Minuloročná iniciatíva lekárskych odborárov “Ďakujem, úplatky neberiem” pacientov a nakoniec ani lekárov príliš nepresvedčila (prihlásili sa k nej necelé tri stovky lekárov, čiže niečo cez percento ich celkového počtu). Podobne skepticky zobrala verejnosť gesto policajtov premaľovať ich autá nápisom Pomáhať a chrániť rok predtým. Oba nápady však pracujú so stále viac populárnym konceptom medzi pozorovateľmi boja s korupciou – tzv. lokalizovanou transparentnosťou. Stojí za to ju zavádzať viac aj u nás, pretože pracuje s predpokladmi, ktoré pasujú na Slovensko - primálo funkčných štátnych protikorupčných orgánov a priveľa z korupcie frustrovaných občanov.
Dieter Zinnbauer, hlavný výskumník Transparency International v Berlíne, popisuje tento koncept (v angličtine používa pojem ambient accountability) ako snahu zapojiť verejný priestor a pohyb ľudí v ňom do zlepšenia transparentnosti, zodpovednosti a integrity verejných činiteľov. Pravidelné zverejňovanie zmlúv, pridelených dotácií či koncoročných odmien úradníkov sú skvelé kroky, ale často prichádzajú neskoro. Väčšinou končia akurát tak hnevom a malou nádejou, že krik snáď predíde podobným zlodejinám v budúcnosti.
Lokalizovaná transparentnosť zdôrazňuje kontrolu a občiansku protiakciu čo najbližšie k miestu a času, kde k prípadnej korupcii dochádza. Tam je totiž vyššia šanca predísť negatívnym dôsledkom. Podľa prieskumov Transparency sa zhruba milión Slovákov ročne dostane do situácie zaváňajúcej korupciou. Naproti tomu len desiatky tisíc si nájdu čas pravidelne pozerať zverejnené zmluvy na internete.
Zinnbauer delí nástroje pre občanov v „teréne“ na tri skupiny:
1.Informácie, na čo mám ako občan právo
Tie pomáhajú vytvoriť tlak zo strany občanov, aby úradníci v kontakte s nimi nezneužívali ich tradične horšiu znalosť zákonov a práv. Príklady, ktoré uvádzam, sú väčšinou brané zo štúdie Zinnbauera.
Etický kódex volebných komisárov pri vchode do volebnej miestnosti, Kapské mesto, Juhoafrická republika (cc Flickr warrenski)
Zdroj: Boj proti korupcii2
Zdroj: Boj proti korupcii3
Zdroj: www.lukovdvor.estranky.cz
Už dávnejšie používané sú informačné tabule o aktuálnych výstavbách. Ak je to možné, ideálne je vizualizovať stavbu, prípadne tabuľu umiestniť s návrhom už vtedy, keď sa len začína diskutovať o možnej výstavbe. Je väčšia šanca, že si to občania všimnú a zapoja sa do diskusie o budúcnosti priestoru, okolo ktorého žijú.
2. Monitoring kvality či čestnosti správania verejného činiteľa
Tieto informácie priamo pomáhajú občanom vidieť či si úradníci, prípadne iní, robia svoju roboty podľa dohodnutých pravidiel, prípadne sľubov.
Digitálny bilbord kvality ovzdušia v Teheráne (Irán). Síce nemonitoruje prácu úradníkov, ale nepriamo ich zodpovednosť, aby znečistenie vzduchu v meste neprekračovala normy. Podobný panel existoval pred rokmi aj na Kamennom námestí v Bratislave.
Verejná tabuľa ukazujúca nehody na stavbe
Zdroj: Boj proti korupcii7
Zdroj: Boj proti korupcii8
(zdroj: knoxnews.com)
3. Informácie, ako a kde sa sťažovať v prípade problému
Informačné tabule na stavbách vyzývajúce k nahláseniu možných problémov, Londýn, Veľká Británia
Zdroj: Boj proti korupcii10
Zdroj: Boj proti korupcii11
Čo u nás?
Nápadov, ako by takéto formy transparentnosti mohli zvýšiť transparentnosť verejného života aj u nás je mnoho. Čo tak umiestniť pri cestách mená ich staviteľov a údržbárov, prípadne aj početnosť nehôd? Tabule hanby pri predajniach s veľkými hygienickými problémami by boli ďaleko účinnejšie ako jedna webstránka Ministerstva pôdohospodárstva s výsledkami kontrol inšpekcie . Lacnejším kompromisom by mohla byť mobilná služba zasielajúca SMSku upozorňujúcu na výsledky kontroly pri vstupe do danej prevádzky (viď príklad DontEat.at v New Yorku).
Všetky štátom poskytované služby (železnice, pošta, letiská) by mali povinne jasne informovať svojich užívateľov o ich právach a o zodpovedných, a to priamo pri kúpe služby či jej využívaní (napr. zadná strana lístka). Na zahodenie by nemusel byť ani nápad zverejniť pri vstupe poster s fotkami manažérov a ich príjmami... Samozrejmosťou by mali byť tabule o zlyhaniach (meškania, percento stratených batožín, či listov) vrátane fotiek a telefónov zodpovedných priamo v predajniach.
Podobne by mali občania dostať viac informácií o výkonnosti policajtov, sudcov či lekárov. Štát predsa zbiera o nich množstvo údajov (a na základe nich aj odmeňuje) . Možno by ich motivácii pomohlo, keby štát tieto informácie zdieľal aj s občanmi.
Všetky štátne webstránky by mali mať povinne uvedenú informáciu, kde možno nahlásiť korupciu či akúkoľvek nezrovnalosť. Centrálny register zmlúv napríklad takúto možnosť návštevníkovi nedáva. Podobne webstránke Úradu pre verejné obstarávanie chýba návod pre občana, ako sa na podozrivý tender sťažovať. Vzorom môže byť stránka americkej federálnej vlády, ktorá informuje o protikrízových výdavkoch, kde sa tlačidlo pre nahlásenie zneužívania peňazí nedá prehliadnuť.
Lokalizovaná transparentnosť je nádejným nástrojom proti korupcii. Zapája aj ľudí, ktorí v online svete nie sú celkom doma. Zvyšuje reputačné riziko pri porušení sociálnych noriem. Pracuje v súlade so zisteniami o ľudskej psychológii, podľa ktorých dobré príklady v okolí či opakované pripomínanie si noriem vedie k lepším výsledkom. Cesta pre nápady, ako tento nový pojem uchopiť, je otvorená tak pre politikov, úrady či firmy, ako aj pre aktivistov a mimovládky.
