Ako si určíte výšku nemocenských dávok

Pri pokusoch určiť výšku dávok nemocenského poistenia si aj menej zorientovaný človek zistí, že výška dávky je 55%  denného vymeriavacieho základ len u materského ide o 70% denného vymeriavacieho základu. A ešte aj to, že denný vymeriavací základ je denný priemer vymeriavacích základov v rozhodujúcom období je vcelku jasne vymedzené a ľahko uchopiteľné. Ale tým jednoduchosť končí.

Lebo určiť rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu vôbec nie je triviálna vec.

Hneď v poradí prvú vec, ktorú potrebujete urobiť, je identifikovať sa, aký ste typ poistenca, presnejšie aký ste typ nemocensky poistenej osoby. Môžete byť len zamestnancom, samostatne zárobkovou osobou alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou.

Nemocenské dávky sa totiž vyhodnocujú z každého nemocenského poistenia osobitne.

Preto aj keď ste súčasne zamestnancom a samostatne zárobkovo činnou osobou, alebo máte niekoľko paralelne prebiehajúcich zamestnaní, alebo ste dobrovoľne nemocensky poistená osoba popri prerušenom nemocenskom poistení počas rodičovskej dovolenky, nikdy sa dávky nemocenského poistenia neurčujú spoločne zo súčtu vymeriavacích základov z ktorých bolo platené poistné.

Pod poistnou udalosťou treba rozumieť vznik dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky a to môže byť dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania člena rodiny, obdobie 6 až 8 týždňov pred pôrodom alebo preradenie tehotnej ženy na inú prácu.

Pre jednotlivé typy poistencov sa rozhodujúce obdobie na zisťovanie denného vymeriavacieho základu určí takto:

A. Zamestnanci

A.1 Zamestnanci, ktorých ostatné zamestnanie trvalo celý rok, predchádzajúci vzniku poistnej udalosti  

Rozhodujúcim obdobím pre týchto zamestnancov je celý minulý rok bez ohľadu na to, koľko dní bolo poistné na nemocenské poistenie zaplatené. Do počtu dní nemocenského poistenia sa nezahrňujú dni, kedy poistenec nie je povinný platiť poistné. Zamestnanec nie je povinný platiť poistné počas dočasnej pracovnej neschopnosti, počas rodičovskej a materskej dovolenky, v období, počas ktorého sa mu vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné, a v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

Príklad 1:

Majme troch zamestnancov, ktorí ochorejú vo februári 2017 a stanú sa dočasne práceneschopní. Páni Ján, Juraj a Jakub vykonávali zárobkovú činnosť zamestnanca v roku 2016 celý rok a ich zamestnanie trvá aj v roku 2017. Vymeriavacie základy na poistné sú u všetkých troch poistencoch 950 eur mesačne.

Pán Ján vykonával zárobkovú činnosť počas celého roka 2016, získal 365 dní nemocenského poistenia a odvádzal poistné z hrubej mzdy 11 400 eur (12*950).

Pán Juraj bol od začiatku januára do konca marca 2016 dočasne práceneschopný, získal 275 dní nemocenského poistenia a poistné zaplatil z vymeriavacieho základu 8550 eur (9*950). Pán Jakub bol práceneschopný od januára do konca novembra 2016. Poistné zaplatil len za mesiac december a získal 31 dní nemocenského poistenia. Ich denný vymeriavací základ bude nasledujúci: 

A.2 Zamestnanci, ktorých ostatné zamestnanie vzniklo v roku, ktorý predchádza roku vzniku poistnej udalosti

Pri zamestnancoch, ktorých ostatné zamestnanie vzniklo v roku, ktorý predchádza roku vzniku poistnej udalosti, je pre identifikáciu rozhodujúceho obdobia určujúce, za koľko dní nemocenského poistenia bolo zaplatené poistné. Testuje sa, či počet dní zaplateného poistného v období od vzniku ostatného zamestnania do dňa vzniku poistnej udalosti je najmenej 90 dni. Do tohto počtu sa nezahrňujú dni, kedy poistenec nie je povinný platiť poistné

A.2.a Zamestnanec získal od vzniku ostatného zamestnania najmenej 90 dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie

V takom prípade je rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu obdobie od vzniku ostatného zamestnania do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu vzniku poistnej udalosti.

A.2.b Zamestnanec získal menej ako 90 dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie, ale v predchádzajúcom roku získal najmenej 90 dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie

V prípade, ak zamestnanec získal menej ako 90 dní zaplateného poistného, je rozhodujúcim obdobím rok, ktorý predchádza roku v ktorom vznikla poistná udalosť a z tohto obdobia sa vylúči obdobie vykonávania zárobkovej činnosti u ostatného zamestnávateľa. Ak počet dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie je v tomto období najmenej 90 dní, potom je rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho základu obdobie od začiatku roka, ktorý predchádza roku vzniku poistnej udalosti, do dňa v ktorom vznikol zamestnanecký pomer u ostatného zamestnávateľa.

A.2.c Zamestnanec získal menej ako 90 dní zaplateného poistného na nemocenského poistenia od vzniku ostatného zamestnania do vzniku poistnej udalosti a aj v predchádzajúcom roku získal v období od začiatku roka do dňa vzniku ostatného zamestnania menej ako 90 dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie

Ak poistenec nezískal najmenej 90 dní zaplateného poistného ani od vzniku ostatného zamestnania do vzniku poistenej udalosti ani od začiatku predchádzajúceho roka do vzniku ostatného zamestnania, potom sa denný vymeriavací základ určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu, čo je spravidla 1/30- tina z polovice priemernej mzdy v roku, ktorý dva roky predchádza bežnému roku. V našom prípade by išlo o 50% z 883 eur.

Príklad 2:

Majme troch nemocensky poistených zamestnancov, ktorí sa stanú dočasne práceneschopní 16.1.2017 a platia poistné z vymeriavacieho základu 950 eur.

Pán Blažej zmenil zamestnávateľa 1.júla 2016 a u predchádzajúceho zamestnávateľa bol nepretržite zamestnaný od začiatku roka. Od vzniku ostatného zamestnania do vzniku poistnej udalosti ( obdobie od 1.6.2016 do 15.1.2017) získal 199 zaplateného nemocenského poistenia. Jeho rozhodujúcim obdobím bude obdobie od 1.7.2016 do konca mesiaca, ktorý predchádza dňu poistnej udalosti, teda do 31.12.2016. Počet dní rozhodujúceho obdobia je 184 dní; v  tomto období bolo zaplatené poistné z vymeriavacieho základu 5700 eur (6*950)

Pán Bohdan zmenil zamestnávateľa 1.novembra 2016 a u predchádzajúceho zamestnávateľa vykonával zárobkovú činnosť od začiatku roka nepretržite. Od vzniku zamestnania do vzniku poistnej udalosti získal u ostatného zamestnávateľa len 76 dní zaplateného poistného a preto sa bude zisťovať počet dní zaplateného poistného z  obdobia od začiatku roka 2016 do 31.októbra 2016. V tomto období získal pán Bohdan 304 dní zaplateného poistného a preto bude rozhodujúcim obdobím obdobie od 1.1.2016 do 31.10.2016.

Pán Bohuš tiež zmenil 1.novembra 2016 zamestnávateľa a u predchádzajúceho zamestnávateľa bol od začiatku roka 2016 do 31.8.2016 dočasne práceneschopný. U ostatného zamestnávateľa získal len 76 dní zaplateného poistného a u predchádzajúceho zamestnávateľa len 61 dní. Pretože u žiadneho zo zamestnávateľov nezískal najmenej 90 dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie, denný vymeriavací základ sa učí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základ ako jedna tridsatina zo 441,5 eur. 

A.3 Zamestnanci ktorých ostatné zamestnanie vzniklo v roku vzniku poistnej udalosti

Aj v tomto prípade je pre určenie rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu rozhodujúce, koľko dní od vzniku ostatného zamestnania do vzniku poistnej udalosti bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie.

A.3.a Zamestnanec získal od vzniku ostatného zamestnania najmenej 90 dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie

A.3.b Zamestnanec získal menej ako 90 dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie, ale v predchádzajúcom roku získal viac ako 90 dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie

A.3.c Zamestnanec získal menej ako 90 dní zaplateného poistného na nemocenského poistenia od vzniku ostatného zamestnania do vzniku poistnej udalosti a aj v predchádzajúcom roku získal v období od začiatku roka do dňa vzniku ostatného zamestnania menej ako 90 dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie

Pri určení rozhodujúceho obdobia sa postupuje rovnako ako v prípadoch A.2 s jednou výnimkou. Pokiaľ poistenec nezískal v roku vzniku poistnej udalosti najmenej 90 dní nemocenského poistenia, potom je rozhodujúcim obdobím na určenie denného vymeriavacieho základu celý predchádzajúci rok.

Príklad 3

Poistenkyne Pani Anka, Adela a Amália platia poistné na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu 950 eur

Pani Anka zmení zamestnanie vo februári 2017 a od 1.júna sa stane dočasne práceneschopná. Od vzniku ostatného zamestnania do vzniku poistnej udalosti získa 120 dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie. Jej rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu bude obdobie od 1.2.2017 do 31.5.2017. Počas tohto obdobia zaplatila poistné z úhrnného vymeriavacieho základu 3800 eur (4*950).

Pani Adela sa tiež zamestná vo februári 2017 a v od 1.marca bude ošetrovať svoje choré deti. U ostatného zamestnávateľa získala len 28 dní zaplateného poistného na nemocenské poistenie. Preto sa bude zisťovať počet dní zaplateného poistného v roku 2016. V roku 2016 získala pani Adela 365 dní zaplateného poistného a z tohto dôvodu sa denný vymeriavací základ určí z celého roku 2016. V ňom pani Adela zaplatila poistné v úhrnného vymeriavacieho základu 11 400 eur.

Pani Amália sa zamestnala vo februári a je to jej prvé zamestnanie, 1.marca 2017 ochorie. Od vzniku zamestnania získala len 28 dní nemocenského poistenia, v roku 2016 nebola nemocensky poistená a v takomto prípade sa denný vymeriavací základ určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu platného pre rok 2017. 

B. Samostatne zárobkovo činné osoby (szčo).

 Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činných osôb sa určuje jednoduchšie ako pre zamestnancov.

B.1 Nemocenské poistenie szčo trvalo celý rok ktorý predchádza vzniku poistnej udalosti

Ak nemocenské poistenie szčo trvalo celý kalendárny rok, prechádzajúci vzniku poistnej udalosti, rozhodujúcim obdobím je tento celý rok.

B.2 Nemocenské poistenie szčo vzniklo v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku vzniku poistnej udalosti

Ak nemocenské poistenie szčo vzniklo v kalendárnom roku, ktorý predchádza roku vzniku poistnej udalosti, potom je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia( spravidla od 1.7. predchádzajúceho roka) do konca predchádzajúceho roka.

B.3 Nemocenské poistenie szčo vzniklo v bežnom roku

Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca mesiaca predchádzajúcemu mesiacu vzniku poistnej udalosti

B.4 Nemocenské poistenie vzniklo v mesiaci vzniku poistnej udalosti

V tomto prípade je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa, ktorý predchádza dňu vzniku poistnej udalosti. 

Príklad 4:

Tri samostatne zárobkovo činné poistenkyne Betka, Blažena a Božena sa stanú dočasne práceneschopné od 1.8.2017, štvrtá, pani Berta, sa stane dočasne práceneschopná od 16.7.2017.

Pani Betka bola celý rok 2016 povinne nemocensky poistená  preto jej rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bude tento rok. V ňom zaplatila poistné z úhrnného vymeriavacieho základu 11400 eur a získala 365 dní nemocenského poistenia.

Pani Blažene vzniklo povinné nemocenské poistenie od 1.7.2016 a jej rozhodujúcim obdobím bude obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016. V tomto období zaplatila poistné z úhrnného vymeriavacieho základu 5700 eur (6*950) a získala 184 dní nemocenského poistenia.

Pani Božene vzniklo nemocenské poistenie od 1.7.2017. Rozhodujúcim obdobím pre určenie denného vymeriavacieho základu bude júl 2017. V júli 2017 zaplatí poistné z vymeriavacieho základu 950eur a získa 31 dní nemocenského poistenia

Pani Berte vznikne povinné nemocenské poistenie od 1.7.2017 a od 16.7.2017 bude práceneschopná. Za 15 dní nemocenského poistenia zaplatí poistné z vymeriavacieho základu 459,7 eur. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od 1.7.2017 do 15.7.2017

 C.  Dobrovoľne nemocensky poistená osoba 

U dobrovoľne nemocensky poistenej osoby platí, že

• nárok na nemocenské dávky vzniká ak v období dvoch rokov prechádzajúcich vzniku poistnej udalosti získa 270 dní nemocenského poistenia, pričom do tohto počtu sa zahrňujú aj ukončené nemocenské poistenia pred vznikom dobrovoľného nemocenského poistenia. U materského sa testuje obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu pôrodu 
• ak dobrovoľné nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej 26týždňov a vzniklo v roku, ktorý predchádza roku vzniku poistnej udalosti, potom je rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu obdobie od vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia do konca roka vzniku tohto poistenia
• ak dobrovoľné nemocenské poistenie vzniklo v roku vzniku poistnej udalosti a trvalo nepretržite najmenej 26 týždňov, potom je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku dobrovoľného nemocenského poistenia do konca mesiaca, ktorý predchádza vzniku poistnej udalosti
• ak dobrovoľné nemocenské poistenie netrvalo nepretržite 26 týždňov, denný vymeriavací základ sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. 

Príklad 5:

Pani Eva, Elena ,Etela, Ema sú dobrovoľne nemocensky poistené osoby. Všetky tri poistenkyne platia dobrovoľné nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu 950 eur.

Pani Eve vzniklo dobrovoľné nemocenské poistenie v novembri 2016 a z predchádzajúcich dvoch rokoch bola nemocensky poistená ako zamestnanec. V júli 2017sa stane dočasne pracovne neschopná. V období od 1.11.2016 do 30.6.2017 získala 242 dní nemocenského poistenia, čo je viac ako 26 týždňov (182 dní). Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bude obdobie od 1.11.2013 do 31.12.2016 v ktorom zaplatila poistné na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu 1900 eur

Pani Elene, ktorá bola v roku 2016 nemocensky poistená ako zamestnanec zanikol k 31.12.2016 pracovný pomer a po skončení pracovného pomeru zistí v januári, že otehotnela. Aby mala nárok na materské poistí sa dobrovoľne od 1.2.2017 a poistné platí až do vzniku nároku na materské, čo je niekedy v polovici septembra. Do vzniku nároku na materské získa 227 dní nemocenského poistenia a zaplatí poistné z vymeriavacieho základu 7125 eur.

Pani Etela má rovnaký poistný príbeh ako pani Elena a tiež sa dobrovoľne poistí od februára 2017.Lenže v marci lekár konštatuje rizikové tehotenstvo a pani Etela sa stane dočasne práceneschopnou až do vzniku nároku na materské t.j.do 16.9.2017. Počas dočasne pracovnej neschopnosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, pretože spolu s predchádzajúcim nemocenským poistením získala ku dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti 270 dní nemocenského poistenia a vznikne jej nárok na nemocenské. Ale obdobie poberania nemocenského je obdobím dobrovoľného nemocenského poistenia a tak podmienku trvania dobrovoľného nemocenského poistenia počas 26 týždňov bude mať splnenú rovnako ako pani Elena.

Preto pani Etela získa ku dňu vzniku nároku na materské rovnaký počet dní nemocenského poistenia ako pani Elena, ale rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bude len mesiac február 2017.

Pani Ema sa dobrovoľne poistila v apríli 2017 a 1.júla sa stala dočasne práceneschopná, pričom celý rok 2016 bola poistená ako zamestnanec. Do vzniku poistnej udalosti nezíska 26 týždňov dobrovoľného nemocenského poistenia a preto jej denný vymeriavací základ bude 1/30 zo 441,5 eur( pravdepodobný vymeriavací základ). 

 D. Osobitné prípady určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu.

D.1 Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu po rodičovskej dovolenke

Obdobie na rodičovskej dovolenke je obdobím prerušenia nemocenského poistenia, čo má síce rovnaké účinky ako zánik nemocenského poistenia, ale pre určenie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základ sa toto obdobie posudzuje rovnako, ako obdobie trvania nemocenského poistenia.

D.1.a Zamestnankyňa sa po skončení rodičovskej dovolenky stane dočasne práceneschopná.

Ak bola zamestnankyňa celý predchádzajúci rok na rodičovskej dovolenke, potom sa tento rok posudzuje tak, ako by nemocenské poistenie trvalo, ale poistenkyňa nemá v tomto roku vymeriavací základ na poistné. Denný vymeriavací základ sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ten je pre tento prípad 1/30 z vymeriavacieho základu z ktorého by sa platilo poistné v mesiaci vzniku poistnej udalosti. Spravidla ide o mzdu na ktorú má zamestnankyňa nárok.

D.1.b Reťazené pôrody

Ak počas trvania rodičovskej dovolenky nastane ďalšie tehotenstvo aj s nástupom na materskú dovolenku hovoríme o reťazených pôrodoch. V takomto prípade sa denný vymeriavací základ určuje tiež z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu rovnako ako prípade A.4.a

Príklad 6:

Pani Marte skončila rodičovská dovolenka v januári 2017 a nastúpila do zamestnania. Vo februári 2017 jej ochorie dieťa a vznikne jej nárok na ošetrovné. Pretože celý rok 2016 sa vyhodnocuje tak, ako by nemocenské poistenie trvalo, bude rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu rok 2016, ale v tomto roku nemá vymeriavací základ a denný vymeriavací základ na ošetrovné sa určí z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ten je jedna tridsatiny z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa vo februári platilo poistné. Zvyčajne ide o mzdu, na ktorú by pani Marta mala nárok za celý mesiac február.

Pani Mária otehotnie počas rodičovskej dovolenky a v roku 2017 porodí. Tiež nebude mať vymeriavací základ a denný vymeriavací základ sa určí rovnako z pravdepodobného vymeriavacieho základu, čo je zvyčajne mzda, na ktorú mala nárok pred nástupom na prvú materskú dovolenku

D.2 Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu v ochrannej lehote.

Na túto tému sa v ostatnej dobe dosť potáralo a nepochopenie platného právneho stavu je v dvoch veciach

1. Ochranná lehota nie je obdobím nemocenského poistenia. Ide o lehotu, v ktorej sa predlžujú účinky predchádzajúceho nemocenského poistenia o 7 dní po skončení nemocenského poistenia( napr. skončenie pracovného pomeru), alebo o 8 mesiacov, ak zanikne nemocenské poistenie tehotnej žene. Z toho potom vyplýva, že pokiaľ zanikne tehotnej žene nemocenské poistenie, tak podmienka získania 270 dní nemocenského poistenia, ktorou je podmienený vznik nároku na materské, musí byť splnená ku dňu zániku nemocenského poistenia
2. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia (nie ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky). A z toho vyplýva, že obdobie ochrannej lehoty žiadnym spôsobom neovplyvní sumu nemocenskej dávky.

Príklad 7:

Pani Vierke a pani Valike skonči pracovný pomer k 1.2.2017 v druhom mesiaci tehotenstva. Pani Vierka bola zamestnaná celý rok 2016 pani Valika nastúpila do zamestnania po absolvovaní vysokej školy v októbri 2016.

Pri ochrannej lehote vzniká dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky 6 týždňov pred pôrodom

Obidve budú v 8 mesačnej ochrannej lehote, pričom dôvod na poskytnutie materského vznikne 15.8.2017.

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa bude zisťovať ku dňu 1.2.2017. Pretože pani Vierka bola zamestnaná celý minulý rok a poistné bolo zaplatené z  ročného vymeriavacieho základu 11 400 eur, získala v tomto roku 365 dní nemocenského poistenie jej denný vymeriavací základ bude 11400/365= 31,2329 eur. ( prípad A.1)

Pretože pani Valike vznikol pracovný pomer v minulom roku, aplikuje sa prípad A.2. Rozhodujúcim období na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od1.10.2016 do 31.1.2016. Ku dňu zániku nemocenského poistenia získala 92 dní nemocenského poistenia a nárok na materské jej nevznikne ( nezískala 270 dní nemocenského poistenia)

Ak sa niekto prepracoval až na koniec tohto textu určite bude so mnou súhlasiť, že celková revízia a zjednodušenie určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu je viac ako potrebná. Zákon nemôže byť konštruovaný tak, že mu rozumie zopár ľudí, ktorí môžu optimalizovať svoje správanie voči nárokom na nemocenské dávky a ostatní môžu len čušať a čakať na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktoré nemajú šancu skontrolovať