Naivita vie byť fakt dojímavá. Príkladom môže byť nápad oživiť futbalový Inter Bratislava. Je taký krásne márny, že sa oplatí ho podporiť. Už len preto, že sú na svete ľudia, ktorí sa o čosi s takými mizernými šancami pokúšajú. Bývalý hráč a československý reprezentant Jozef Barmoš na to nejde zle. Stavia na tom najsilnejšom, čo klub mal. Na liahni mladých hráčov. Logika hovorí, že je to dobrá perspektíva. Ale v skutočnosti sú bez šance. O dôvodoch by mohol štartujúcim nadšencom povedať tréner reprezentácie a iný bývalý výborný hráč Interu a reprezentant Vladimír Weiss.
Len rámcovo, pre tých, ktorí majú radšej konské pólo. Klub, odkedy dal od neho ruky preč Slovnaft, živoril. A minulý rok skončil. Síce postúpil do najvyššej ligy, ale majitelia už oň nestáli. Tak ho predali do Senice. Fanúšikov bolo pár a neboli súčasť kontraktu. Hráči veľmi tiež nie. Išlo iba o licenciu. Všetko ostatné – napríklad minulosť – akoby nemalo cenu. Inter nie je jediný klub, ktorý majitelia hodili cez palubu. Nie je to veľmi dávno, čo mecenáš Petržalky Ivan Kmotrík vymenil záľubu v petržalskom futbale za puto k modrým slovanistickým farbám. Petržalku, ktorú svojho času spolu s trénerom V. Weissom dostal do európskeho futbalu, pustil z hlavy. Ako sa to dá? Vysvetlenie je prosté: je to biznis. Fanúšik to rozchodí.
Fakt je, že v slovenskom futbale vládnu katastrofálne pomery. Boli zlé historicky. A odkedy sa stal iba tovarom, sú nestráviteľné. Korupcia. Tipovanie. Kšefty s prestupmi. Telovýchovné jednoty s prapodivnými právnymi formami. Realitné kancelárie namiesto športových klubov. Zmeny v hracích poriadkoch podľa záujmu sponzorov. Magnáti s neštandardným podnikateľským zázemím.
V. Weiss upozorňuje, že slovenský futbal nevyužíva šance, ktoré mu postup na letné majstrovstvá sveta dáva. Určite má pravdu. No pravda je, že sa treba pýtať aj inak. Či postup do Južnej Afriky nie je len jedovatá ilúzia, že na Slovensku je v tomto športe všetko v poriadku. Nikdy o tom s I. Kmotríkom nehovoril?
