Za snáď najväčší problém trhu práce v krajinách bývalého východného bloku je považovaná nízka úroveň domácich miezd v porovnaní so západnou Európou. Aj na Slovensku, kde dlho dominoval problém relatívne vysokej nezamestnanosti sa s jej postupným znižovaním v poslednej dobe pozornosť obrátila na cenovú stranu pracovného trhu.
Pred tým ako začneme rozmýšľať o diagnózach a riešeniach by sme sa mali čo najlepšie spoznať aktuálny stav. Ako sme na tom v porovnaní so západom? Ako ďaleko sme došli za ostatných dvadsať rokov? Ako si Slovensko počína v porovnaní so susedmi z V4? Čo sú hlavné výzvy do budúcnosti?
Čo chceme merať?
Keďže pacientom je trh práce mali by sme sa zamerať na to ako trh odmieňa prácu pred tým ako si z koláča spoločného úsilia zamestnancov a zamestnávateľov ukrojí štát cez daňový systém. Hľadáme pokaľ možno najširší možný koncept odmeny práce na trhu, ktorý zahŕňa najširší okruh zamestnancov a všetky druhy príjmov z práce vrátane hodnoty nepeňažných odmien, daní a odvodov.
Prieskumy majú v tomto smere viaceré medzery. Prieskumy firiem a zamestnancov často vynechávajú celé odvetvia ako napríklad verejnú správu, obranu či poľnohospodárstvo a tiež malé firmy. Prieskumy domácností zas majú problém so zberom presných údajov o položkách, ktoré sa neobjavia na účtoch respondentov, predovšetkým hodnote nepeňažných odmien. Položka „odmena zamestnancov“ v národných účtoch sa snaží tieto medzery vyplniť a predstavuje najobsiahlejšie meradlo trhovej ceny práce.
Ako ďaleko sme od cieľa?
Vyjadrená v Eurách, priemerná hodinová odmena zamestnancov na Slovensku (€9,50) predstavovala v roku 2016 iba o niečo viac ako tretinu priemeru pätnástky starších členov EÚ, ku ktorým sme sa v roku 2004 pričlenili (EÚ15).
Eurová hodnota ceny práce na Slovensku môže zaujímať zahraničných investorov pri ich výpočtoch koľko môžu ušetriť premiestnením výroby. Zamestnancov samotných však určite viac zaujíma kúpna sila ich odmeny. Pri hodnotení dobiehania vyspelých krajín by sme preto mali zohľadniť fakt, že ceny tovarov a služieb sú v našich končinách stále podstatne nižšie ako na západe. Kúpna sila hodinovej odmeny zamestnancov je preto bližšie k cieľu ako Eurová hodnota a predstavuje viac ako polovicu úrovne EÚ15 (Graf 1).
Graf 1: Dobiehanie západu v hodinovej odmene zamestnancov
Zdroj: Eurostat
Z grafu je tiež vidieť, že Slovensko sa za posledných vyše dvadsať rokov viditeľne posunulo smerom k svojmu cieľu. V roku 1995 bola kúpna sila priemernej hodinovej odmeny našich zamestnancov menej ako tretinová oproti západnej Európe. Tempo približovania sa však oprávnene zdá ako príliš pomalé. Nie sme zďaleka ani na pol ceste k úplnému zavretiu medzery, ktorá tu bola v polovici deväťdesiatich rokov a od roku 2010 sa medzera uzatvára oveľa pomalšie ako v predkrízovom období. Pri súčasnom tempe dobehneme priemer EÚ pätnástky až v roku 2092!
Ako sa nám darí v porovnaní s ostatnými krajinami V4?
V pomalom tempe dobiehania západu nie sme v našom regióne jediný a v skutočnosti sa dá povedať, že z krajín V4 sme najúspešnejší. V poslednej dobe sme v kúpnej sile hodinovej odmeny zamestnancov mierne predbehli už aj Českú Republiku a to z oveľa nižšej štartovacej pozície. Poľsko a Maďarsko za nami ďaleko zaostávajú (Graf 2). V tomto smere nám veľmi pomohlo členstvo v Eurozóne keďže kúpna sila našich miezd nebola do rovnakej miery oslabená devalváciou domácej meny.
Graf 2: Porovnanie Slovenska a ostatných krajín V4
Zdroj: Eurostat
Treba zdôrazniť, že uvedený graf neporovnáva celkovú úroveň príjmov občanov krajín V4. Za tým účelom by bolo treba zahrnúť ľudí, ktorí nie sú v zamestnaneckom pomere (deti, dôchodcovia, nezamestnaní, živnostníci atď.), ostatné druhy príjmu (dôchodky, sociálne dávky, príjem z podnikania či investovania atď.) a tiež zohľadniť daňové a odvodové zaťaženie príjmov. Ale ako merítko relatívneho úspechu slovenského trhu v dobiehaní západného ocenenia práce je odmena zamestnancov jednoznačne najvhodnejšia štatistika.
Fakt, že zlomový bod v tempe dobiehania nastal v období krízy by mohol naznačovať, že ide iba o dočasné spomalenie v dôsledku recesie, nárastu nezamestnanosti a relatívne slabej pozície zamestnancov v našom regióne pri vyjednávaní mzdových podmienok. V poslednej dobe sa však miera nezamestnanosti u nás približuje k historickým minimám a existuje viacero indikácií, že trh práce sa prehrieva. Ako si teda vysvetliť, že rast miezd na Slovensku iba viac-menej drží krok so západom?
Mzda typického zamestnanca zrejme rýchlejšie dobieha západnú úroveň
Vývoj priemeru samozrejme nemusí byť reprezentatívny z pohľadu „typického“ zamestnanca, teda takého, ktorý má stabilné postavenie na trhu práce a neprišiel v dôsledku krízy o zamestnanie. Nedávna analýza Inštitútu Finančnej Politiky ukázala, že rast miezd medzi zamestnancami, ktorí boli evidovaní v Sociálnej poisťovni aj v predošlom roku a teda nie sú novoprijatí bol v poslednej dobe viac ako dvojnásobný oproti celkovému priemeru (Graf 3).
Graf 3: Mzdy zamestnancov voči mzdám očistených o novoprijatých zamestnancov (%, eur v pravo)
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Ináč povedané, rapídny rast zamestnanosti, aj z radov dlhodobo nezamestnaných s menej hodnotnými zručnosťami a skúsenosťami, tlačí dole celkový mzdový priemer pretože novoprijatí zamestnanci majú v priemere nižšie mzdy ako etablovaní zamestnanci. Tento efekt samozrejme funguje vo všetkých krajinách ale na Slovensku je zrejme výraznejší keďže u nás klesla dlhodobá nezamestnanosť za posledné obdobie najrýchlejšie spomedzi krajín EÚ15 a V4 (Graf 4). Existuje preto dôvod predpokladať, že odmena priemerného etablovaného zamestnanca sa približuje západnej úrovni rýchlejšie ako naznačuje celoslovenský priemer.
Graf 4: Zmena v miere dlhodobej nezamestnanosti (2013-2016)
Zdroj: Eurostat
Toto však ako vysvetlenie pomalého dobiehania západu aj v priaznivom makroekonomickom prostredí nestačí. Ako vidieť zo šedých stĺpčekov na pravej strane grafu v predkrízovom období (2005-2008), kedy sa ekonomike tiež darilo, existoval porovnateľný nepomer medzi tempom znižovania dlhodobej nezamestnanosti u nás a na západe a napriek tomu nebolo zaznamenané žiadne spomalenie v rýchlosti nášho dobiehania západných mzdových pomerov.
Náš ekonomický model sa vyčerpáva
Z uvedeného vyplýva, že spomalenie konvergencie nie je iba dočasného cyklického charakteru, ale že ide o štrukturálny problém. Veľmi podobné spomalenie vidno aj vo výkone ekonomiky na hodinu práce (Graf 5). Toto môže naznačovať, že náš ekonomický model založený na lákaní zahraničných investorov lacnou pracovnou silou naráža na hranice svojich možností. Výzvou do budúcnosti je nahradiť ho novým modelom, ktorý znovu naštartuje rast oboch kriviek v grafe a zároveň postupne zníži rozdiel medzi nimi tak aby rovnako produktivita práce ako aj jej ohodnotenie dobehli západnú úroveň.
Graf 5: Vývoj odmeny zamestnancov a produktivity práce
Zdroj: Eurostat
Tento problém je často vnímaný ako problém základnej štruktúry nášho hospodárstva, napríklad prevahy nižšie platených pozícií v montážnych aktivitách a nedostatku lepšie platených miest vo výskume a vývoji. Podľa tejto tézy by stačilo napraviť nepomer v zložení pracovných príležitostí naprieč odvetviami a povolaniami v porovnaní so západom a problém by bol vyriešený.
Nedávny výskum (pozri tu) však ukázal, že mzdové rozdiely zostávajú, a sú dokonca o niečo väčšie, aj po zohľadnení rozdielov naprieč krajinami v charakteristikách zamestnancov, pracovných pozícií a pracovísk, ktoré sa dajú pozorovať v prieskumoch, ako napríklad dosiahnutá úroveň vzdelania zamestnancov, ich povolanie, odvetvie v ktorom pracujú a mnoho ďalších. Inými slovami, rozdiely v priemerných mzdách nie sú zapríčinené rozdielnym zložením pracovnej sily a pracovných pozícií. Veľké platové medzery medzi východom a západom zostávajú aj pri porovnaní veľmi podobných zamestnancov pracujúcich vo veľmi podobných firmách.
Treba zdôrazniť, že spomenutý výskum nezohľadňuje všetky faktory, ktoré vplývajú na produktivitu práce a tým pádom na výšku miezd. V dátach o firmách a zamestnancoch, na ktorých je založený napríklad nie sú informácie o kvalite verejných statkov ako napríklad infraštruktúry ani o širšom inštitucionálnom prostredí, v ktorom firmy a zamestnanci fungujú ako je napríklad kvalita vzdelávacieho, právneho či inovačného systému.
Je však jasné, že realokáciou zamestnancov, firiem a pracovných pozícií v rámci existujúceho inštitucionálneho rámca, aj keby to bolo jednoduché, by sa problém nízkych miezd úplne nevyriešil. Výzvou do budúcnosti je reforma tohto rámca tak aby na jednej strane rovnaká práca vytvárala rovnakú hodnotu ako na západe a zároveň aby rovnaká práca získala na pracovnom trhu rovnaké ohodnotenie.
