Čo sa môžeme naučiť z výsledkov PISA

Preto je v meraniach PISA dôležité nielen poradie krajín, ale aj cieľ meraní. Aktuálne merania sa sústredili najmä na excelentnosť, ale zároveň aj rovnosť prístupu všetkých detí ku kvalitnému vzdelaniu. Systémy, v ktorých funguje oboje, sa ocitajú na vrchole rebríčka, ako tohtoroční nováčikovia Macao a Estónsko.

Na Slovensku, rovnako ako v krajinách OECD majú študenti neštátnych škôl už v treťom meraní excelentné výsledky: napríklad v prírodovednej gramotnosti sú naši študenti v neštátnych školách na úrovni víťazného Singapuru. Po odrátaní vplyvu socio – ekonomických faktorov majú títo žiaci presne také isté výsledky, ako žiaci verejných škôl. Hendikep sa ráta podobne ako v golfe, a nie je to, samozrejme, ich chyba, ani chyba ich škôl. Práve naopak, tu vidím cestu, ako uvažovať o zlepšení výsledkov všetkých našich žiakov.

Podmienky na vzdelávanie

Socio-ekonomické faktory v meraniach totiž neznamenajú výšku finančných prostriedkov, ktoré má rodina k dispozícii (to PISA neskúma), ale to, či škola poskytuje nejaké vyučovacie hodiny alebo kurzy navyše, či majú žiaci doma alebo inde k dispozícii knižnicu, internet, či sú obaja rodičia zamestnaní, či má dieťa doma vlastný kútik na učenie. Slovenské neštátne školy sú v top päťke v počte extra hodín a kurzoch, zameraných na prírodné vedy. Cesta k lepším výsledkom vzdelávania u všetkých detí vedie teda aj cez nahradenie nepriaznivých domácich podmienok: možnosť škôl pridať deťom disponibilné hodiny, otvoriť im školské knižnice, študovne a počítačové miestnosti aj vo voľnom čase, čítať si s nimi (už 30 minút spoločného čítania denne pomáha zlepšeniu vo všetkých predmetoch), vytvoriť im individuálny priestor a podmienky, pomoc a podporu pri učení a ideálne aj v spoločnosti dosiahnuť, aby mali obaja ich rodičia primeranú prácu.

Konkrétne a hneď môžeme v školách, ktoré v národných meraniach prepadávajú, nahradiť chýbajúce socio-ekonomické podmienky zvýšenou starostlivosťou a záujmom o deti, naštartovať programy individuálnej pomoci a aj rodinnej intervencie. Inšpiráciou napríklad môže byť program Teach for Slovakia, Duke of Edinburgh International Award alebo iné úspešné projekty dobrovoľníckej či inej pomoci školám. Naopak školám, ktoré dlhodobo preukazujú vynikajúce výsledky a zabodovali aj v PISA, dať oveľa väčšiu slobodu a prizvať ich k tvorbe koncepčných návrhov. Semaforovou metódou dosiahneme diferencovanú pomoc a podporu práve tam, kde je to potrebné. Namiesto plošných legislatívnych zásahov sa radšej sústreďme na konkrétnu pomoc deťom a školám, ktoré ju potrebujú.

Obsah vzdelávania

Ďalšia potrebná zmena je v tom, čo sa naše deti vlastne v školách učia. Vyučovanie takmer úplne ignoruje budovanie schopnosti riešiť problémy, a tak sa od toho, čo je obsahom úloh v meraniach PISA, postupne stále viac vzďaľujeme. Úlohy v PISA vyžadujú nie reprodukovať namemorované fakty a rátať podľa vzorcov, ale poznatky a vedomosti premeniť na praktické riešenie problémov. Už v roku 2009 bolo v PISA jednou z úloh rozoznať nesprávne interpretované údaje v grafe, alebo zmeniť úradné znenie textu o očkovaní do prijateľnej komunikačnej podoby. Naši študenti sa však ďalej učia vymenovať rieky v Afrike namiesto toho, aby uvažovali a diskutovali, ako napríklad zmena klimatických podmienok ovplyvňuje vznik migračnej krízy. Donekonečna preberajú premeny hmotnostných jednotiek, ale nevedia rozoznať, keď niekto ukazuje v televíznej relácii skreslený graf. Učia sa vetné členy a rozbory literárnych diel, ale neučia sa tvoriť obsah, kriticky hodnotiť informácie v médiách, ani kreatívne písať.

Cesta k lepším výsledkom vedie teda cez zmenu vzdelávania tak, aby nebolo len prípravou na riešenie problémov v dospelom živote, ale aby riešiť problémy bolo bežnou súčasťou vyučovania. K tomu je potrebné, aby boli vzdelávacie programy viac diferencované, školy slobodnejšie v distribúcii vyučovacích hodín a učitelia vybavení metodickými a podpornými materiálmi a motivovaní naozaj kvalitne učiť. S tým súvisí aj oveľa väčšia voľnosť škôl v tom, aké predmety sa vo vzdelávacom programe rozhodnú posilniť.

Je treba sa vyrovnať aj s tým, že pri súčasnej situácii, kedy poznatky rastú tak rýchlo, že za 1 rok narastie objem poznania viac, ako pred 100 rokmi za celý ľudský život, nebude nikto rovnako excelentný v matematike, vo vedách, aj v tvorivom používaní jazyka. Ale každé dieťa by malo dostať rovnakú príležitosť vzdelávať sa v tom, v čom je jeho potenciál.

Poučenie od susedov

Poľsko bolo v PISA skokanom roku 2012 a naďalej patrí k najlepším, Česká republika zasa veľmi poskočila v čitateľskej gramotnosti. Estónsko je tohtoročným prekvapením, okrem vynikajúcich výsledkov patrí k top krajinám v rovnosti prístupu detí ku vzdelaniu. Cieľom meraní PISA je ukázať, kde sa lídri vo vzdelávaní môžu inšpirovať, aj keď žiaden systém nemožno úplne prevziať. Z úspechu krajín, s ktorými sme boli na rovnakej štartovacej čiare sa však aj my môžeme veľa naučiť.

PISA 2018 je nová výzva

Asi najdôležitejšie je prestať vyplakávať nad výsledkami a dohodnúť sa, čo môžeme všetci urobiť preto, aby sme kontinuálny hlboký prepad v roku 2018 zastavili.

Ďalšie merania PISA v roku 2018 budú zamerané na riešenie globálnych a interkultúrnych problémov, kritické myslenie, schopnosť vidieť veci z viacerých perspektív, spoluprácu s ľuďmi z iných podmienok a kultúr a schopnosť navrhovať riešenia pre udržateľný rozvoj a prosperitu spoločnosti. Merať sa bude schopnosť riešiť problémy globalizovaného sveta za pomoci matematiky, logiky, prírodných vied a kritického myslenia. Študenti môžu napríklad dostať úlohu, v ktorej budú riešiť problém s nedostatkom pitnej vody, či odhaľovať prekrútené informácie v texte.

Máme sa o čom s terajšími ôsmakmi a kvartánmi osemročných gymnázií, ktorých sa meranie PISA 2018 bude týkať, rozprávať. Pomôcť môžu rodičia, médiá, celá spoločnosť. Začať môžeme napríklad tu.

Pri dlhodobejších zámeroch sa môžeme inšpirovať pripravovanou reformou u ďalšieho úspešného suseda - v Rakúsku.

Dokážeme to?

Zdroje dát: www.oecd.org/education/pisa-2015-results-volume-i-9789264266490-en.htm