O dva týždne príde domov na návštevu môj brat Juro. Pracuje v Englande a domov zavíta vlastne prvý raz po troch mesiacoch. Poletí z Londonu do Krakówa, lebo z Polsky to má bližšie domov na Oravu.
Znie to ako u blbých, však? Slovák by si mohol vzhľadom na inflexívny charakter materčiny aj jazyk a klávesnicu dolámať pri pokusoch o komunikovanie informácií typu „študoval som v United Stateoch of America", „kúpil som si nový nippon-kokuský fotoaparát", „v Bruxellesi zasadal Európsky parlament", či „práve sme sa vrátili z dovolenky v Elláde". Aspoň Beograd a Jihočeský kraj by sa ako tak dali vyskloňovať bez úrazu.
Našťastie Američania, Japonci, Gréci, Belgičania, Srbi, či Česi (pardón: Americani, Nihondžini, Ellinasovia...) majú na háku, ako v našom vlastnom jazyku označujeme ich miestopisné názvy. Teda aspoň väčšina z nich. Asi aj u nich sú jedinci, čo majú taký prudký komplex národnej menejcennosti, že by najradšej príslušníkom menšín vnucovali nové pravidlá ich vlastnej materčiny. Lenže takí zvyknú pochodovať v kanadách a s holou hlavou a ostatným sú skôr na smiech. Nesedávajú vo vládnej koalícii a nechystajú tanky na susedoch.
Keby v Rakúsku zostavili vládu extrémisti a začali deti v slovenských škôlkach učiť, že v slovenčine sa správne hovorí „žijeme v Österreichu", verím, že naša vláda by nenechala kameň na kameni.
Koniec úvahy. Spomenul som si, že musím utekať do Wienu po kamošku na letisko...
Zdroj: vybrali.sme.sk
