V špajzi mám stovky povystrihovaných receptov z rôznych domácich aj zahraničných časopisov. Rada nakupujem potraviny a obzvlášť korenia – fascinuje ma ich vôňa. S pasiou si pozriem aj reláciu o varení.

Avíza dvoch slovenských komerčných televízii o spustení kulinárskych súťaží ma na rozdiel od iných už značne opotrebovaných „show“ zaujali, ale keďže obe relácie o varení zaradili v rovnakom čase, po krátkom prepínaní som zastala pri Masterchefovi. Možno aj preto, že tento formát počas prázdnin promovala aj moja obľúbená francúzska stanica.

S akou chuťou som reláciu začala sledovať, s takou nechuťou som ju pozerať prestala. Neverila som, že aj pri kulinárskej relácii sa dá toho toľko pokaziť. A teraz nemyslím nevydarené jedlá niektorých súťažiacich.

Ponižovanie účastníkov, hádzanie tanierov, (ne)vypípané nadávky, vyvolávanie stresu, nekonečné naťahovanie času pri naťahovaní súťažiacich pri vyraďovaní... a to celé rozpačito "odmoderované" modelkou.

Keďže v prípade Masterchefa ide o licencovanú reláciu s presnými pravidlami hry, ktoré treba rešpektovať, zaujímalo ma, či aj francúzska verzia tejto relácie bude rovnako odrádzajúca. Výsledok? Dve hodiny príjemnej atmosféry, slová chvály, povzbudenia, kulinárske rady, vtipné komentáre. A k tomu ponorenie sa do hlbín regionálnych špecialít či kultúrnych a historických pamiatok. Pastva minimálne pre oči. To všetko sprevádzané profesionálnou moderátorkou. Maximum kritiky, čo traja profesionálni šéfkuchári za spomínanú reláciu dokázali chrstnúť súťažiacemu do očí bolo: Nevydarilo sa ti to. (Mimochodom v jednom rozhovore s autorom formátu kuchárskej show som sa dočítala, že porotcovia by mali hodnotiť len jedlá, nie tých, ktorí ich pripravili... Nielen deti, ale aj dospelí tu však zjavne majú problém čítať s porozumením, v tomto prípade aspoň pravidlá súťaže.)

V minulosti som si takto zo zvedavosti pozrela na francúzskej stanici realityshow o farmároch, hľadajúcich si ženu. Rozdiely medzi tým, čo som našla na našich a francúzskych obrazovkách, boli aj vtedy na míle vzdialené. V zásade romantický príbeh na pozadí dojenia, žatvy, zaujímavých postrehov o pestovaní rastlín či chovaní zvierat verzus nadávky, alkohol, nevera, primitívne dialógy.

Čiže nie náhoda, ale pravidlo. Kým vo Francúzsku sa snažia aj cez súťažné relácie priniesť pozitívne emócie, pohodu, zaujímavosti, slovenské stanice vsádzajú na čo najkontroverznejších účinkujúcich, konflikty, negatívne emócie, posmech, ponižovanie ľudskej dôstojnosti.

Napriek rozdielnemu prístupu k poňatiu formátu kulinárskej či farmárskej relácie sú tie "soft"verzie vo Francúzsku rovnako sledované ako tie "hard" u nás.

Neverím, že sme primitívnejší národ. Že nás viac teší poníženie ako pochvala, neúspech ako úspech. Asi je prirodzené (a je to známe aj z dávnej minulosti, keď ľudia sledovali gladiátorov v arénach alebo verejné popravy), že mnohých fascinuje ľudské nešťastie, ale je istá hranica.

V prípade relácií či súťaží vo varení nie je potrebné ju namáhavo hľadať. Stačí len netlačiť šéfkuchárov do arogantnej pozície a hádzania tanierov s jedlom o zem. A pred peknou modelkou uprednostniť skúseného moderátora. O množstvo skvelých a talentovaných kuchárov sa nebojím. A verím, že naše televízie nestratia sledovanosť, lebo diváci si rovnako radi pozrú ich úspechy a budú sa tešiť z príjemnej a pozitívnej atmosféry.