Súčasná vláda mala Fica s jeho diaľničným programom na lopate. Ak by dokázala vyjednať nižšie ceny na ním vysúťažené PPP projekty. Stavalo by sa hneď, rýchlo a masívne (viď PPP2), do momentu sprejazdnenia by to konsolidujúci sa rozpočet nič nestálo, a bolo by to za zásadne nižšie ceny, aké vybavil Fico.
Namiesto toho vláda strčila hlavu do slučky. Ide stavať klasicky v situácii, kedy ani v rozpočte, ani v eurofondoch, nemá dostatok zdrojov. To zas bude rečí typu "Zastavili diaľnice. Urobia to znova". No ona pomyselná slučka nie je len o stavaní či nestavaní, ale najmä o tom, za koľko sa stavia a ako rýchlo.
Rečí o predražených PPP som mal už, priznám sa, plné zuby. Každý článok o PPP niesol v palcovom titulku slovo "predražený", vrátane eTrendu. Na základe akého porovnania môžeme povedať, že PPP boli predražené? (ja netvrdím, že neboli, ale ani neomieľam mantru o predražení, ak to neviem preukázať).
Tvrdenie o predražení PPP balíka má asi takú váhu, ako tvrdenie o predražení programu Apollo a jeho ciest na mesiac. Žial, nemali sme to doteraz s čím seriózne porovnať, aby sme mohli tvrdiť, že PPP boli predražené. Detailné položkové rozpočty koncesionára k dispozícii nemáme a v rovnakom čase, za rovnakej hospodárskej situácie, v rovnakom teréne, rovnakou technológiou sa toho veľa nestavia toľko, aby sme mohli zodpovedne porovnávať. Reči o predražených PPP odštartované Trendom pred voľbami zohrali svoju úlohu, PPP1 a PPP3 padli. Ale boli naozaj predražené? V čom? V nákladoch na výstavbu? Nákladoch na prevádzku a údržbu? Nákladoch financovania?
Peniaze, ktoré sa na prípravu PPP1 a PPP3 vynaložili, nie sú celkom stratené. Zriedkakedy sa stane, aby tak rozsiahly už vytendrovaný projekt padol v záverečnej fáze. No vďaka pádu PPP1 a PPP3 máme aspoň BENCHMARK. Až raz nejaká garnitúra tie úseky D1 dostavia, konečne budeme môcť reálne a objektívne porovnať, či tá vláda ušetrila, alebo naopak, kradla ešte viac, ako chceli kradnúť tie, čo nachystali PPP. A navyše, o koľko dlhšie výstavba trvala.
Už nebudeme musieť porovnávať hrušky s jablkami, už nepomôžu výhovorky, prečo sa vysúťažená cena zase X-krát navyšovala, prečo je toľko dodatkov k zmluvám. Už sme zabudli, že PPP prišli ako liek na choroby klasickej metódy obstarávania štátom (najmä predražovanie dodatkami a chronické nedodržiavanie termínov). Už to nebude o porovnaní manipulovaného odhadu štátnej expertízy a reálnej ceny. Budeme môcť porovnať, čo to stojí za Figeľa s tým, čo to mohlo stáť za Fica a kedy to bude postavené za Figeľa a kedy to mohlo byť postavené za Fica. Už nebude treba vymýšľať analýzy stojace na 180 predpokladoch a premenných.
Verím, že aj novinárska ekonomická obec toto vníma rovnako. Už sa nemusí strápňovať omieľaním zavádzajúcich argumentov a lá dvojnásobne drahší km PPP3 oproti PPP1. Všetky reči o predražených PPP stáli na vode. Jediný rozumný dôvod, ktorý dával za pravdu rečiam o predražených PPP, bol fakt, že boli tendrované za Ficovej vlády. No ono to nie je čiernobiele, ako videnie mnohých v tomto štáte.
Ako som čítal nedávno v HN, k demagógii je v téme porovnávania PPP a klasickej metódy len na skok. Veľmi by bolo dobre, aby sme, hoci máme vďaka PPP benchmark, neporovnávali znova hrušky s jablkami, nemiešali náklady na výstavbu s nákladmi na výstavbu, údržbu, prevádzku a financovanie. Ak koaličná rada usúdila, že dokáže na výstavbe ciest z PPP3 balíka ušetriť 3 mld EUR, je asi jasné, že tým nemyslela úsporu na nákladoch výstavby (ktoré v prípade PPP3 činili 2 mld EUR), ako tvrdila premiérka, ale úsporu na výstavbe, 30ročnej údržbe, prevádzke a financovaní (niečo v podobnom duchu spísal zástupca Doprastavu Ing. Kollár, a včera sa tým pochválil na tlačovke aj predseda SaS Sulík).
Tento zastierací manéver verím že kvalitný ekonomický novinár nezltne... znova kamuflovať tým, koľko bude stáť 30ročná údržba a prevádzka v réžii štátu je zase len kalením vody, pretože pravdu, koľko to stálo, sa na rozdiel od PPP dozvieme až o 30 rokov. A tiež by ma zaujímalo, na základe akej analýzy odhaduje MDPT, resp. koaličná rada, resp. SaS pri posudzovaní výhodnosti PPP3 a klasickej metódy, koľko bude stáť 30 ročná údržba a prevádzka v réžii štátu či náklady financovania, resp. na základe čoho 3mld. úsporu prezentujú zástupcovia SaS Kollár a Sulík. Také tvrdenie totiž, bude mať váhu v roku 2040, kedy budeme mať na stole všetky faktúry za výstavbu, prevádzku, údržbu a financovanie úsekov zo zrušenej PPP3 (schválne, dajte to niekto do kroniky a potom to, ak budeme žiť, porovnáme, či to celé stálo tých 3.6 mld EUR, ktoré p. Kollár teraz vyhlásil a ja, ak budem žiť, sa mu ospravedlním, že som ho menoval zástupcom Doprastavu).
Takže porovnávajme porovnateľné a sledujme to hlavné: aký bude súčet vysúťažených cien na výstavbu úsekov zo zrušených PPP3 (aj PPP1!!!) a porovnávajme, o koľko lacnejšie stavia štát oproti súkromníkovi (teda investičné náklady PPP3 resp. PPP1). Nezabudnime pripočítať dodatočné zvýšenia vysúťažených cien. Máme benchmark: náklady na výstavbu úsekov PPP3 cca 2 mld. EUR a PPP1 taktiež cca 2 mld. EUR.
Kto je presvedčený, že štát to rozdelením na menšie úseky dokáže lacnejšie postaviť, tomu závidím jeho krátku pamäť. Ale možno motyka vystrelí a po rokoch rozkrádačiek pri klasickej metóde obstarávania výstavby diaľnic tu začne revolúcia.
Späť k PPP
Situácia, v akej bol Figeľ pri PPP3 a PPP1, bola veľkou šancou. Málokedy sa stane, aby mal zástupca štátu tak dobré karty. Mal vysúťažené, ale finančne neuzatvorené projekty. Mal nebývalo silnú vyjednávaciu pozíciu voči koncesionárovi. Alebo zľava a stlačenie ceny na rozumnú úroveň, alebo nepredĺženie termínu na finančné uzatvorenie a tým pád celého projektu. Ak by som bol v pozícii Figeľa ja a naozaj chcel urýchlene postaviť chrbicu cestného systému v SR (D1), asi by som išiel touto cestou. Znova však zvíťazila politika a za ňou skryté záujmy, vybral si inú cestu. Cestu, ktorá znamená isté časové zdržanie a neistú výhodnosť. Ale to je druhoradé.
Hlavne ide zdá sa o to, že sa bude o mimoriadne lukratívne zákazky súťažiť nanovo. Aj doprastav si to po zrušení 3. balíka PPP rozmyslel s 10 mil. EUR pokutou, ktorú chcel za zrušený PPP1 balík vymáhať od štátu, teda nás. Je to veľavravné, najmä ak Šesták, šéf Doprastavu, v reakcii na zrušenie PPP3 vyhlási: "Rozhodnutie hodnotím pozitívne, pretože sa v tejto biede získala šanca bojovať o nejakú prácu. Je to šanca získať zákazku." Nuž, Šestákovi sa nedivím, háji svoj prirodzený záujem. Divím sa vláde, ktorá pol roka po voľbách zabudla, kto ju zvolil a čie záujmy má hájiť. Dnes vyslovené tvrdenie o úspore 3 mld. EUR stojí na vode. Ešte nie je ani súťaž, nieto cena, výstavba a 30 ročná prevádzka a údržba. Netešme sa preto z úspory predčasne.
Koaličná rada zrušením PPP balíkov vzala slučku z Ficovej hlavy a sama do nej strčila hlavu. Ak D1 nebude zásadne lacnejšia, resp. nebude vôbec, Fico slučku poľahky zatiahne a vyhrá na tom voľby. Diaľnice sú silná téma pre demagóga a la Fico. A musíme priznať, že žolíka teraz dostal do ruky on. Ak to nechceme, zostáva len tlak na vládu, aby sa D1 stavala rýchlo a lacnejšie. A v tomto môžu a majú zohrať významnú úlohu práve novinári.
Spôsob, ako zamedziť návratu Fica, nie je v maskovaní/bagatelizovaní/relativizovaní predražovacích prešľapov pravicovej vlády, ktoré prídu s určitosťou hraničiacou s istotou, ani v omieľaní demagógie a ĺa úspora 3 mld. EUR, od ktorých sme ešte na hony vzdialení. Spôsob je v dostatočnej a včasnej, ekonomicky odborne vedenej medializácii, ktorá snáď pomôže vytvoriť prostredie, v ktorom sa sťaží rozkrádanie.
Znova opakujem, PPP prišli ako liek na choroby klasickej metódy. Neobjavili sme ameriku, ak sme zmietli zo stola PPP a ideme znova stavat klasicky. Choroba sa prejaví, ani pravicová vláda nemá na nu imunitu, ako vieme z minulosti.
PS: V ďalšom článku budem písať o tom, o čo prišli zrušením PPP obyvatelia juhu stredného a východného Slovenska, Turca, Bratislavy, Kysúc a Oravy.
