1. Otváranie druhého piliera

Nutkavé stavy otvárať 2. pilier sa stávajú trvalou súčasťou agendy Ficových vlád. Ak bola doteraz motívom vetrania nedôvera v schopnosť zabezpečiť dôchodkový príjem iným ako objímajúcim náručím štátu, tak teraz prišiel nový impulz. Nízke dôchodky z 2.piliera a z toho vyplývajúca zodpovednosť SMER-u za chudákov, ktorí nepochopili čo je pre nich výhodné.

Nedajme sa zmiasť rečami o osprostených občanoch, ktorí vošli do systému dôchodkového sporenia na základe masívnej reklamy dôchodcových správcovských spoločností, aj keď aj takí sa nájdu. Starostlivosť o občanov je na konci  poradia motívov vlády zredukovať počty sporiteľov a k tomuto účelu je dobrý každý kvázi odborný posudok o nevýhodnosti sporenia pre určitú skupinu sporiteľov.

Výhodnosť niečoho je vždy výsledkom porovnávania s niečím. Ale argumentačné čaro porovnania sa prejavuje len vtedy ak je odborné a nestranné. Ale ak si nastavíme porovnávaciu bázu podľa želaného výsledku, tak môžeme hovoriť len o sprostej manipulácii pri ktorej odbornosť a objektívnosť nezohrávajú žiadnu rolu. A celá diskusia o výhodnosti účasti v 2.pilieri patrí do tohto súdka a nemá nič spoločné s ochranou sporiteľov.

Nedávne televízne vystúpenie ministra práce, (ktorého by mimochodom nemala vláda v pude sebazáchovy púšťať do diskusii, lebo na žalostnej odbornej úrovni povie aj to čo nechce povedať ) sa niesla v starostlivostnom duchu, porovnanie ukazuje, aký je nevýhodný 2.pilier, vláda preberá zodpovednosť za omyly pravicových vlád, nechceme peniaze sporiteľov, my chceme len chrániť poistencov pred sklamaním a pod. To, o aké porovnanie ide a kde sa dopátrate východísk porovnávania, ostalo niekde v hmle diskusie, čo mi len potvrdilo, že vláde záleží na  blahu sporiteľov asi tak ako kamzíkovi na regulácia Dunaja.

Vláde ide o peniaze na „sociálne“ projekty a tie veru sú na sporiteľských účtoch. Vláda nepotrebuje poriadnu komparatívnu analýzu a nepotrebuje ani nápravu parametrov 1.piliera. Vláde vyhovuje platný právny stav v 1.pilieri o ktorom zainteresovaní vedia, že nie je dobrý a voči tomuto stavu robí porovnanie výhodnosti.

Nenechajme zo seba robiť hlupákov, ešte stále sme právny štát v ktorom diskriminácia nejakej časti obyvateľov je zakázaná a pokiaľ sa týka dôchodkov, pohybujeme sa vo výrazne diskriminačnom prostredí.

Sporitelia sú diskriminovaní vo výške starobných dôchodkov z prvého piliera a aj to robí účasť v dvojpilierovom systéme nevýhodnou. Odstránenie diskriminačných bariér je nutnou podmienkou pre akúkoľvek debatu o výhodnosti účasti v 2.pilieri dôchodkového zabezpečenia a treba sa jej domáhať všetkými legislatívnymi nástrojmi.

2. Vznik diskriminačného prostredia

To nie je maslo výlučne na Ficovej hlave, to vzniklo už pri založení 2.piliera, aj keď určite nie úmyselne. A vlastne až do roku 2015 nebol nik diskriminovaní, lebo starobné dôchodky sa z 2.piliera nevyplácali. Skúsim zjednodušene objasniť vznik diskriminačného prostredia.

Ak vznikla v roku 2003 celospoločenská zhoda na tom, že dôchodkový príjem poistenca po dovŕšení dôchodkového veku má byť 50% z úrovne jeho preddôchodkového príjmu (meraného cez POMB) a počet platiacich poistencov k poberateľom dôchodku bude v perspektíve 10. rokov 2:1, potom je každému zrejmé, že sadzba poistného musí byť cca 25%. Pred reformou dôchodkového systému bola sadzba poistného na starobné a invalidné poistenie 28%.

V roku 2003 sa rozhodlo, že sadzba poistného na starobné poistenie bude 18%, vytvoril sa tzv. rezervný fond solidarity vo výške 4,75% a osobitne sa vyčlenila sadzba poistného na invalidné poistenie vo výške 6%. Sadzba poistného vo výške 22,5% stačila pokryť výdavky na starobné dôchodky v roku 2004 , ale v roku 2006 už bola potrebná sadzba takmer 26% a v roku 2014 sadzba cca 28%.

Ak by stačila na výplatu priznaných dôchodkov 18% sadzba poistného a rezervný fond solidarity by bol naozaj rezervný, potom by sa mohol chápať ako príspevok všetkých poistencov na náklady reformy. Lenže to tak nebolo, potrebná sadzba poistného už v roku 2004 výrazne prevyšovala 18% a  toto je maslo na hlave ministra Kaníka.

Jeho motív k vytvoreniu rezervného fondu nachádzam snahe vojsť do dejín v úlohe prvého politika, ktorý uviedol do života model novej dôchodkovej ortodoxie( 50% priebežný systém, 50% kapitalizačný systém). Keďže som bola pri zavádzaní dôchodkovej reformy v parlamente, môžem ale dosvedčiť, že ho za toto nik nekritizoval, ani SMER ani iní poslanci. Faktom ostáva, že rezervný fond solidarity bol od začiatku reformy a je aj teraz de facto súčasťou sadzby poistného na dôchodkové poistenie a každý kto do tohto fondu prispieval má nárok na dôchodkové benefity vyplývajúce z účasti na jeho tvorbe.

Nikoho nemožno diskriminovať tým spôsobom, že sa časti poistencov sa dôchodok určí z celého ich príspevku do rezervného fondu a sporiteľom sa premietne len z istá časť, nižšie je uvedené aká. A taký je právny stav. Starobný dôchodok sporiteľov je odvodený z nižšej sadzby poistného v porovnaní so sadzbou z akej platia poistné.

Pokiaľ mám správne informácie, tak Ústavný súd má už v tejto veci podnet od skupiny poslancov NR SR.

Nastavenie výpočtu starobného dôchodku pre sporiteľa bolo zlé už v roku 2004, ale na druhej strane sa predpokladalo, že sa zreálni v čase pred vznikom prvých dôchodkov z 2.piliera. Už len odhad technickej úrokovej miery na desať rokov pred vznikom nároku na výplatu dôchodkov bol problém, aktuári vedia, o čom píšem.

To, že nastal čas na revíziu prvého piliera, si uvedomovala vláda Ivety Radičovej a do programového vyhlásenia vlády sa dostal prísľub, cit:

„Vláda SR prehodnotí doterajšie nastavenie systému sociálneho poistenia najmä z pohľadu medzigeneračnej a generačnej solidarity, z pohľadu spravodlivosti dávkovej politiky, z pohľadu zreálnenia nastavenia sadzieb poistného, ako aj z pohľadu osobného rozsahu sociálneho poistenia.“

Len to nestihla zrealizovať a nastupujúca Ficova vláda tento problém zámerne alebo z nevedomosti ignorovala. Dávam do pozornosti pánovi ministrovi práce, ktorý sa moralisticky pohoršoval nad nepripravenosťou reformy, že je to on, ktorý zanedbal prípravu výplat dôchodkov z druhého piliera a nepostrehol, že má čo upravovať aj v prvom pilieri.

To je maslo na jeho hlave.

Za vznik diskriminačného prostredia môže rovnako pán exminister Kaník a pán minister Richter, v tejto veci si môžu podať ruky.

3. Nespravodlivé dôchodky

Takže plynutím času sa prehlbovala disproporcia medzi oficiálnou sadzbou poistného a výdavkami fondu starobného poistenia. Do dôchodkového veku nastúpili povojnové kohorty poistencov, početné a s početným potomstvom v produktívnom veku, čo by nebolo až také zlé, keby sa nepredlžovala doba poberania starobného dôchodku. A k tomu klesla miera zamestnanosti v dôsledku krízy na pracovnom trhu a to samozrejme malo v jednotlivých rokoch dopad na fond starobného poistenia. Na výplatu dôchodkov sa začali používať prebytky z iných fondov, do ktorých platia poistné všetci, nielen jednopilieroví poistenci.

Možno konštatovať, že za uplynulých 10 rokov sa sadzba poistného na krytie výdavkov fondu starobného poistenia v čase menila podľa demografických zmien a zmien na trhu práce.

Meritum problému a aj zjavnej diskriminácie sporiteľov nehľadajme prioritne v druhom pilieri, tie začínajú (ale nekončia) v prvom pilieri.

Tkvejú v zodpovedaní otázky, o akú časť celkového starobného dôchodku z 1.piliera má byť tento dôchodok krátený za účasť poistencov v druhom pilieri. Logika v tejto veci je jednoduchá a neúprosná. Percentuálne vyjadrené o tú časť o ktorú prispievali menej do 1. piliera voči celkovej sadzbe poistného potrebnej na krytie dôchodkových dávok. Nemôže byť ani menšia, ani väčšia lebo by sme sa dostali do incidencie s antidiskriminačnou legislatívou.

Z toho vyplýva, že ak v roku 2004 bolo na krytie dôchodkov potrebná sadzba poistného 22,75% a sporiteľ platil príspevky do starobného sporenia so sadzbou 9%, tak časť dôchodku pripadajúca na tento rok by sa mala sporiteľovi krátiť o 9/22,75=39,6%, ale kráti sa mu o 50%. Ak je v roku 2013 potrebná sadzba poistného 28% a sadzba príspevkov je 4%, potom krátenie dôchodkov by malo byť 4/28=14,2%, ale berie sa 22,2 %. Skrátka, v platnom legislatívnom stave sú sporitelia okrádaní. O koľko?

K presnej enumerácii výšky diskriminácie by bolo potrebné poznať sadzby poistného, potrebné na krytie výdavkov na starobné a pozostalostné dôchodky v rokoch 2005 až 2014.

Ak si však zjednodušíme situáciu a budeme uvažovať len o sadzbe 22,75%, ktoré je nespochybniteľná, dopracujeme sa k nasledujúcim sumám. U poistenca, ktorý mal POMB=1 je priznaný starobný dôchodok sporiteľa za 42 rokov dôchodkového poistenia nižší o viac ako 10 eur, ak urobíme veľmi konzervatívny odhad, že priemerná sadzba poistenia potrebná na krytie dôchodkov bola medzi rokmi 2005 až 2014 na úrovni 25%, potom sa poistencovi priznáva o 14 eur menej, než mu patrí.

4. „Nevieme si poradiť s poisťovňami, nechcú nám poskytnúť údaje“

Tak nejako to povedal v televíznej debate pán minister k téme, či nie sú starobné dôchodky ponúkané poisťovňami nízke. Takéto priznanie impotencie v rokovaniach s poisťovňami by som od člena vlády, ktorá má boj s finančnými skupinami v krvnej skupine, neočakávala. To  určite nebolo v diskusnom pláne pána ministra, to bol len prešľap počas diskusného zápalu.

Mám v rukách ponuku troch poisťovní na doživotne poskytovaný starobný dôchodok z ušetrenej sumy cca 18 000 eur osobe, ktorá má 62 rokov.

Katastrofa.

To je len a len o neprimeraných ziskoch a poisťovne skúšajú kam až môžu zájsť. Kto vykonáva dohľad nad činnosťou poisťovní, čo robí Národná banka Slovenska, ktorá má v náplni dohľad nad finančným trhom?

Môžeme začať pánovi ministrovi klásť otázky.

  • Prečo osobitným spôsobom nereguloval činnosť poisťovní pri predaji poistenia doživotného dôchodku (anuít) zo starobného dôchodkového sporenia?
  • Prečo sa neuložila zákonná povinnosť poisťovniam poskytovať informácie potrebné na zisťovanie, či pri predaji anuít nevzniká neprimeraný zisk poisťovní
  • Prečo sa touto otázkou začal zaoberať teraz, keď vznikli prvé nároky na dôchodky z 2.piliera
  • Ako sa pripravil na možnosť, že na finančnom trhu nebude žiaden subjekt poskytovať produkty s vyplácaním doživotných anuít zo starobného dôchodkového sporenia

Ak niekto niečo nezvládol, tak ide o Ministerstvo práce, ktoré celú vec s reguláciou predaja anuít podcenilo, neidentifikovalo riziká a len sa prizerá s úškrnom „máte čo ste chceli“. Deliť poistencov na tých ktorí sú a ktorí nie sú sporiteľmi a jedným priznávať vyššie starobné dôchodky ako druhým je v konflikte s Ústavou SR, ktorá v článku 12 garantuje ľuďom rovnaké práva.

A k tomu ešte ten skvelý Kaníkov návrh vyrovnávať dôchodky v oboch pilieroch z rezervného fondu solidarity, v ktorom nič nie je, to je ako v súťaži o najhorší nápad. Už chýba len dorovnávanie z poistenia motorových vozidiel.

Čo chcete porovnávať, ak z prvého piliera sporitelia nedostávajú čo im patrí a v druhom pilieri ich chcú „ogabať“ poisťovne?