Fico sa pokúša ľudí opiť rožkom. U jeho voličstva mu to aj vychádza, a tak to skúša plošne cez sociálne siete. Vraj slovenské predsedníctvo je výrazom úcty. Alebo najnovšie, vraj poverenie na zorganizovanie neformálneho summitu Európskej rady je výrazom dôvery. Je to vraj úspech, lebo stretnutia ER sa konajú vždy len v Bruseli.

V skutočnosti je predsedníctvo EÚ rotujúce, padni komu padni. V minulosti boli predsedníckou krajinou Rakúsko v 2. polroku 1998 po doznievajúcom škandále s esesáckou minulosťou Kurta Waldheima a medzinárodným bojkotom krajiny, v 2. polroku 2003 Taliansko a bunga-bunga Berlusconi s jeho poťahovačkami na súdoch, v 1. polroku 2006 znovu Rakúsko so škandalóznou koalíciou Schüssel-Heider a novým bojkotom, v 1. polroku 2009 Česko s rozpadnutou vládou, v 1. polroku 2011 Maďarsko s rastúcou eurofóbiou, v 1. polroku 2014 krízou zmietané Grécko s grexitom na obzore. Takže nebo nebolo vždy čisté nad predsedníckymi krajinami. V každom prípade predsedníctvo neznamená opačnú implikáciu: akože ak sa krajine ušlo predsedníctvo, je s ňou všetko v najlepšom poriadku.

Napríklad i Rada OSN pre ľudské práva (bývalá Komisia OSN pre ľudské práva) má 47 členov, ktorí sa nevyberajú podľa zásluh. Medzi súčasnými členmi sú také krajiny, ako Etiópia, Saudská Arábia, Keňa, Spojené arabské emiráty, Nigéria, či Rusko. Ich členstvo neznamená, že by boli vzormi v dodržiavaní ľudských práv. Znamená, že sú členmi OSN a že na nich prišiel rad.

Podobne je tomu aj so stretnutiami Európskej rady. Tie sa konajú od roku 1975 spravidla trikrát do roka, ale niekedy bývajú aj mimoriadne zasadnutia. Pred 1975 sa ich od roku 1961 konalo sedem, ktoré boli zvolané neformálne. Potom sa forma oficializovala a odvtedy sa ich uskutočnilo už 175. Summit Európskej rady je orgánom EÚ zloženým z prezidentov alebo premiérov členských krajín. Od roku 2008 sa počas summitov ER, alebo tesne pred či tesne po nich konávajú aj summity členských krajín eurozóny. Z tých 175 summitov sa v Bruseli konalo 91. Nie je teda pravda, že sa vždy konajú len v Bruseli. Na druhej strane pravdou je, že od roku 2010 sa všetky konali len v Bruseli. Riadne, mimoriadne, i neformálne.

Septembrový summit v Bratislave má byť mimoriadny a neformálny. Riadny summit bol naplánovaný na 23-24. júna 2016 na prerokovanie brexitu, napokon sa stretli len členovia zakladajúcich krajín Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Nasledujúci riadny summit sa má konať 20.-21. októbra v Bruseli. O zvolaní summitu rozhoduje predseda ER, v tomto období je to Donald Tusk, v predošlom Herman Van Rompuy.

Ficotvrdenia o medzinárodnom uznaní sú len súčasťou dymovej clony na kamuflovanie najväčšej kauzy za ostatné desaťročia, pri ktorej sa obnažil zločinný charakter štátu a jeho inštitúcií, ktoré namiesto stíhania organizovaného zločinu organizovaný zločin organizujú. Veľmi nepríjemné, lebo počas predsedníctva sa kauza Kali-Bašternák nebude dať ututlať.

Reakcia tria Juncker - Schultz - Tusk na správy o úspechu britského referenda o nezávislosti bola nevraživá až hysterická. Vraj "treba im to osladiť", "žiadny zmierlivý rozvod nebude", "aby niekoho nenapadlo nasledovať príklad" a podobne. To utvrdzuje zástancov brexitu, že hlasovali správne a posilňuje eurofóbne nálady v iných krajinách. Namiesto pokusu o sebareflexiu a analýzu vlastných prešľapov a zlyhaní to je reakcia ako pri odchode adepta scientológie, ktorého sekta začne prenasledovať a perzekvovať. Stigmatizácia a lynčovanie, ktoré postihnú bývalého člena, lebo si dovolil prejaviť vlastný názor a vlastnú vôľu, sú určené na zastrašenie prípadných nasledovníkov. Život po odchode zo sekty nesmie byť možný a keby by náhodou možným bol, nesmie byť ľahký. Ak to pripomína správanie sa eurotriumvirátu, podobnosť možno nebude náhodná.

V množstve správ o utorňajšom prejave Jeana-Clauda Junckera unikol jeden detail. Ako pán predseda Európskej komisie hovoril o budúcnosti EÚ s mimozemšťanmi, ktorí vyjadrili svoje znepokojenie nad dianím.

Preklad 38 sekúnd jeho prejavu vo francúzštine: "… nášho letu do budúcnosti. Horizonty nás čakajú. A my letíme k horizontom, ktoré sú Európy a celej planéty. Treba vedieť, že tí, čo nás pozorujú zďaleka, sú znepokojení. Videl som a vypočul som a načúval viacerým vodcom iných planét, ktorí sú veľmi znepokojení, lebo si kladú otázky ohľadne cesty, na ktorej EÚ bude pokračovať. Teda treba ubezpečiť i Európanov, ako aj tých, ktorí nás pozorujú z väčšej diaľky."


Jean-Claude Juncker parle aux extraterrestres... par Dailymotion.com, pascontent-tv

Neuveriteľné? Táto sekvencia je z vystúpenia Jeana-Clauda Junckera v utorok 28.6. predpoludním. Tu je dlhšia sekvencia jeho vystúpenia (8:18 min). Tých bonmotov tam je viac. Najprv okríkne britských europoslancov, ktorí tlieskajú pri zmienke o brexite: "Už tu tlieskate naposledy. Čo tu vlastne robíte?" Potom hovorí, že nie je robot, ani technokrat, a preto ho brexit mrzí. Vetu zopakuje viackrát v rôznych variáciách, lebo je prerušovaný smiechom. Zakáže eurokomisárom všetky neformálne rokovania s britskou vládou. Napokon prehlási (5:40 minúta), že na rozdiel od iných, on nie je otrokom trhov, ale ich pozoruje. A výrok o mimozemšťanoch prichádza na konci nahratej sekvencie.