Zlacňovanie mäsa ženie slovenských spracovateľov do strát

Problémom po vstupe Slovenska do Európskej únie sa tak ako mliekari či hydinári nevyhli ani mäsiari. Popri rozšírenej konkurencii sa totiž museli vyrovnať s dvojmiliardovými investíciami do hygienických noriem únie a najmä s nárokmi obchodných reťazcov.

Obchodníci totiž hrozia, že ak mäsiari neprijmú ich čoraz nižšie ponuky, dovezú si mäso z cudziny. Ich tlak vyplýva z toho, že práve cez akcie na mäso, ako aj ovocie a zeleninu sa snažia najčastejšie prilákať zákazníkov. Ceny, za ktoré vlani slovenskí mäsiari dodávali tovar do obchodov, preto medziročne poklesli o 1,6 percenta.

Obchodníci tlačia

Kým v roku 2003 mäsopriemysel vykázal zisk 330 miliónov korún, vlani sa prepadol do vyše stomiliónovej straty. Napriek tomu, že celkové výnosy sa mu zvýšili o šesť percent na 18,5 miliardy korún. Tomuto trendu sa nevyhol ani líder trhu Tauris, ktorý má veľké závody v Rimavskej Sobote, Dunajskej Strede a Mojmírovciach pri Nitre. Nízke nákupné ceny ho síce ešte nevohnali do strát, ale aj pri vysokých tržbách dosahuje iba zanedbateľné zisky.

Vlani Tauris zvýšil tržby o štrnásť percent na 4,3 miliardy korún, ale zisk sa mu pohol iba z 34 na 38 miliónov korún. „Predaj výsekového mäsa sme pritom vlani zvýšili o desatinu a predaj hotových výrobkov až o skoro štvrtinu,“ dodáva riaditeľ divízie obchodu a marketingu Ján Bolha.

Reťazcom sa darí stláčať najmä cenu bravčového mäsa, ktoré si môžu výhodne doviezť z cudziny. Najväčší tlak na ceny v celom obchodnom reťazci vyvoláva diskont Lidl, ktorý predáva len poľské a české mäso.

Kilogram karé či pleca tak za posledné tri roky zlacnel na Slovensku zo 130 na 115 korún. Naopak kilogram hovädzieho zdražel o takmer desať korún. Dobytok totiž vedia slovenskí farmári predávať stále lacnejšie ako ich konkurenti z okolitých krajín.

„Problém nie je v tom, že by sa na Slovensko dovážalo priveľa hotových výrobkov, avšak dovozy znižujú cenovú hladinu,“ hovorí výkonný riaditeľ Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Viliam Pohly. Slovenské mäsokombináty si na pultoch tuzemských obchodov stále držia viac ako 90-percentný podiel.

Tlak obchodu na ceny sa premieta aj do poklesu kvality lacných výrobkov. Dostáva sa do nich menej svaloviny a viac sóje. Injektovanie mäsa solenou vodou, ktoré niektorí západní producenti vozia aj na Slovensko, sa však zatiaľ podľa V. Pohlyho v tuzemských závodoch nevyužíva.

Rýchlo narástli

Nepriaznivý cenový vývoj lepšie zvládajú veľkí producenti. Popri Taurise sa tak v zisku udržali ešte ďalšie tri firmy s tržbami od 1,5 do dvoch miliárd korún – humenský Mecom, lučenecký Hrádok mäsokombinát a PM Zbrojníky z Banskej Bystrice.

Ani ony sa však nie vždy vyhli poklesu produkcie. Hrádku sa znížili výnosy o tri percentá a PM Zbrojníky išli dolu až o desatinu. Do strát sa dostali menšie podniky – MäsoSpiš, Mäsokombinát Nord Svit, Púchovský mäsový priemysel či Seredský mäsový priemysel – s tržbami pohybujúcimi sa v stovkách miliónov korún.

Trhový podiel silnej štvorky predstavuje až 55 percent. Za posledné roky sa do tejto skupiny veľmi rýchlo vyšvihla spoločnosť PM Zbrojníky. V roku 2002 dokázala medziročne zvýšiť tržby zo sto miliónov na vyše dve miliardy korún.

Na rozdiel od väčšiny iných mäsiarskych firiem ju neovládajú len manažéri. Okrem podnikateľa Mariana Pakšiho v nej s polovičným podielom figuruje spolumajiteľ TV Markíza a produkčného domu Forza, a.s., Banská Bystrica Ján Kováčik. To naznačuje, prečo PM Zbrojníky ako jediná firma zo slovenského mäsopriemyslu dáva viac peňazí do reklamy.

Ľudia z brandže poukazujú na to, že o rast Zbrojníkov sa postarali aj lukratívne dodávky pre slovenskú armádu. Firma ich prevzala po skrachovanom veľkopodniku Kabát, ktorý sa pozornosti štátu tešil za bývalej vlády HZDS. Teraz je už však slovenská armáda štíhlejšia, s objednávkami začína narábať efektívnejšie, a tak sa ich lukratívnosť znížila.

Prekvapenie v Myjave

Mnohé mäsiarske prevádzkarne pred vstupom do únie zanikli, pretože ich majitelia nemali dostatok zdrojov na splnenie európskych hygienických noriem. Paradoxne práve vďaka tejto situácii sa s.r.o. Svaman rozhodla v Myjave otvoriť celkom nový závod. V meste pritom už jeden etablovaný spracovateľ pôsobí: Peter Fabuš – Fabuš Mäsopriemysel.

Svaman, ktorý dlhé roky vyrábal iba trvanlivé salámy, vybudoval kompletnú prevádzkareň od bitúnku až po finálnu mäsovýrobu. „Po uzavretí mnohých menších výrob a po otvorení celoeurópskeho trhu s mäsom sme v biznise videli nové príležitosti,“ hovorí jeden z dvojice slovenských majiteľov firmy Miroslav Švancara. Do nového závodu investovali vyše 300 miliónov korún, okrem vlastných zdrojov im pomohli bankové úvery.

Iba zhruba desatinu výdavkov pokryl predvstupový fond EÚ - SAPARD. Rozšírenie výroby má Svamanu priniesť rapídny nárast ročných tržieb z doterajších menej ako sto miliónov na pol miliardy korún. Firma je navyše podľa M. Švancaru v zisku, presné čísla však neposkytol.

K

ým na západe Slovenska sa mäsiari púšťali do nových projektov, na východe sa aktivity okresávali. To bol aj prípad veľkých spoločností, ako je Mecom alebo MäsoSpiš, ktoré pre vysoké investičné požiadavky zavreli svoje bitúnky.

Problémy so získavaním mäsa však tieto firmy nemajú, lebo ďalšie dva väčšie nezávislé bitúnky naďalej fungujú v Košiciach a Michalovciach a je tam aj viacero menších zmodernizovaných prevádzkarní.

Okrem toho ponuka bravčových polovičiek je podľa V. Pohlyho dostatočná po celej krajine. No a v prípade potreby si mäsospracovatelia môžu cenovo výhodnú surovinu doviezť z Česka, Poľska či Rakúska.

Vyváža sa

Popri problémoch s domácim poklesom cien začali slovenskí mäsiari zbierať prvé body na zahraničných trhoch. Dlhé roky sa zo Slovenska exportovali len živé zvieratá, vlani k nim pribudli hotové mäsové výrobky. Slovenský export sektora tak vzrástol štvornásobne na dve miliardy korún.

Kým predvlani sa napríklad vyviezlo minimálne množstvo bravčoviny, v uplynulom roku to bolo šesťtisíc ton. Mäsiarom sa darí najmä v Maďarsku, ktoré má relatívne vysoké ceny potravín. „Náš závod v Rimavskej Sobote kedysi nevyvážal takmer vôbec. V súčasnosti najmä do Maďarska exportuje každý mesiac výrobky za pätnásť miliónov korún,“ hovorí za Tauris J. Bolha.

Väčšina exportov podľa V. Pohlyho pripadá na firmy z najsilnejšej štvorky. Len tie majú dostatočnú silu na spoluprácu s maďarskými veľkoobchodnými reťazcami. V skutočnosti však Tauris v Maďarsku predáva skôr menším predajniam. „Je pravda, že iné slovenské firmy idú do Maďarska cez reťazce. Nám sa však spolupráca s nimi zdá pridrahá, pretože tak ako na Slovensku si pýtajú vysoké vstupné poplatky,“ podotýka J. Bolha.

Export na Západ limituje fakt, že tamojší spotrebitelia podľa V. Pohlyho naďalej veria predovšetkým výrobkom vlastných mäsiarov. Len v tomto roku sa pritom slovenským podnikom otvorili možnosti expandovať aj na dlhšie zablokované trhy v USA, Kanade a vo Švajčiarsku. „Uplatniť sa tam bude veľmi náročné,“ mieni V. Pohly. USA totiž v obave z nákazy BSE povoľujú iba výrobky z tých závodov, kde sa spracúva výhradne bravčovina: „Slovenské mäsokombináty spracúvajú dohromady bravčovinu i hovädzinu.“

Nedostatočná aktivita slovenských exportérov potravín sa potvrdila aj pri nedávnych návštevách ruských potravinárskych inšpektorov. Po chudobnom záujme o ich previerky môže hladný ruský trh červeným mäsom zásobovať iba dvojica podnikov Taurisu - dunajskostredský Tauris Danubius a mojmírovský Tauris Nitria. „Z Mojmíroviec ide najmä do Moskvy zhruba sedem percent produkcie,“ pochvaľuje si J. Bolha.

Záujem o investorov

Straty na domácom trhu export nahradiť nemôže. Do pádu väčších mäsiarskych firiem sa však stratovosť sektora zatiaľ nepremieta. K posledným krachom významnejších mäsokombinátov v Ružomberku, Nových Zámkoch, Košiciach, Žiline a vo Zvolene prišlo hneď po roku 1990.

Stabilitu súčasnej zostavy mäsospracovateľov však možno vysvetliť aj tým, že tieto firmy nie sú vlastnícky prepojené, každú z nich ovládajú iné podnikateľské skupiny.

K podpore efektívnejších na úkor zatvorenia menej životaschopných podnikov – ako sa to stáva v slovenskom mliekarenstve či pivovarníctve – preto nedochádza.

V zahraničí je koncentrácia mäsopriemyslu oveľa vyššia ako na Slovensku. Napríklad v Nemecku pôsobí desiatka bitúnkov s takou veľkou kapacitou, že každý by pokryl potreby celej SR.

Nové impulzy by rozvoju mäsiarstva mohol priniesť vstup silných zahraničných investorov. I keď potom sa môže priestor pre menej životaschopné firmy zúžiť. Slovenské mäsokombináty sú už teraz väčšinou zmodernizované, chýbajú im však zdroje na marketing a rozšírenie distribučných kanálov do zahraničia.

Podľa V. Pohlyho investorov aktívne hľadajú najmä menšie firmy. Vedenie Seredského mäsového priemyslu, ktorý vlani vykázal najvyššiu stratu v sektore – 65 miliónov korún, TRENDU potvrdilo, že rokuje s mäsiarskymi firmami z Česka i Rakúska.

Zmena vlastníka sa dá v krátkom čase očakávať aj v MäsoSpiši, lebo terajší rozhodujúci vlastník, investičný fond Czech & Slovak American Enterprise Fund, má záujem predať svoj podiel.

Nadnárodní hráči sa točia aj okolo väčších firiem. Vrátane lídra trhu Taurisu. „Zatiaľ sme vo fáze úvodných kontaktov,“ konkretizuje V. Bolha. Konkrétnu ponuku na kúpu podniku podľa neho ešte nedostali: „Investori sú v akvizíciách opatrní, lebo recesia zasiahla mäsopriemysel všade, nielen na Slovensku.“

V okolitých krajinách sa silní zahraniční investori zatiaľ udomácnili len v poľskom mäsopriemysle. Najväčší tamojší mäsokombinát Animex z Varšavy ovláda svetová päťka mäsového biznisu, americká firma Smithfield Foods. Ide však o podstatne väčšiu firmu, ako je napríklad Tauris.

Animex predvlani vykázal tržby v prepočte 14 miliárd korún. Bez zahraničného kapitálu zatiaľ pokračujú tak českí, ako aj maďarskí mäsiari. Ich najväčšie firmy pritom zhruba dosahujú veľkosť Taurisu. V Česku sa však v mäsopriemysle etablovali finančne silnejší domáci investori, ako je Agrofert. O kúpe najväčších maďarských firiem už dlho otvorene hovoria americké či dánske koncerny.

Foto – Andrej Balco,  Miro Nôta