Viem si predstaviť len pár dôvodov, prečo sa nejaký stredoškolák rozhodne učiť cudzí jazyk v súkromnej inštitúcii, mimo svojej „štátnej“ školy. Prvý – chce jazyk naozaj ovládať (čo v triede s 30 spolužiakmi a z ruštiny prerobenou učiteľkou nie je vždy možné) a neváha tomu obetovať čas aj peniaze navyše. Druhý – okrem znalostí túži aj po jazykovom certifikáte. Certifikát Cambridge alebo „vysvedčenie“ z Goethe inštitútu môže mať v očiach zamestnávateľov či vysokej školy lepší cveng ako maturita z jazyka. Nie je malá pravdepodobnosť, že tento ich predpoklad je správny.

Preto je v poriadku, že stredná škola dnes môže svojmu študentovi uznať takýto certifikát ako náhradu maturitnej skúšky. Ministerstvo školstva vedené Dušanom Čaplovičom sa však túto možnosť novelou školského zákona rozhodlo zrušiť. V dôvodovej správy tento krok vysvetľuje nasledovne:

Čaplovič: milí študenti, strčte si ten Cambridge niekam

Zdroj: dovodova sprava Cambridge

Takže: štát nemôže kontrolovať. Nie, že štát skontroloval a zistil, že pri testovaní študentov sa v  jazykových školách hromadne podvádza. Ministerstvu prekáža, že nemôže (alebo sa mu nechce) kontrolovať priebeh a úroveň jazykových skúšok mimo štátnych škôl.

Uznávanie rôznych certifikátov štátu kole oči vraj aj preto, že kazia štatistiky a „výsledky žiakov v rámci populačného ročníka“ nie je možné objektívne porovnať.

Keď som si to prečítal, nazdal som sa, že možnosť nechať si uznať certifikát namiesto maturity využíva aspoň štvrtina maturantov. V skutočnosti skupina štatistikokazov  vyzerá takto (červený výrez):

Čaplovič: milí študenti, strčte si ten Cambridge niekam

Zdroj: graf do blogu Cambridge

Údaje sú za minulý školský rok (za práve končiaci sa budú známe až v júli). Vtedy bola náhrada maturitnej skúšky uznaná 1 395  študentom, čo predstavuje 2,41 percenta maturujúcich z cudzieho jazyka.  Dve percentá študentov kazia štatistiky?

Pritom ich je možno ešte menej. Podľa zákona totiž študenti, ktorým škola uzná náhradu maturitnej skúšky, môžu aj tak „skúšku dospelosti" z cudzieho jazyka absolvovať. Naoko absurdná predstava, ale zákon také niečo vyslovene predpokladá. Koľkí túto možnosť využili? „Údaje, či žiak napriek uznaniu jazykového certifikátu využil možnosť z daného jazyka maturovať, nezberáme,“ odpísal mi hovorca rezortu Michal Kaliňák.

Rozmýšľam, ako celý tento nápad Dušana Čaploviča a kol. slušne okomentovať. Ale nič ma nenapadá. Tak aspoň zacitujem slávneho slovenského patafyzika Remiho Kloosa parafrázajúceho slogan iniciatívy Učiteľ 2020:  „Aby každé dieťa malo kvalitného ministra školstva!“ Podľa zákonov, ktoré ten súčasný predkladá, ho veru nemá.