Redakcia názorového Denníka N môže zaknihovať, že záver posledného prázdninového týždňa bola z hľadiska jej dôveryhodnosti jedna veľká blamáž. Najskôr amatérska novinárčina pri kauze úmrtia utečencov v kamióne a potom absolútne nekorektný komentár o notárke z dielne „hviezdy“ Tódovej.
Keď sa stane niečo také hrozné, ako bol nález kamiónu s mŕtvymi telami kúsok od našich hraníc, média sa predbiehajú, kto bude mať správu prvý. Túžba byť prvý je prirodzená, nesmie byť však napĺňaná aj za cenu publikovania zavádzajúcich informácií. Niektoré média informovali, že kamión, v ktorom sa telá našli, patril slovenskej spoločnosti Hyza. Stačil im na to pohľad na nálepky na kamióne. Medzi nimi bol aj Denník N.
Toto zverejnil Denník N na svojom oficiálnom Facebooku:
Po prvé, auto nemalo slovenskú poznávaciu značku a po druhé, nepatrilo spoločnosti Hyza. Nie, ani nálepky na aute neospravedlňujú takýto omyl, pretože vypustenie takejto neoverenej správy vždy napácha obrovské morálne škody. Ako by sa cítil napríklad redaktor Miro Kern, keby niekto uverejnil, že v jeho aute sa našli drogy, a napokon by vysvitlo, že išlo o kilo múky v susedovom aute? Zjavne nepríjemne a to by išlo iba o zámenu dvoch látok, nie o ľudské životy. Jeden novinár si predsa informácie musí overovať. Nebola naozaj ani minúta času na to, aby si dal názorový denník tú námahu a zavolal do Hyzy, či je to ich auto?
Keby sa mŕtvoly našli v aute polepenom logami napríklad Esetu, prvé, čo by redakcia urobila, zavolala by do tejto spoločnosti, či je auto skutočne ich a potom zauškovala každého, kto sa opovážil napísať, že auto patrí Esetu bez toho, aby si to overil.
Ospravedlní sa Denník N Andrejovi Babišovi, ktorému cez Agrofert Hyza patrí? Zaplavia Facebook teraz fotky raňajok, na ktorých bude na stole šunka Hyza, ako vyjadrenie podpory slovenskej firme, ktorej novinári honbou za senzáciami ohrozili povesť?
Piatok sa pre Denník N tiež nezačal najlepšie. Vyšiel článok Moniky Tódovej, resp. rozhovor, ktorý robila s notárkou, ktorej úrad overoval podpisy na kúpnych zmluvách v kauze odkupovania pozemkov, kde bude stáť Jaguar.
Rozhovor aj komentár k nemu naznačujú, že ďalšia bezcitná právnička sa podieľala na okrádaní starých ľudí. Našťastie väčšina komentárov pod článkom bola v zmysle, že notár predsa nehodnotí obsah zmlúv. Ani nemôže. On len overuje podpisy. Iné by to bolo, keby sa kúpne zmluvy robili formou zápisnice, ale nerobili. Dokáže tento rozdiel vnímať redaktorka Tódová? Ak nie, mala by zavesiť žurnalistiku na klinec a vrátiť sa do školy.
Neznalosť elementárnych faktov v podaní pani Moniky Tódovej sa ukážkovo prejavila v otázke, ktorú položila notárke: „Ste verejný činiteľ, ktorý by mal dbať na dodržiavanie zákona. Boli si podľa vás predávajúci vedomí toho, akú hodnotnú pôdu predávajú?“
Toto nemá notár absolútne ako vedieť. Notár totiž zmluvy nečíta a ani ich čítať nemá. Takže logicky notárka ani nemala ako vedieť kúpne ceny, nieto ešte to, čo predávajúci vedel, alebo nevedel. To k akým dohadom novinárka navádza notárku?
Hľadáme opäť kauzu tam, kde nie je – na notárskom úrade. Hlavne, že v Denníku N pokračujú v budovaní imidžu, že každý právnik okrem Daniela Lapšica je sviňa.
P.S.: Po pár hodinách Denník N komentár k rozhovoru s notárkou upravil.
