Bohužiaľ na Slovensku žijeme v istom nastavení, kde napríklad v IT sektore existujú kartely a rôzne zákulisné dohody, s ktorými bohužiaľ štát nevie nič robiť a musí sa im prispôsobiť.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák podľa slov Zuzany Hlávkovej
Slovensko, v zastúpení vlády R. Fica, minulo na „eGovernement“ alias IT systémy štátu takmer miliardu eur. Za túto absurdnú sumu máme absurdné IT systémy štátu.
Keď som podpredsedovi vlády Pellegrinimu pripomenul na poslednej schôdzi parlamentu tieto skutočnosti, rozčúlil sa do nepríčetnosti a dvakrát vyhlásil, že „ja vám o tom nedovolím rozprávať!“
A z rukáva si vytiahol „eso“ o tom, že vraj sme európska špička v eGovernmente.
Celý minulý rok sme riešili nefunkčnosť rôznych IT systémov, zatiaľ čo Pellegrini predlžoval nábeh používania štátnych schránok. Preclievací systém CEP, Slovensko.sk, ľahostajná reakcia na chybný certifikát pre čipy v občianskych preukazoch... To sú len príklady.
Pozerám rebríčky krajín týkajúce sa „eGovu“. Podľa OSN sme za Moldavskom a pri Trinidade a Tobagu. Podľa EÚ sme, citujem, „podpriemerní“. OECD – podpriemerní.
Treba pokračovať?
Údajne sme v trojke najlepších vo zverejňovaní vecí štátu. Zdroj Pellegrini neuviedol, ale teoreticky môže byť. Počnúc infozákonom, pokračujúc orsr.sk a zverejňovaním zmlúv - vďaka pravicovým vládam. Po našom obrovskom tlaku sa od tohto roka budú zverejňovať všetky „vratky DPH“
EGovernment je však o službách štátu, vybavovaní si vecí cez internet. A to je peklo.
V čom sme teda špička?
Vedieme – a úplne jednoznačne – vo výdavkoch na IT. Vo vzťahu k domácemu produktu sme v niektorých rokoch boli na popredných miestach.
Toto je však súčasťou problému – platenie absurdných súm za absurdné IT systémy. Je to daň za Lajčákov život v určitom nastavení, s ktorým štát nevie nič urobiť.
A samozrejme, že štát to vie – vie zmeniť nastavenie výberových konaní, zverejňovať aplikačné programové rozhranie - len na príklad.
Pointou je, že za vlády Smeru sa akosi nechce, lebo skorumpované prostredie je presne to, v ktorom jedinom vedia smeráci operovať.
Pellegrini si v tomto volebnom období vybudoval svoj hrad – úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. K tomuto dňu vyše 130 ľudí, 5 miliónov minutých v prvom roku (2016) a ďalšie milióny v ďalších.
Nie že by už nebola dávno zriadená agentúra NASES (Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby) pod úradom predsedu vlády.
Nakoniec bude zrejme najlepším opatrením - ak nie k lepším službám štátu, tak aspoň k úspornejšiemu štátu – ak sa Pellegriniho úrad zruší a milióny, ktoré pohlcuje sa dajú na charitu.
Hovorili sme o celkových chabých výsledkoch. Oveľa škaredší pohľad je však na detaily – situáciu jednotlivých častí štátnej správy. A to v dvoch rovinách – služby voči občanovi (výstup) a samotné fungovanie úradov. O tom budem písať v ďalších pokračovaniach.
Samozrejme, ak mi Pellegrini nezlepí prsty kanagonom alebo nedá náhubok na ústa – či ako si predstavuje to, že mi „nedovolí rozprávať“.
