Od 1. 1. 2018 švajčiarska DPH poklesne na 7.7%

Jedným z dôsledkov hlasovania 24. septembra 2017 je to, že sa daňová sadzba DPH nezvýši. Naopak, nakoľko ostatné zvýšenie bolo dočasné na 7 rokov, DPH sa zníži.

Švajčiarsko malo dlhé roky spotrebu zdanenú daňou z obratu. Táto daň bola priamym príjmom federálneho rozpočtu od svojho zavedenia v roku 1941. V krajinách Európskeho hospodárskeho spoločenstva sa daň z pridanej hodnoty zaviedla od začiatku 70-tych rokov direktívou z 11. apríla 1967 o harmonizácii zdanenia obratu. Krajiny Európskej Asociácie Voľného Obchodu si zaviedli DPH v roku 1972 okrem Švajčiarska, ktoré sa držalo svojej dane z obratu. Mnohí si však mysleli, že napriek jednoduchému princípu to je daň zložitá, ktorú je ťažké adaptovať na rôznorodé prejavy obchodovania s tovarom bez komplikovanej administratívy. Federálna vláda poškuľovala po DPH, ale ľud ten francúzsky výmysel trikrát zamietol pred urnami (1977, 1979, 1991), než sa ju konečne podarilo pretlačiť v referende 28. novembra 1993. Aby sa skrátila procedúra prechodu, Federálna rada vydala 22. júna 1994 nariadenie o dani z pridanej hodnoty. Vďaka tomu bolo možné DPH zaviesť už od 1. 1. 1995, teda púhych 13 mesiacov po ľudovom hlasovaní. Príprava zákona o DPH trvala dlhšie a federálna ordonancia bola jediným právnym základom pre DPH od 1995 až do roku 2000.

Daňová sadzba sa doteraz vyvíjala len smerom hore. Pri zavedení dane z obratu v 1941 bola sadzba 3% pre veľkoobchod a 2% pre maloobchod. Od 1. októbra 1982 do zrušenia 31. decembra 1994 už bola výška dane z obratu 9.3% pre veľkoobchod a 6.2% pre maloobchod. Podľa modelu dane z obratu bola tiež zavedená daň z luxusu, ktorá bola v platnosti od 1942 do 1958.

Podobne sa zvyšovala i DPH. Z pôvodnej výšky 6.3% v 1995 na 7.5% v 1999 na financovanie deficitu v 1. pilieri, ako sa od začiatku aj predpokladalo. Potom od 2001 na 7.6% na financovanie veľkých železničných projektov a od 2011 na 8% dočasne na 7 rokov na financovanie poistenia pre prípad invalidity. Znížená sadzba 2% v 1995, 2.5% od 2011, sa aplikuje na vodu, potraviny, nealkoholické nápoje, na rezané kvety a rastliny, na lieky, na noviny, časopisy a knihy, na športové a kultúrne podujatia. Zvláštna sadzba 3.8% (3% v 1996) je pre hotely a ubytovanie. Pokus zjednotiť tri sadzby do jednej neuspel v hlasovaní v 2011. Terajšie zníženie DPH je tak prvým od zavedenia spotrebnej dane.

DPH predstavuje vyše tretiny príjmov Konfederácie (35 až 38%). V roku zavedenia 1995 priniesla do federálnej pokladne 8.9 miliárd frankov, v roku 2000 už 16.6 miliárd, v 2005 18.1 miliardy a v 2010 20.7 miliárd. Pre porovnanie, daň z obratu v 90-tych rokoch prinášala federálu 9 až 10 miliárd ročne. DPH teda zdvojnásobila daňový výber zo spotrebnej dane.

Napriek tomu, že by sa DPH mala vrátiť na pôvodnú úroveň spred 7 rokov, nie tomu celkom tak. Nasledovná tabuľka zhŕňa daňové sadzby pred 2010, v rokoch 2011-17 a od 2018.

Keď porovnáme sadzby v niektorých európskych krajinách, švajčiarska konkurenčná výhoda sa prehĺbi. Veľké európske krajiny majú sadzby od 19 do 22% a pre hotely 10%. Len Nemecko sa mierne dištancuje od svojich rivalov nižšou hotelovou sadzbou 7%. Švajčiarske hotely sú drahé z iného dôvodu: drahá je pracovná sila.

Európske krajiny majú rozličné aj iné sadzby DPH. Napríklad detské autosedačky sú na Cypre zdanené 5%, v Dánsku 25%. Noviny sú zdanené 2.1% vo Francúzsku, 20% na Slovensku. Veľmi rôznorodé sú i sadzby pre liečivá a knihy.

Švajčiarsky priemysel si po rokoch silného franku bude môcť trochu vydýchnuť. Zníženie DPH mu dá malú, nepatrnú konkurenčnú výhodu.

Súvisiace blogy:

Potravinová bezpečnosť a zabezpečenie dôchodkov, dve témy švajčiarskeho referenda 24. septembra 2017

Áno potravinovej bezpečnosti, nie dôchodkovej reforme 2020. Debakel pri mestskom referende v Ženeve.