V náväznosti na môj posledný blogpost s titulom "Nejasnosti v dobrovoľnom nemocenskom poistení po 30.6.2014" reagovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vyhlásením, ktoré je zverejnené tu. Nižšie moja reakcia, citujúc pasáže z vyjadrenia ministerstva.

---

Dovoľujeme si reagovať na blog bývalej pani poslankyne Navrátilovej na portáli eTrend z dôvodu, že v tomto článku mylne interpretuje ustanovenia novely zákona o sociálnom poistení (tzv. anuitnej novely) formou poslaneckého návrhu.

Podľa tvrdenia pani NavrátilovejSúbeh povinného a dobrovoľného nemocenského poistenia sa nepripúšťa. Toto platí na všetky prípady dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré vzniknú po účinnosti schválenej novely, teda od 1.7.2014.  V prechodných ustanoveniach sú ošetrené prípady dobrovoľného nemocenského poistenia, ktoré vznikli za účinnosti legislatívy platnej do 30.6.2014. Podľa prechodných ustanovení sa určuje, že ak dobrovoľné nemocenské poistenie malo trvať aj po 30.6.2014 a povinné nemocenské poistenie trvá k 1.7.2014, potom dobrovoľné nemocenské poistenie zaniká od 1.7.2014.  No dobre, tak takáto dobrovoľne nemocensky poistená osoba si vezme na deň 1.7.2014 neplatené voľno, čím sa preruší účasť na povinnom nemocenskom poistení. Podľa §26  ods.5 zákona 461/2003 o sociálnom poistení sa prerušenie účasti na sociálnom poistení posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia. K 1.7.2014 dobrovoľne poistená osoba nebude povinne poistená a dobrovoľné nemocenské poistenie bude trvať. Pretože zákaz retroaktivity neumožňuje na tento prípad aplikovať §14 ods. 2 v novelizovanom znení, tak takáto osoba ostane dobrovoľne nemocensky poistená v súbehu s povinným nemocenským poistením dokedy bude chcieť.“

Reakcia MPSVaR:

Zákaz súbehu povinného a dobrovoľného poistenia sa nepripúšťa na všetky prípady dobrovoľného poistenia, bez ohľadu na to, či dobrovoľné poistenie vzniklo pred alebo po nadobudnutí účinnosti predmetnej novely. Ak si dobrovoľne poistená osoba prerušila povinné poistenie a toto jej k 1. júlu 2014 netrvalo, nie je k tomuto dňu v súbehu, a preto jej dobrovoľné poistenie nezaniká 30. júna 2014, ale trvá ďalej až kým jej znova nevznikne povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Skončením prerušenia povinného poistenia vzniká povinné poistenie a tým pádom zo zákona zaniká dobrovoľné poistenie.   A to odo dňa, v ktorom nie sú splnené podmienky dobrovoľného poistenia, pričom s účinnosťou od 1. júla 2014 je jednou z podmienok dobrovoľného nemocenského poistenia, že fyzická osoba nie je povinne nemocensky poistená. Z toho vyplýva, že vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti automaticky zo zákona zaniká dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Moje stanovisko:

Tvrdenie MPSVaR , že zákaz súbehu povinného a dobrovoľného poistenia sa nepripúšťa na všetky prípady dobrovoľného poistenia, bez ohľadu na to, či dobrovoľné poistenie vzniklo pred alebo po nadobudnutí účinnosti predmetnej novely je  hodné mimoriadnej pozornosti a nemalo by patriť do slovnej výbavy kohokoľvek z kompetentných na MPSVaR.

Ide o tvrdenie, že schválenou novelou sa zavádza retroaktívne pôsobenie novelizačných ustanovení zákona 461/2003 na prípady, kedy dobrovoľné nemocenské poistenie vzniklo pred účinnosťou ostatnej novely zákona  461/2003.

Je  v rozpore s článkom 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je  Slovenská republika je právny štát. K imanentným znakom právneho štátu  patrí aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok.  Citujem Nález Ústavného súdu PL. ÚS 10/04  k legitímnemu očakávaniu v kontexte právnej istoty vo vzťahu k zákonodárcovi.

„Právny poriadok Slovenskej republiky je pritom založený na princípe aretroaktivity a vychádza zo zásady, že právne normy pôsobia zásadne do budúcnosti. Táto zásada je výslovne zakotvená v čl. 50 ods. 6 ústavy pre oblasť trestného práva, pričom ju nemožno obmedzovať iba na túto oblasť, ale vychádzajúc z princípov právneho štátu treba zákaz retroaktivity uplatňovať v celom právnom poriadku. Princíp aretroaktivity vychádza rovnako zo zásady, že kto konal v dôvere v určitý zákon, nemá byť vo svojej dôvere sklamaný.“

Z uvedeného vyplýva, že nie je možné, aby sa na právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona vzťahoval zákaz súbehu povinného a dobrovoľného nemocenského poistenia a teda nie je možné na tieto prípady uplatňovať  §14 ods.2 zákona 461/2003 o sociálnom poistení, ktorým sa vylučuje súbeh povinného a dobrovoľného nemocenského poistenia. Tento paragraf je možné použiť len a len na nové prípady dobrovoľného nemocenského poistenia.

Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že na pokiaľ nie je osobitným ustanovením zákona určené  inak, tak súbeh povinného a dobrovoľného poistenia je na prípady dobrovoľného poistenia, ktoré vzniklo pred účinnosťou ostatnej novely zákona 461/2003,    p o v o l e n ý.

Právny poriadok Slovenskej republiky pripúšťa uplatňovanie nepravej retroaktivity. Citujem Nález Ústavného súdu PL.ÚS 3/00:

„O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia účinnosti tohto nového zákona ešte nenastali „

Takouto zmenou je ustanovenie uvedené v § 293de, ktoré upravuje zánik dobrovoľného nemocenského poistenia v prípade, ak toto poistenie vzniklo pred účinnosťou zákona. Podľa tohto ustanovenia v odseku 1 dobrovoľné nemocenské poistenie zaniká, ak vzniklo pred 30.6.2014 a povinné poistenie trvá ku 1.7.2013. Je jasné, že tu je chyba v novelizačnom texte, pretože na dosiahnutie želateľného stavu mal novelizačný text znieť...“a povinné nemocenské poistenie trvá po 30.6.2014“. Teraz je zrejme na ministerstve obava, že poistenkyne začnú túto medzeru v zákone využívať a uverejňuje  interpretáciu, podľa ktorej ak by aj poistenkyňa prerušila povinné nemocenské poistenie, tak po skončení prerušenia bude môcť byť dobrovoľne poistená len do dosiahnutia 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia a potom toto poistenie zaniká.

Na základe čoho?

Na základe §293de nemôže, pretože ten sa vzťahuje len na prípady, kedy dobrovoľné nemocenské poistenie zanikne k 1.7.2014. Na základe  § 14 ods.2 nemôže, lebo by išlo o pravú retroaktivitu.

Preto trvám na tom, že text, ktorý som zverejnila je právne korektný a ponúkam všetkým poistenkyniam, ktorým Sociálna poisťovňa z uvedeného dôvodu ukončí ex lege dobrovoľné nemocenské poistenie,  pomoc a radu, ako sa z daným stavom vysporiadať.

---

Ďalej pani Navrátilová uvádza, že „Dobrovoľné nemocenské poistenie ( ďalej DNP) trvá v súbehu s povinným nemocenským poistením  ak vzniklo pred 1.7.2014 a trvá aj po 30.6.2014 a poistenec nezískal k 30.6.2013 270 dní nemocenského poistenia a je dobrovoľne nemocensky poistený aj po 30.6.2014. DNP v súbehu s povinným nemocenským poistením zaniká dňom, kedy dobrovoľne nemocensky poistená osoba získa 270 dní DNP a súčasne získa 26 týždňov nepretržitého nemocenského poistenia. Ide teraz o zistenie situácie, kedy v popisovanom stave poistenec získa 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia a nezíska 26 týždňov nepretržitého DNP. Čo sa teda bude počítať do 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia? Ak sa 270 dní počíta len počet dní  z posledného DNP, potom sa nemôže stať, že s dosiahnutím 270 dní nezíska poistenec 26 týždňov nepretržitého DNP. Ak sa ale budú započítavať aj predchádzajúce obdobia DNP, tak odkedy?  Vie to niekto? Toto sú vážne veci a zase sa ukazuje, že práca chvatná, málo platná.

Reakcia MPSVaR:

Samozrejme, že v prípade sledovania získania 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia (DNP) na účely prechodného ustanovenia sa sleduje posledné trvajúce dobrovoľné poistenie. Je pravdou, že v rámci 270 dní posledného DNP takáto fyzická osoba získa aj 26 týždňov nepretržitého dobrovoľného nemocenského poistenia. Táto podmienka bola do návrhu zapracovaná z dôvodu zdôraznenia zachovania možnosti vzniku nároku nielen na dávku ako takú ale aj na výšku dávky z dobrovoľného poistenia. Získanie 26 týždňov nepretržitého DNP sa totiž sleduje na účely použitia reálneho vymeriavacieho základu dobrovoľne poistenej osoby pri určovaní sumy nemocenskej dávky.

Moja reakcia:

Čo to znamená, že s a m o z r e j m e sa sleduje posledné dobrovoľné nemocenské poistenie. To je nóvum v právnom systéme Slovenskej republiky, že skutočnosť, ktorá zakladá vznik alebo zánik nejakého  nároku sa predpokladá samozrejme. To nie je možné akceptovať, je nutné upresniť rozhodujúce obdobie na zisťovanie počtu dní dobrovoľného nemocenského poistenia. Ak sa táto podmienka zapracuje v znení, ktoré uvádza stanovisko MPSVaR,  tak potom je podmienka 26 týždňov dobrovoľného nemocenského poistenia nezmyselná. Len ja ešte preskúmam aj dopad takejto interpretácie .

---

Pani Navrátilová ďalej porovnáva „situáciu troch žien, ktoré sú dobrovoľne nemocensky poistené a získali 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia.

  1. Žena, ktorá porodí v auguste 2014. Jej DNP zanikne v 1.júla a celé poistné na dobrovoľné poistenie je ľudovo povedané v kýbli. Rodina zrejme počítala s príjmom z materského z DNP, ale vzhľadom na sociálne istoty vznikne jej nárok výlučne z povinného nemocenského poistenia 
  2. Žena, ktorá je na materskej dovolenke. Aj jej zanikne DNP a tým jej zanikne aj nárok na nemocenské z DNP počas rodičovskej dovolenky. 
  3. Žena na rodičovskej dovolenke má prerušenú účasť na povinnom nemocenskom poistení. Jej DNP bude trvať až do skončenia rodičovskej dovolenky. Ak otehotnie a porodí počas rodičovskej dovolenky, tak dňom nástupu na materskú dovolenku bude mať nárok na materské z DNP,  z dôvodov uvedených v bode 1.Rovnaké bude platiť aj v prípade, ak porodí po skončení  rodičovskej dovolenky“

Stanovisko ministerstva:

V prvom prípade predpokladáme, že získala 270 dní DNP už pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy a zaniká jej DNP 30. júna 2014 zo zákona. Vzhľadom na to, že na tehotnú poistenkyňu sa vzťahuje 8 mesačná ochranná lehota po zániku DPN a keďže nárok na nemocenské dávky sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia a dávka sa určuje ako úhrn denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z týchto poistení, zostáva jej zachovaný tak nárok na dávku, ako aj výšku dávky (keďže mala 26 týždňov nepretržitého DNP) z dobrovoľného poistenia.  

Moje stanovisko:

Áno, ak zanikne dobrovoľné nemocenské poistenie tehotnej žene, potom podľa §32 zákona 461/2003 sa na ňu vzťahuje 8 mesačná ochranná lehota a nárok na materské jej vznikne. V tomto má MPSVaR pravdu.

Stanovisko ministerstva:

V druhom prípade, tiež predpokladáme, že poistenkyňa získala 270 dní DNP už pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy, a preto jej  zaniká DNP 30. júna 2014 zo zákona, keďže počas materskej dovolenky bola k 1. júla 2014 povinne nemocensky poistená. Ak jej zaniklo DNP  počas materskej dovolenky a ochorela počas rodičovskej dovolenky v ochrannej lehote, nárok na nemocenské jej vznikne zo zaniknutého DNP v ochrannej lehote. V ostatných prípadoch má po nástupe na rodičovskú dovolenku (prerušuje sa jej povinné nemocenské poistenie, čo sa považuje za zánik povinného nemocenského poistenia)  možnosť sa opäť dobrovoľne nemocensky poistiť, lebo už nie je v súbehu. To platí za predpokladu, že popri rodičovskej dovolenke nevykonáva inú zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne nemocensky poistená.


Moje stanovisko:

Tak  s týmto sa nedá súhlasiť. Ak poistenkyňa získa počas materskej dovolenky najmenej 270 dní dobrovoľného nemocenského poistenia, toto poistenie jej k 1.7.2014 zanikne. Ak skončí materskú dovolenku a bude na rodičovskej dovolenke žiadna ochranná lehota sa na ňu vzťahovať nebude s výnimkou 7 dní po zániku poistenia. Áno, môže sa znovu dobrovoľne poistiť, ale nemusím nijak zdôrazňovať, že do získania 26 týždňov nepretržitého dobrovoľného nemocenského poistenia jej nárok na nemocenské bude len z minimálneho vymeriavacieho základu a teda jej újma je zrejmá.

Stanovisko ministerstva:

V treťom prípade nám nie je jasné, čo chcela autorka povedať tým, že rovnako platí tvrdenie v prvom bode, keďže ide o úplne iné prípady. Ak je dobrovoľne poistená osoba k 1. júlu 2014 na rodičovskej dovolenke a má z tohto titulu prerušené povinné nemocenské poistenie, nie je v súbehu a ďalej môže byť DNP. Ak otehotnie počas rodičovskej dovolenky a pred pôrodom jej skončí rodičovská dovolenka a vznikne jej povinné nemocenské poistenie, zanikne je DNP avšak keďže je tehotná vzťahuje sa na ňu 8 mesačná ochranná lehota a vznikne jej nárok na materské z DNP (obdobne ako v prvom prípade).  

Moje stanovisko:

Možno, že text, ktorý som zverejnila nie je dostatočne presný, ale  tvrdenie MPSVaR má vážne trhliny. Ide o to, že pokiaľ je poistenkyňa na rodičovskej dovolenke, jej dobrovoľné nemocenské poistenie trvá a nárok na materské jej počas trvania rodičovskej dovolenky vznikne. Tam niet sporu. Ale ak porodí po skončení rodičovskej dovolenky, tak dňom skončenia rodičovskej dovolenky skončí aj prerušenie povinného nemocenského poistenia a podľa §26 ods..5 zákona 461/2003 má skončenie prerušenia rovnaký účinok ako vznik  nemocenského poistenia. Podľa §32 toho istého zákona ochranná lehota sa skončí ak vznikne nemocenské poistenie.  V deň, kedy nastúpi tehotná žena po rodičovskej dovolenke jej začne plynúť ochranná lehota, ktorá ale aj v ten deň zanikne, lebo vznikne nové nemocenské poistenie. A teda nemôže mať nárok na materské z dobrovoľného poistenia.

V tom je problém.

Stanovisko ministerstva:

Na margo tvrdenia, že „keď podobnú zmenu robil minister Mihál, tak sme dôkladne zisťovali, aké škody by poistencom mohli zo zmeny vzniknúť a mottom bolo, aby sa nároky, ktoré vznikli z predchádzajúceho poistenia  zachovali v čo najširšej miere. A to vláda Ivety Radičovej nehlásala sociálne istoty.“ Uvádzame, že práve z dôvodu zachovania právnej istoty a nadobudnutých práv z dobrovoľného poistenia na vznik nároku na dávky v čo najširšej možnej miere, je v rámci novely zákona upravené práve namietané prechodné obdobie.

Moje stanovisko:

Motív, pre ktorý sú v ostatnej novele ukotvené prechodné ustanovenia  je v tom, aby sa obmedzil prístup k dobrovoľnému nemocenskému poisteniu v prípadoch, kedy toto poistenie vzniklo pred účinnosťou ostatnej schválenej  nepriamej novely zákona o sociálnom poistení. Keby nebolo prechodných ustanovení, tak právna istota z dobrovoľného nemocenského poistenia vzniknutého pred 1.7.2014 by bola vyššia. Podobne to urobil aj minister Mihál, nie je to nič zvláštne, len veci treba nazývať pravými menami a nezakrývať ich pod rúško starostlivosti o ľudí. A to, že je pritom potrebné zachovať v čo najširšej miere právne následky z predchádzajúceho právneho stavu,  je dôležité pre ochranu dôvery občanov v právny systém štátu.