudia očakávajú, že si poradí s veľkými témami, ktoré sú tradične otázky rozvoja a dopravy, ale teraz sa k nim pridala aj nutná reforma dôchodkovej pokladne 2. piliera štátnych zamestnancov, preklenutie jazera mostom či tunelom, viaznúca výstavba viacero električkových tratí a zvládnutie rozpočtu po zavedení nového zdaňovania podnikov.
Ostatní štátni radcovia už majú za sebou jedno volebné obdobie v úrade. Liberál Pierre Maudet a Zelený Antonio Hodgers sú aktívni mladíci v plnej sile a v druhej legislatúre budú už zabehaní a skúsení. Pikoška: Pierre Maudet má dvojité občianstvo švajčiarske a francúzske. Antonio Hodgers sa narodil v roku 1976 v Buenos Aires ako syn politického odporcu režimu, ktorý skončil zavraždený. Do Švajčiarska prišiel s matkou v roku 1981 a politický azyl dostal v 1983.
Financmajster Serge Dal Busco o sebe veľmi nedal vedieť a je to tak len dobre. Švajčiari majú radi politikov, ktorým rezort funguje ako dobre naolejovaný hodinový stroj. Teraz musí zvládnuť reformu dôchodkov štátnych zamestnancov a udržať na uzde rozpočet, keď sa multinacionály a domáce podniky budú zdaňovať rovnakou sadzbou.
Mauro Poggia viedol boj proti zdravotným poisťovniam a aj inak si v rezorte zdravotníctva a sociálnych vecí počínal dobre. Prebehlík od kresťanských demokratov, po sobáši s moslimkou konvertoval na islam a tejto téme sa nevyhýba ani v priamom rozhlasovom či televíznom prenose. Právnik s dvojitým občianstvom, v roku 2008 kandidoval do talianskeho senátu za Úniu kresťanských a centristických demokratov, aby reprezentoval zahraničných Talianov. V prvom kole ženevských volieb 2018 skončil s druhým najväčším počtom hlasov a výborný výsledok si zopakoval v druhom kole.
Anne Emery-Torracinta mala na starosti Departement verejného vzdelávania, čo je ekvivalent ministerstva školstva. Počas jej úradu bolo viac nepríjemných udalostí a boli obavy o jej znovuzvolenie. Množstvo hlasov, ktoré získala, svedčia o tom, že ľudia ocenili spôsob, akým vyriešila problémy.
Luc Barthassat mal veľkú výhodu, že už bol v kresle štátneho radcu. Švajčiari radi zvolia znovu politika, ktorý už niečo dokázal a podobne ako víno, s pribúdajúcim vekom je stále lepší. Žiaľ, Luc Barthassat nebol veľmi zručný politik. Namiesto práce riešil svoj osobný image na sociálnych sietiach. Už jeho kandidatúra v 2013 nebola príležitosť, ako robiť dobrú politiku, ale ako obsadiť kreslo po liberálke Isabelle Rochat, nad ktorou sa zbiehali mračná potom, ako v 2012 pustila portfólio bezpečnosti, polície a životného prostredia a vzala department solidarity a zamestnania. Takže pán Barthassat tam od začiatku nebol preto, aby dobre riadil záležitosti republiky, ale aby vyhral voľby. Podobne ako Isabelle Rochat Zelená Michèle Kunzler v 2013, jeho predchodkyňa v rezorte, aj jeho postihla sankcia voličov a druhýkrát už nebol zvolený do úradu.
Rezort dopravy je náročný, lebo je veľmi sledovaný a ľudia sú so situáciou právom nespokojní. Zelení verejnú dopravu riešili tak, aby to bolo čo najviac konfrontačné a kde pridali električkové koľaje alebo cyklodráhu, tam zrušili jazdný pruh autám, aj keď sa tomu dalo vyhnúť. Potom sa popálili dvaja štátni radcovia, ktorí vo funkcii pohoreli. Sú úvahy, že by bolo najlepšie, keby doprava pripadla Pierrovi Maudetovi, lebo je šikovný, obľúbený a poradí si so všetkým. Nestalo by sa, že Ženeva príde o federálne subvencie, lebo Luc Barthassat príde do Bernu nepripravený a bez domácej úlohy, vypracovaného pred-projektu, na ktorý sa dajú pýtať peniaze. A výstavbu nových úsekov električkovej trate treba odložiť na neskôr.
Iný kresťanský demokrat, Philippe Joye, architekt, štátny radca v legislatúre 1993-97, upadol do nemilosti po škandále, keď vysvitlo, že platil hotelovú izbu jednému adolescentovi. To mu u voličov neprešlo a nedostal druhý vládny mandát. Prešiel do MCG a v 2013 sa mu podarilo dostať poslanecký mandát v ženevskom parlamente. V 2015 sa stal členom mestskej rady, kolektívneho riadiaceho orgánu mesta Vernier. V rámci rotujúceho predsedníctva sa môže na rok stať starostom. Poslancom už nie je. Švajčiarski politici nemôžu všetko, ani keď vyhrajú voľby.
Zaujímavým kandidátom bol vinár Willi Cretegny. Jeho tézami dlhodobo sú: Áno potravinovej suverenite, áno ekonomike rešpektujúcej kvalitu života a naše prírodné zdroje, áno rozumnej spotrebe, zastaviť betonáž kantónu, zvládnuť rozvoj letiska, znovu zaviesť importné clá a colné poplatky. Inak povedané, všetko témy ženevského poľnohospodára a vinára, ktorému vadí úbytok ornej pôdy v preplnenom kantóne, a konkurencia lacného zahraničného vína. To by bola dobrá výbava pre poslanca Zelených v parlamente, ale do vlády sa s tým ťažko dostať.
Zľava doprava: Každý hlas zaváži pre tvoju budúcnosť! Na Vaše zdravie, Váš ženevský prorok. Mauro Poggia do Štátnej rady - politika zdravého rozumu. Zdroj: autor
Nová ženevská vláda je tak vyrovnaná. Dvaja socialisti, jeden Zelený, dvaja radikáli-liberáli, jeden kresťanský demokrat. Jazýčkom na váhach bude Mauro Poggia za MCG, ktorý sa ukázal byť kompetentným, nekonfrontačným politikom, na rozdiel od zakladateľa hnutia Erica Stauffera, ktorý v politike asi skončil. Podobne je v rovnováhe aj parlament. Vláda i parlament budú môcť pracovať v súzvuku, lebo hľadanie kompromisu bude podobné u legislátora i v exekutíve. Všade sú to kompetentní ľudia plní dobrej vôle, aby Ženeva napredovala. Ľudia majú najradšej, keď politici robia, čo sa od nich očakáva a keď je politika nudnou. Vtedy je všetkým dobre.
Ďalším krokom bude rozdelenie portfólií medzi členov vlády a voľba predsedu. To sa deje za zavretými dvermi. Inde by vláda mala 20 alebo 30 ministrov. Vo Švajčiarsku si siedmi radcovia kompetencie rozdelia medzi sebou podľa ich vzdelania a podľa záujmu. Jeden z nich bude predsedom vlády. Podľa novej ústavy počas celého volebného obdobia. Rotujúce predsedníctvo bolo v Ženeve nahradené pevným.
Súvisiaci blog: Voľby do ženevského parlamentu 2018-2023 a prvé kolo voľby vlády
