Mnoho dôchodcov si popri dôchodku privyrába najmä prácou na rôzne dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Odmenu, ktorú za takúto prácu dostávajú, im zamestnávateľ vypláca zdanenú, čiže zníženú o daň. Daň pritom zamestnávateľ vypočíta jedným z dvoch možných spôsobov.
PREDDAVOK NA DAŇ
1. Ak za kalendárny mesiac je odmena vyššia ako 165,97 €, vypočítava sa tzv. preddavok na daň a to 19% z brutto sumy. Napríklad ak odmena je 200 €, preddavok na daň je 38 €. Dôchodca si pri výpočte preddavku na daň nemôže znížiť základ dane o tzv. nezdaniteľnú časť.
DAŇ ZRÁŽKOU
2. Ak za kalendárny mesiac je odmena do 165,97 €, vypočítava sa tzv. daň zrážkou a to znova 19% z brutto sumy. Napríklad ak odmena je 100 €, zrážková daň je 19 €.
V oboch prípadoch daň zamestnávateľ strhne z odmeny a dôchodcovi sa vyplatí suma znížená o daň. Zrazenú daň je však v určitých prípadoch možné získať späť.
Vtip je v tom, že podľa § 46 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sa daň z príjmov za rok 2009 nevyrubí a neplatí, ak celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2009 nepresiahnu 50% sumy uvedenej v § 11 ods. 2 písm. a) zákona. Pre roky 2009 a 2010 sa podľa prechodných ustanovení zákona - § 52g ods. 1 – použije suma daná ako 22,5-násobok sumy životného minima platného k 1.1.2009 – čo bola suma 178,92 €.
Suma 22,5-násobku je suma 4025,70 € a 50% z toho je 2012,85 €. V takomto prípade je daň z príjmov nula. Ak daňovník mal počas roka z týchto príjmov strhnuté nejaké preddavky na daň alebo daň zrážkou, vznikne mu preplatok na dani, ktorý sa mu vráti.
V praxi to znamená
Ak dôchodca podá za rok 2009 daňové priznanie a príjem (brutto), ktorý uvedie v daňovom priznaní bude maximálne suma do 2012,85 €, tak výsledná daň v daňovom priznaní bude nula.
Dôchodcovi tak vznikne preplatok na dani rovný sume preddavkov na daň a zrážkovej dane odvedenej počas roka 2009.
Ďalej to znamená, že daňový úrad mu tento preplatok vráti, čiže mu vyplatí daň, ktorú mu počas počas roka 2009 zrazil zamestnávateľ (zamestnávatelia).
V prípade príjmu presne na hranici 2012,85 € sa tak dôchodcovi vráti daň vo výške 382,44 €.
Pritom si treba uvedomiť nasledujúce zásady:
1. Dôchodcovi nikto sám od seba preplatok dane nevráti, podmienkou je, že dôchodca si sám musí podať daňové priznanie. K daňovému priznaniu musí priložiť ako prílohy potvrdenia o príjme od všetkých zamestnávateľov, u ktorých pracoval počas roka 2009.
2. V daňovom priznaní sa povinne musí uviesť príjem, ktorý podlieha dani a nebol počas roka zdanený ani preddavkovo ani zrážkou. Takými príjmami sú napríklad príjmy z podnikania.
Takým príjmom je aj príjem z prenájmu, vyšší ako 894,70 €, alebo tzv. príležitostné príjmy vyššie ako 894,70 €. Pozor, pri príjme z prenájmu alebo pri príležitostných príjmoch sa v daňovom priznaní neuvedie celý príjem ale len jeho časť nad 894,70 €.
3. V daňovom priznaní sa povinne musí uviesť príjem zo zamestnania (napríklad z dohody o vykonaní práce), ktorý bol zdanený tak, že zamestnávateľ odpočítal a odviedol preddavok na daň. Sú to príjmy za mesiace, kedy brutto príjem presiahol 165,97 €.
4. V daňovom priznaní sa môžu ale nemusia uviesť príjmy, ktoré boli vyplatené s tým, že sa odpočítala zrážková daň. Je to napríklad príjem zo zamestnania (napríklad z dohody o vykonaní práce), ktorý bol zdanený tak, že zamestnávateľ odpočítal zrážkovú daň – lebo príjem za mesiac neprevýšil 165,97 €. Ďalším príkladom sú úroky z vkladov v bankách. Takto zdanený príjem sa v daňovom priznaní môže ale aj nemusí uviesť. Môže sa uviesť len časť takéhoto príjmu.
Vzhľadom na to je odporúčaná taktika táto:
V prvom kroku si dôchodca spočíta, aký je jeho príjem, ktorý sa musí uviesť v daňovom priznaní, pretože zdanený nebol alebo bol zdanený preddavkovo (viď vyššie body 2. a 3.). Pozor, ak by príjmy už v prvom kroku presiahli hranicu 2012,85 €, dôchodca má smolu – tu popisovaný trik sa ho netýka, nemá nárok na vrátenie dane.
Ak príjem vypočítaný v prvom kroku je nižší ako 2012,85 €, potom dôchodca v daňovom priznaní uvedie aj ďalšie svoje príjmy zdanené zrážkovou daňou, ak také mal. Takéto príjmy však v daňovom priznaní uvedie tak, aby v celkovom súčte všetky uvedené príjmy neprevýšili sumu 2012,85 €. Príjmy zdanené zrážkovou daňou nemusí uviesť všetky – môže uviesť len časť z nich tak, ako mu to vyhovuje – čiže tak, aby nepresiahol limit 2012,85 €.
Príklad
Pán Xavér dosiahol počas roka 2009 v zamestnaní na dohodu príjem počas troch mesiacov po 300 €. Spolu zarobil 900 €. Zamestnávateľ mu z tohto príjmu zrazil preddavky na daň, spolu 171 €.
Pán Xavér mal aj druhé zamestnanie, kde rovnako na dohodu zarobil počas 7 mesiacov po 165 €. Spolu tu zarobil 1155 €. Druhý zamestnávateľ mu z týchto príjmov zrazil daň zrážkou, spolu 219,45 €.
Pán Xavér mal účet v banke, banka mu počas roka 2009 pripísala 50 € na úrokoch, z úrokov mu však zrazila sumu 9,50 € ako daň zrážkou.
Pán Xavér podá za rok 2009 daňové priznanie. V daňovom priznaní musí uviesť príjem, ktorý mal zdanený preddavkovo. To je príjem z prvého zamestnania vo výške 900 €.
Pán Xavér môže v daňovom priznaní uviesť aj príjem, alebo jeho časť, ktorý mal zdanený zrážkou. Mal by to však urobiť tak, aby celkové príjmy v daňovom priznaní neprevýšili sumu 2012,85 €.
Pán Xavér preto uvedie v daňovom priznaní ešte sumu 1112,85 € ako časť z celkového príjmu vo výške 1155 €, ktorý zarobil v druhom zamestnaní a bola mu z tohto príjmu zrazená daň zrážkou.
Príjem z úrokov v daňovom priznaní neuvedie vôbec.
Pán Xavér ďalej uvedie v daňovom priznaní sumu preddavkov na daň = 171 € a alikvótnu časť zrážkovej dane, čiže 19% zo sumy 1112,85 € = 211,44 € (alikvótnu časť z príjmov, ktoré sa rozhodol zapísať v daňovom priznaní).
Výsledný príjem v daňovom priznaní bude 900 + 1112,85 = 2012,85 €.
Keďže táto suma neprekročila limit 2012,85 €, výsledná daň v daňovom priznaní bude podľa § 46 zákona 0 (nula).
Od výslednej dane sa odpočíta suma preddavkov na daň (171 €) a suma zrážkovej dane (211,44 €).
Pán Xavér tak bude mať preplatok na dani vo výške 382,44 €. Túto sumu mu musí daňový úrad vyplatiť najneskôr do 10. mája 2010.
*****
Všetky daňové a odvodové tipy nájdete tu.