Jedným z nevyhnutných dôsledkov masového vysokoškolského štúdia je jeho rastúca rôznorodosť. Ak pred dvadsiatimi rokmi stačilo, že ste „inžinier“ či „magister“, dnes začína byť dôležité, kde ste titul získali a čo ste študovali. Inými slovami, keď má titul „skoro každý“, samotný titul už pochopiteľne nemá takú výpovednú hodnotu.
Na Slovensku sa v uplynulých rokoch začala odborná a spoločenská diskusia na túto tému. Čoraz hlasnejšie sa presadzujú tí, ktorí presadzujú „praktické“ technické vedy a nadávajú na „nepoužiteľné“ spoločenské a humanitné vedy. Majú pravdu?
Jedna z možností je skúmať platy absolventov jednotlivých odborov či skupín odborov. Umožňujte to portál, ktorý nedávno zriadilo ministerstvo školstva. Mzdové dáta nepotvrdzujú jednoduché pravdy – medzi špičkovými oblasťami sú informatici, ale nie iní technici, matfyzáci, ale aj niektorí manažéri a farmaceuti, či študenti z mojej vlastnej fakulty sociálnych a ekonomických vied. Medzi absolventmi toho istého z rôznych škôl bývajú veľké rozdiely, čo naznačuje, že cveng konkrétnej fakulty môže byť dôležitejší ako „použiteľnosť“ niektorých odborov.
Platy absolventov sú zaujímavá informácia pre rodičov a študentov, ale slabý indikátor kvality vzdelávania. Jednak preto, že nemerajú pridanú hodnotu školy, ale skôr osobnú kvalitu študentov, ktorí sa na ne zapíšu. Inými slovami, ak u vás študujú najlepší maturanti, budete mať na promóciách jedných z najlepších absolventov, aj keby ste im päť rokov púšťali videohry a porno. Okrem toho platy odrážajú aj mzdové pomery v danom odvetví oveľa viac ako individuálnu kvalitu absolventa - farmaceuti sú na tom o dosť lepšie ako učitelia.
V Spojených štátoch sa preto pokúšajú merať pridanú hodnotu vysokoškolského vzdelávania priamo. Robia to cez takzvané CLA testy, ktoré robia na vzorke študentov pri zápise na školu a potom s odstupom dvoch rokov. Tieto skúšky nemerajú ovládanie konkrétnych vedomostí, ale overujú schopnosť zaobchádzať s informáciami, kriticky ich vyhodnotiť, spracovať a dobre komunikovať výsledok. Účastníci testov musia z veľkého množstva podkladov spracovať syntézu a odporúčania na určitú tému.
Toto totiž považujú za kľúčový aspekt vysokoškolského vzdelania nielen takmer všetci americkí univerzitní pedagógovia, ale aj drvivá väčšina amerických zamestnávateľov. (Na báze CLA testov tiež vyvinula organizácia OECD celosvetové AHELO testy pre vysoké školy, ktoré pilotne zrealizujeme tento rok aj na Slovensku.)
Dvaja americkí vedci – Richard Arum a Josipa Roksa – sa vo svojej štúdii Academically Adrift pozreli na zistenia z CLA testov. Kniha obsahuje mnoho fascinujúcich záverov, ale tu by som chcel hovoriť o študijných odboroch. Autori sa totiž pozreli aj na to, akú pridanú hodnotu majú jednotlivé študijné odbory. Kládli si otázku, štúdium čoho v Amerike najviac „rozvíja mozog“. (Výsledky sú očistené o rôzne charakteristiky študentov rôznych odborov, takže nemôžu byť vysvetlené tým, že „matfyzáci“ sú iní ako „ekonómovia“.)
Arum a Roksa uvádzajú, že najmenšiu pridanú hodnotu majú odbory sociálna práca a všetko, čo súvisí s biznisom (teda aj rôzne manažmenty, marketingy a pod.) Najvyššiu pridanú hodnotu majú prírodné vedy, ale len tesne za nimi sú spoločenské a humanitné vedy, kam podľa autorov patrí sociológia, politológia, história, jazyky či literatura, ale nie biznis, sociálna práca či masmediálne štúdiá. Technické vedy sú niekde v strede.
Arum a Roksa majú aj vysvetlenie. S intelektuálnym rastom študenta súvisí, ako tvrdo musí v škole pracovať a osobitne, koľko toho musí prečítať a napísať počas semestra. Najlepšie výsledky sa dostavujú tam, kde študenti musia v priemere týždenne prečítať viac ako 40 strán textu, aby sa pripravili na prednášky a semináre a ZÁROVEŇ musia napísať aspoň jednu originálnu prácu na predmet dlhšiu ako 20 strán.
Aj preto sa mi kľúčom k zvýšeniu kvality vysokých škôl zdá dôraz na vyššie nároky na študentov aj pedagógov. Dnes si v mnohých – a nielen „mäkkých“ odboroch – študenti odvykli pracovať a to treba zvrátiť. (Jeden pomerne veľký zamestnávateľ krúti hlavou, ako aj študenti z matfyzáckeho typu škôl dnes nemajú problém robiť na plný úväzok.) No samo o sebe to ešte nepomôže. Nestačí totiž do sylabu nahádzať množstvo čítania, s ktorým sa následne na hodine intelektuálne nepracuje a vyžadovať mechanický referát (stiahnutý z webu), ktorý si navyše pedagóg často ani neprečíta.
Plánovači z jednoduchého kraja vedia, že nám treba viac „technikov“ alebo menej politológov. Aj bez CLA dát zo Slovenska si však dovolím tipnúť, že potrebujeme najmä kvalitnejšie vzdelaných absolventov absolvujúcich náročné programy. Oveľa menej potom záleží na tom, čo študovali – aj keď tej sociálnej práci sa predsa len treba vyhnúť, ak sa dá...
