V októbri minulého roku schválil parlament novelu zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Ako to už chodí, pribudla v ňom nenápadná formulačná zmena znenia odstavca jedného paragrafu (§ 4 odst. 3). Podľa pôvodného znenia zákona mal výrobca elektriny z OZE a VÚ KVET stanovené štyri povinnosti voči príslušnej distribučnej spoločnosti a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. No iba na dve z nich sa vzťahovala sankcia, ktorá znamenala, že ak tieto povinnosti výrobca nesplní, stratí tým právo na odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je pripojený za cenu elektriny na straty. Na zvyšné dve povinnosti sa takýto postih nevzťahoval.

V novele zákona však súčasná vláda presadila, aby sa sankcia vzťahovala aj na zvyšné dve povinnosti výrobcu elektriny, ktoré predtým neboli nijako trestané. Ak ich výrobcovia nesplnia, potom stratia právo na povinný výkup elektriny a nárok na doplatok. To znamená, že pripojení síce ostanú, ale môžu vyrábať a predávať takto vyrobenú elektrinu na iba za trhové ceny na trhu s elektrinou.

Viacerí výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov túto štylistickú zmenu nepostrehli, takže teraz im hrozí, že doplatok nedostanú.

Distribučné spoločnosti zatiaľ nepovedali, koľkých výrobcov sa to týka, alebo akého výkonu, či očakávaného doplatku. Asociácia fotovoltikov tvrdí, že zatiaľ vie o zdrojoch, ktoré nepovšimnutou novelou prídu v doplatku o 80 miliónov eur. To je približne pätina zo sumy 405 miliónov eur, ktorú odhaduje ÚRSO ako sumárnu výšku doplatku za rok 2014.

Motivácií vlády na takúto „malú zákernosť v novele“ sa nájde istotne dosť. Je známe, že veľkú časť z tých štyristo miliónov tvorí extrémne premrštená cenová dotácia z čias prvej Ficovej vlády, čo konštatoval v roku 2011 aj Inštitút finančnej politiky. Tá patrí k jej historicky najväčším výpalníctvam spotrebiteľov, ktoré mimochodom naďalej rastie. Možno očakávať, že terajšej vláde R. Fica by celkom vyhovovalo, ak by sa pred blížiacimi voľbami „zbavila“ niektorých výrobcov, čím by znížila cenu elektriny o nevyplatený doplatok, alebo saturovala potreby distribučných spoločností, ktoré tvrdia, že im v dôsledku pripojenia zdrojov OZE narastá rozdiel medzi nákladmi a tržbami. Napokon, o získanie rozhádzaných peňazí do štátnej kasy sa pokúšala pred rokom s navrhovaným konceptom solárnej dane.

To sú síce zaujímavé úvahy, no nič nemenia na tom, že v prípade tejto zmeny v odstavci zákona ide o obyčajnú byrokratickú šikanu.

Jej zákernosť spočíva v tom, že zmenou znenia jedného odstavca zákona sa sankcia za nedodržanie jednej administratívnej povinnosti zmenila de facto z nuly na (v mnohých prípadoch) až niekoľko stoviek tisíc eur, teda sumy nevyplateného doplatku. To všetko i napriek tomu, že výrobca sa zjavne nedopustil žiadneho závažného priestupku.

Ministerstvo v dôvodovej správe k novele totiž žiaden dôvod zavedenia tejto prísnej sankcie neuviedlo. Jedna z distribučných spoločností na margo opatrenia tvrdí, že „nové povinnosti výrobcov sú nevyhnutné pre správne nastavenie a následné fungovanie systému podpory a výpočet regulovaných položiek“, čím chce zrejme naznačiť, že päť rokov existujúci systém podpory, ktorý už spotreboval niekoľko stoviek miliónov eur, nebol správne nastavený.

Niet pochybností o tom, že neznalosť zákona výrobcov neospravedlňuje. No keď sa úradníci spolčia proti zdravému rozumu, tak podnikateľovi neostane nič iné, iba prestať pracovať a namiesto toho zabíjať čas sledovaním toho, ako zaprašujú legislatívu.

Lebo ak nie, môže to akurát tak zabaliť.