Myslím si, že na budúci týždeň sa rýchlo ukáže, akú reálnu silu táto výzva má a potom sa všetci vrátime k spoločnému pracovnému stolu. Napriek tomu pár poznámok, pretože tie požiadavky sú naozaj zvláštne:

Požiadavka č. 3: „Zmena zákona o kontinuálnom vzdelávaní učiteľov.“ Takýto zákon neexistuje, ale systém kontinuálneho vzdelávania ideme meniť, dokonca to ohlasujem už niekoľko mesiacov. Samozrejme, aj za účasti učiteľskej obce, ktorú cez stavovské organizácie konzultujem vždy. Ich zástupcovia sú aj členmi pracovnej skupiny.

Požiadavka č. 2: „Vybavenie škôl didaktickými prostriedkami.“ Aktivisti požadujú, aby vláda tento rok do škôl naliala 400 miliónov eur „s cieľom vyrovnať existujúce rozdiely vo vybavenosti škôl didaktickými prostriedkami“. To je približne 70 tisíc eur do každej školy (materskej, základnej, strednej)! Pre porovnanie, na didaktické prostriedky sa od roku 2007 celkovo minulo zo štrukturálnych fondov 160 miliónov eur. A zrazu sa má za JEDEN rok minúť 400 miliónov na vyrovnanie rozdielov?

Na základe čoho vôbec toto číslo vzniklo? A ako by sa to, preboha, dalo stihnúť? Viem, koľko práce nám dalo vytvoriť kritériá na desaťmiliónovú výzvu na zvyšovanie kapacít materských škôl a na zadministrovanie celého procesu. Zmapovanie vybavenosti pomôckami, nastavenie kritérií na prideľovanie prostriedkov, verejné obstarávania za 400 miliónov, sprocesovanie financií a to všetko za niekoľko mesiacov? A ešte raz, odkiaľ sa vôbec takéto fantastické číslo zobralo?

Požiadavka č. 1: „Primerané ohodnotenie pedagógov“. Aktivisti požadujú navýšenie platu každého pedagogického pracovníka na Slovensku o 140 eur od 1.2. 2017 a o ďalších 90 eur od 1.1. 2016. Ako ukázala následná diskusia, mladší učitelia majú často len hmlisté informácie o tom, aké vlastne hrubé mzdy v školstve sú. Sami sa často nedostanú k rôznym druhom príplatkov, takže ani nevedia, že existujú - od príplatkov pre uvádzajúcich pedagógov až po osobné príplatky. Tieto príplatky ale sú súčasťou mzdy veľkého množstva učiteľov a reálny plat tak často je skutočne výrazne vyšší ako tarifný plat. Našťastie aj diskusia medzi samotnými mladými učiteľmi sa za niekoľko dní posunula od prudkého odmietania štatistík, ktoré zverejnilo ministerstvo, po ich neochotnú akceptáciu.

Napriek tomu, že mzdy v školstve nie sú až také nízke, ako si ešte pred niekoľkými dňami niektorí mysleli, je fakt, že ich treba ďalej zvyšovať a rýchlejšie, ako doteraz. Druhá vec je, že zároveň potrebujeme systém prečistiť. To, že kapitolu školstva vieme navyšovať, sme ukázali. Pri zákone o športe sa výmenou za vyššiu transparentnosť prostredia do štyroch rokov zdvojnásobí rozpočet športu. Pri internátoch je vláda pripravená preinvestovať 50 miliónov eur - a nikto zúčastnený nenamieta, pretože to, že vieme vytvoriť dobré investičné programy, sme ako ministerstvo dokázali už pri programe rozširovaní kapacít materských škôl. A obdobne pri platoch, kde ale ide o násobné čiastky, vieme dostať do systému postupne viac peňazí - ale musí sa tu riadne upratať, okrem iného preto, aby bolo jasné, že sa peniaze aj naozaj vždy dostanú tam, kam majú.

Úvodom do diskusie bol jesenný komentár Inštitútu vzdelávacej politiky. Trvám na tom, že navyšovanie prostriedkov musí byť garantované v programovom vyhlásení vlády. Nie ako všeobecná deklarácia, ale ako jasný záväzok. S tým súhlasili aj školské odbory, ktoré povedali, že ak takéto garancie nedostanú, pôjdu do nátlakových akcií, pravdepodobne až štrajku. To považujem za férovú hru. Ale vystúpiť po uzvretí kolektívneho vyjednávania a štátneho rozpočtu s tým, že treba okamžite platy zvýšiť o 140 eur každému jednému z vyše 90 tisíc pedagógov je zvláštny spôsob vyjednávania.

Zvláštna je navyše forma nátlakovej akcie. Aktivisti ju nazvali štrajkom. V skutočnosti plánujú to, že nie školy, ale jednotlivci, ktorí súhlasia s požiadavkami, neprídu do školy. Zvyšok kolektívu bude ďalej pracovať. Je to, slušne povedané, viac ako netradičné riešenie. Chcel by som vidieť precedens inde v Európe.

Opakujem, táto akcia nemôže vydržať. Maximálne na niekoľko dní zbytočne nahnevá rodičov tam, kde to spôsobí problémy im. A tam, kde nie, nahnevá kolegov, ktorí do školy normálne prídu.

Toľko moje vyjadrenie na aktuálnu tému. Nerád by som ale tento blog využíval na politické prestrelky. Moje ďalšie posty sa preto už budú venovať vzdelávacej tématike a plánovaným zmenám v slovenskom školstve.