Dnešný článok Petra Goliaša po doterajšej, často naivno-politickej medializácii („berú sanitky tým, čo ich 4 roky bez problémov prevádzkujú“) otvoril niektoré zaujímavejšie problémy s výberom záchraniek. Pridám niekoľko poznámok:

1) Podľa mňa je prirodzené, že sa licencie na záchranky majú – po splnení technických a personálnych štandardov – dražiť. Ak sa štát alebo iný subjekt rozhodne prevádzkovať výnosy generujúce aktíva prostredníctvom tretích subjektov, štandardným spôsobom ich prideľovania je konkurenčná aukcia (a vôbec nie je dôležité, že sa jedná o nehmotné aktíva – licencie). Týmto spôsobom dokáže získať späť väčšinu (v ideálnom prípade 100%) rent generovaných týmito aktívami, a zároveň budú aktíva prevádzkované technicky a ekonomicky najefektívnejšími subjektmi*. Teória, empíria aj prax podobných aukcií má desiatky rokov. Typickým príkladom sú aukcie rádiového spektra či satelitných prenosových kapacít.

2) Na rozdiel od Peťa je podľa mňa lepšie, aby boli licencie dražené centrálne, nie individuálne zdravotnými poisťovňami. Pri tomto druhu zdravotnej starostlivosti (urgentná, pacient v bezvedomí, komplikovaná medicína, postoj „mne sa to nestane“) nie je totiž poistenec ani zďaleka  racionálnym spotrebiteľom tlačiacim na kvalitu, a pravdepodobne pri nej nastane „race to the bottom“ (hoci je zaujímavé, že aspoň u časti súčasných prevádzkovateľov sú služby na slušnej úrovni). Kvalitu musí nakoniec aj tak vynucovať regulátor. Okrem toho, centrálny nákupca s veľkou trhovou silou je schopný „dostať späť“ vyšší podiel monopolnej renty, a teda dosiahnuť lepšiu cenu (a vzhľadom na race to the bottom je táto jediným kritériom), ako napríklad poisťovňa so 6% trhovým podielom. Naviac, individuálne obstarávanie by spôsobilo veľké množstvo praktických problémov -  mali by sme duplicitné siete záchraniek podľa poisťovní? Ak som v bezvedomí po búračke v aute, záchranka ktorej poisťovne má ku mne vyštartovať? Inými slovami, záchranky sú skôr základná infraštruktúra, ako hasiči alebo diaľnice. Peťove argumenty platia pre mnohé ostatné typy poskytovateľov, ale nie pre urgentnú starostlivosť.

3) Je pôvabné Nepokladám za úplne poctivé, že Rudolf Zajac a chlapci z HPI** obhajujú transparentnú aukciu záchraniek, implicitne skoro ako svoj nápad. Škoda, že v roku 2005 boli ľudia na MZ SR menej otvorení týmto argumentom. A aj v roku 2009.

4) Ešte lepšie sa bavím nad nárekmi Podobne problematické sa mi zdajú ponosy doterajších poskytovateľov. To, že pred 4 rokmi dostali od výberovej komisie „darček“ v podobe licencií zadarmo (teraz nejde len o to, či netransparentne, ale o samotný fakt, že dostali aktíva zadarmo), veľmi limituje môj súcit s nimi. A tí, čo dostali záchranky teraz, budú možno podobne plakať o 4 roky.

5) Nie je to len teória, licencie záchraniek majú preukázateľne trhovú hodnotu. Penta predala v auguste 2006 polovicu Slovenskej záchrannej dánskemu Falcku za 14 miliónov dánskych korún (str. 72, Acquisitions), čo bolo asi 70 miliónov slovenských korún (kurz DKK/SKK bol v tom mesiaci podľa NBS priemerne 5,049). Táto transakcia ohodnocuje celý trh licencií na stovky miliónov (pri jednoduchom prepočte, 420) vtedajších slovenských korún (Slovenská záchranná mala asi tretinu trhu, a predali polovicu, teda hodnota všetkých licencií mohla byť v tom čase približne šesťnásobok hodnoty transakcie). Vzhľadom na to, že Falck do biznisu dodal aj prevádzkové know-how, pokladám to skôr za spodnú hranicu výšky „darčeka“.

---

* Argumentácia je jednoduchá  – potenciálny prevádzkovateľ aktíva je zaň v konkurenčnej aukcii ochotný ponúknuť sumu rovnajúcu sa súčasnej hodnote budúcich výnosov z neho. Keďže najvyšší očakávaný výnos má najefektívnejší prevádzkovateľ, tento ponúkne aj najvyššiu sumu. Pridelením aktíva uchádzačovi s najvyššou ponúkanou sumou (alebo, alternatívne, s najnižšou požadovanou odmenou za prevádzkovanie) sa dosiahne jednak ich najefektívnejšie možné prevádzkovanie, jednak maximalizácia výnosu/minimalizácia nákladov pre verejné financie. Samozrejme, veľmi veľa závisí na konkrétnom inštitucionálnom rámci aukcie.

** Tí už na MZ SR v roku 2005 nepracovali.