Veľká civilizácia nepodľahne skaze zvonka, pokiaľ sa nezničí sama zvnútra.
Willian James Durant, americký spisovateľ a historik

Po nástupe socialistov vo Francúzsku intenzívnejšie ako predtým počúvame heslá socialistov (či modrých, či červených) o raste (hrubého domáceho produktu) a rastových opatreniach vlády - stimuloch. Po návšteve francúzskeho prezidenta Hollanda u nás sme opäť počuli, že „šetreniu je koniec, je čas naštartovať rast“.

„Rast HDP“ ako oficiálny cieľ nie je v skutočnosti ničím iným len súčasným idolom – modlou, ktorú nastavila oligarchia, aby sa politici mali za čím hnať a čím ospravedlňovať zadlžovanie s tým spojené. Samotný rast HDP nie je nič smerodajné, ako som písal vo svojom predošlom blogu Kríza udrela na štáty – Pôjdeme z kopca. Súčasná západná civilizácia (a ostatné pod jej vplyvom) samozrejme nie je prvá s takouto fixnou ideou.

Aztékovia, Mayovia a im podobné juhoamerické civilizácie verili, že ich civilizáciu poháňajú dopredu ľudské obety – ako forma uspokojovania bohov a hasenia ich túžby po krvi. Rodiny preto museli obetovávať svojich členov, aby tomuto účelu jednorazovo poslúžili. Keď kvôli neúrode a ďalším okolnostiam začali mayské mestské štáty upadať, miera obetí sa naopak zvýšila. Juhoamerickí vládcovia a kňazi chceli práve zvýšeným „spotrebovávaním ľudských zdrojov“ zvrátiť osud svojej civilizácie. „Naštartovať rast“, ako by sme povedali dnes.

Logicky však len vyčerpali svoje vnútorné sily ešte viac a podrazili silu spoločnosti. Presne to isté sa dnes deje s „vládnymi stimulmi“.

Keď štát ide napred, populácia rastie a objavujú sa nové technológie, tak sa buduje tomu zodpovedajúca infraštruktúra (diaľnice, mosty, železničná sieť, káblová sieť, nemocnice, kanalizácia, čerpacie stanice atď.). Vtedy je budovanie infraštruktúry – aj pre očakávané budúce potreby – vhodné a potrebné. To sa v súčasnosti deje v Ázii.

Čo však ak populácia stagnuje a už je prakticky všetko potrebné postavené  - ako na západe? Nová prevratná technológia, na ktorej využitie by bolo treba postaviť infraštruktúru, sa nečrtá tiež (možno by sa aj črtala v energetike, ale tam to nie je vítané, vzhľadom na súčasnú bujnú infraštruktúru pre ropné produkty a zemný plyn).
Ak je na západe nejaká nová investícia, väčšinou je to len do umelo podporovaných projektov typu solárne a veterné elektrárne, ktoré robia vo veľkom viac škody ako úžitku - hlavne nútene zvyšujú náklady domácností za energiu.

Čo robili Mayovia, či Aztékovia, keď sa im vyčerpávali „zdroje“ a hľadali ako sa pohnúť napred? Poľovali na Indiánov v okolitých pralesoch, aby mali otrokov a obete. Dobre to opisuje príbeh Mela Gibsona, Apocalypto. Zrejme kvôli väčšej malebnosti sú v tejto snímke Aztékovia zamenení za Máyov. Gibson si do príbehu síce premietol svoj vlastný životný príbeh, podstatné je, že to dobre ilustruje pomery súčasnej civilizácie.

Apocalypto - ekonomický vynález skazy

Zdroj: Knaz na vrchole pyramidy


Aztécke, či mayské kňazstvo spolu s panovníkom centrálne kontrolovalo štát prostredníctvom psychologického ovládania más. Dnes to nazývame moderná demokracia a masy sa ovládajú cez masmédiá a demagogické rozhadzovačné politiky ako je „stimulácia rastu“. Sýtenie krvou na uspokojovanie bohov bolo nahradené rozhadzovaním peňazí na „zvyšovanie HDP“.

Lenže toto všetko si vyžaduje už spomínané rozsiahle zdroje. Je jasné, že keď ich chcem získať, musím ich odniekiaľ zobrať. Vlády tak na jednej strane berú od populácie ďalšie prostriedky preč a nalievajú ich do väčšinou neefektívnych projektov. Podrážajú tým nohy už aj tak vysilenému organizmu, namiesto toho, aby ho nechali zrelaxovať. Aby to mali jednoduchšie, okrem daní a poplatkov to robia aj navyšovaním dlhu, čo vedia masám predať ako niečo, čo ich nemusí trápiť. Na zničujúci oltár sa však jednako dáva to, čo by inak bolo využité lepšie. Oligarchia si takto rapídne posilňuje moc na úkor zvyšku spoločnosti, presne ako mayskí kňazi.

Preto mayské mestské štáty prechádzali fázami náhlej implózie – po šialenom vytunelovaní vnútorných a okolitých zdrojov sa „zrútili do seba“ bez prispenia akejkoľvek vonkajšej deštrukčnej sily. Zvyšné obyvateľstvo mestá opúšťalo, aby cyklus znova opakovali po nejakom čase.

Apocalypto - ekonomický vynález skazy

Zdroj: Nacelnik Mayov


Na tomto mieste môže prísť otázka, prečo teda súčasný systém nekolabuje tak rapídne, ako mayské mestské štáty. Odpoveď vieme opäť nájsť v Južnej Amerike. Neskoršia civilizácia Aztékov sa niečo podučila a neaplikovala tento pyramídový model len na mesto a okolie, ale na „vyšší územný celok“. Podriadili si územie s až 25 miliónmi obyvateľov. Neustálym rapídnym rozširovaním územia a podriadeného obyvateľstva dokázali fungovať bez kolapsu robiac – v neskoršej fáze - až tisíce krvavých obetí denne. Tenočtitlán mal vo vrcholnej fáze niekoľko stotisíc obyvateľov. Ak by tento systém bol aplikovaný iba na nich, skolaboval by v krátkom čase. Stačí si spraviť rovnicu: počet obyvateľstva mínus denný úbytok obetami a násobiť to počtom dní. Dajme len tisíc obetí denne krát 365 a máme 365 tisíc. Sami by spôsobili „krvavú hyperinfláciu“ a vyšmýkali sa kompletne tak do dvoch rokov.

Oligarchia ovládajúca západnú civilizáciu dnes tuneluje nie priamo ľudské, ale ekonomické zdroje úplne rovnako. Robí to prostredníctvom, „stimulov ekonomiky“,  eurovalov, vojenských výbojov a tlačením nových peňazí – pričom cez posledné dve veci poľuje aj na vonkajšie zdroje. Tlačením globálne používanej meny sa dajú ľahko získať prostriedky iných (pracovná sila, výrobky, komodity...) za nič. To však len ešte viac zakaľuje zrak a popchýňa k míňaniu doma, lebo sa zdá, že zdroje nemajú konca.

Apocalypto - ekonomický vynález skazy

Zdroj: Osamely bojovnik


Film Apocalypto sa končí príchodom Španielov. Film sa tak končí, príchodom Španielov do Južnej Ameriky sa apokalypsa tamojších civilizácií zavŕšila. Hŕstka Španielov uspela aj vďaka tomu, že sa k nim pridali Indiáni z džungle, ktorí radi pomohli zničiť svojich trýzniteľov. Aztékovia skolabovali zásahom zvonka, ale typickým juhoamerickým indiánskym spôsobom – kompletnou implóziou. Tak by skončila ich ríša po prílišnom rozšírení sa tak či onak. Nový poriadok bol pre všetkých zdrvujúci, do konca 16-teho storočia až 90% Indiánov vymrelo na nové choroby, vraždenie a otrockú prácu v baniach.

Ak nechceme dopadnúť dnes rovnako je treba začať nie posiľňovať míňanie zdrojov, ale naopak – konečne začať rozoberať tú šialenú politicko-byrokratickú mašinériu, ktorá drví celú civilizáciu a sústredí moc do rúk "tých, čo sú najbližšie k bohom".

Ak vás článok zaujal, čítajte aj:
Kolaps pyramídového systému centrálneho bankovníctva

Môj posledný článok na eTrende:
Bloček s daňou, alebo bez? Licencie musia dostať politici!