Od komplexnej dôchodkovej reformy uplynie čoskoro už 11 rokov. Dostatočne dlhý čas na to, aby sme sa zamysleli nad tým, ako ďalej s našim dôchodkovým systémom.
Moderný dôchodkový systém nie je o štáte. Je o kvalitne prepojených dôchodkových schémach a súhre viacerých hráčov – štátnych inštitúcií organizujúcich schémy, regulátoroch dohliadajúcich na systém, poskytovateľoch s kvalitnými finančnými produktami, zamestnávateľoch prispievajúcich do systému a zamestnancoch schopných rozumieť systému a využívať ho vo svoj prospech. To, že na Slovensku staviame moderný dôchodkový systém je nesporné. Máme však rezervy na všetkých stranách. Najväčšia kritika by však mala smerovať priamo na nás, sporiteľov. My, Slováci, stále nevieme ako sa o svoje úspory starať a rozumne si sporiť. A tak sa spoliehame na ostatných hráčov, že to za nás vyriešia. Chyba, ktorá sa môže vypomstiť.
Moderný dôchodkový systém by mal spĺňať dva základné atribúty. Mal by byť finančne stabilný, a to tak dnes ako aj do budúcnosti. Mal by zároveň generovať adekvátny príjem v starobe. Adekvátnosťou sa rozumie dosiahnutie aspoň 70% hrubej miery náhrady, čo zodpovedá približne 100% krytiu disponibilného príjmu jednotlivca. V jednoduchej reči povedané, adekvátnosť je schopnosť dôchodkového systému zabezpečiť jednotlivcovi príjem v starobe vo výške, ktorá zodpovedá približne jeho príjmu pred odchodom na dôchodok. Adekvátny dôchodkový systém má teda schopnosť zabraňovať prepadaniu do chudoby a vzniknutiu tzv. spotrebného šoku.
Zdroj: Project M, 2015 (projectm-online.com/demographics/pension-atlas/)
Slovenský dôchodkový systém v základnej podobe (I. a II. pilier) vygenerujú adekvátnosť niekde na úrovni 37 až 45%, čo znamená, že ak prestaneme pracovať na budovaní moderného dôchodkového systému, ľudia odchádzajúci do dôchodku v blízkej budúcnosti budú naozaj rozčarovaní z výrazného a trvalého poklesu životnej úrovne.
O tom, že toto je realita dnešného nastavenia dôchodkového systému na Slovensku a nutnosti pokračovať v práci v ďalšej dekáde, sme sa rozhodli debatovať s hráčmi, ktorí majú možnosť veci pohnúť dopredu. V prvom rade sú to odborníci pracujúci v rôznych verejných inštitúciách, správcovských spoločnostiach a regulačné autority. Ak sa títo dokážu zhodnúť na riešeniach, politici by mali počúvať a spoločne presadiť navrhnuté zmeny.
Zorganizovali sme „Okrúhly stôl“, ktorý mal za cieľ pokračovať v tejto debate na odbornej úrovni. Predstavili sme moderný dôchodkový systém z pohľadu nás, sporiteľov. Moderný dôchodkový systém by mal vyzerať ako auto. Auto má štyri kolesá, kvalitný motor stavaný na dlhé trate, volant a dostatok paliva. Dizajnéri dôchodkového systému (odborníci) by mali auto postaviť. Politici by mali auto schváliť. Sporitelia dodávajú palivo (peniaze). Ale vznikol problém. Sporiteľov sme nenaučili šoférovať. A navyše, stále sa nebavíme o aute, ale o bicykli, ktoré má jedno koleso veľké a druhé malé. A politici sa stále bavia len o bicykli a hádajú sa, aké veľké má byť predné (I. pilier) a aké veľké má byť zadné koleso (II. pilier). Ale my chceme auto! A šoférovať sa naučíme. Ale to sa nedá, ak politici budú za jazdy vyberať z auta súčiastky a budú strhávať volant.
Pri dizajnovaní auta sa odborníci zhodli, že prvé veľké koleso (I. pilier) je príliš nafúknuté a v budúcnosti určite praskne. Preto je vhodné povedať pravdu. Do priebežného piliera musíme vniesť nástroj na kontrolu tlaku v pneumatike. Mali by sme sa vážne zaoberať zavedením automatického vyrovnávacieho mechanizmu, ktorý zreálni možnosti prvého piliera a zároveň ho bude jemne dolaďovať podľa vývoja demografie a ekonomiky.
Druhé koleso auta (II. pilier) má dnes najlepšie nastavené parametre, aké kedy za celej histórie existencie mal. Je lacný, umožňuje miešanie fondov, ponúka pasívne spravované indexové fondy, prestupy medzi fondami sú bezplatné, vývoj úspor je možné sledovať hoc aj každý deň. Máme tu transparentnú sporivú schému, ktorá je naozaj hodná udržania. Toto koleso nie je problém a aj diskusia okolo nastavení parametrov druhého piliera sa „točí“ v zásade len okolo dvoch prvkov – pomer odvodov a automatický vstup mladých ľudí. Oveľa väčším problémom sa ukazuje byť to, že sme sporiteľom strhli volant a oni sa vydali nesprávnou cestou. Pán Nalevanko jasne pomenoval problém, keď zdôraznil, že II. pilier je dnes masívnou stávkou na dlhopisy. A tie sú nevhodným nástrojom na sporenie, ktoré trvá v desiatkach rokov. Preto by sa mali sporitelia spamätať, pozrieť sa na svoje dôchodkové účty a zhodnotiť, či sa pozerajú dopredu. Neustály pohľad do spätného zrkadla (čo kto spravil, čo kto nespravil a spraviť mal) je nesprávny prístup.
Tretím kolesom je doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré ako keby zostalo zabrzdené. Má malé pokrytie obyvateľstva a preto by mal dizajnér popracovať na zatraktívnení produktu i celého piliera.
Štvrtým kolesom bývajú štandardne dlhodobé osobné sporivé alebo poistné kontrakty. Mať však investičné alebo kapitálové životné poistenie nie je možné za takýto produkt považovať.Skôr by sme sa mali pozrieť na novovznikajúce produkty dlhodobého investičného sporenia alebo produkty postavené na tzv. časovom teste, ktoré môžu byť veľmi atraktívne. A to nielen potenciálnym výnosom, ale aj ich nákladovou efektívnosťou. A to už stojí za zmienku.
Aj toto bolo predmetom diskusie na „Okrúhlom stole“. Všetkým účastníkom ďakujeme za podnetnú debatu. Trochu nás mrzí laxný prístup politických špičiek, ktoré až na pár výnimiek, mali problém pozerať sa dopredu. Veríme, že v budúcnosti sa ich postoj zmení a uvedomia si, že my, sporitelia, neriešime minulosť, ale hľadáme odpovede na naše otázky týkajúce sa zabezpečenia do budúcnosti.
Maroš Malíček a Ján Šebo
Záznam z diskusie:
tv.teraz.sk/live/zaznam_okruhly-stol-druha-dekada-druheho-piliera-2016-02-09x3r56vs/6220/
